Pandémia, náhle zablokovanie Suezského prieplavu, požiar výrobcu polovodičov v Japonsku, zvýšenie záujmu o elektroniku – to všetko sa stretlo v jednom čase a vo výsledku je z toho nedostatok procesorov, pamätí, grafických kariet a následné obmedzenie výroby IT a elektrospotrebičov či automobilov.

Poďme ale pekne po poriadku. Pandémia je tu vyše roka, mnoho ľudí muselo začať pracovať z domu, na diaľku sa dnes vyučujú deti a študenti a veľa z rodín si tak potrebovalo vybaviť svoju domácnosť poriadnou počítačovou výbavou. Na konci roka 2020 bol obrovský záujem o všetko elektronické. Predávať sa začali aj dlho odležané notebooky, zvýšil sa dokonca záujem o už nepredajné tablety a tiež rástol záujem o smartfóny. Špecialitou sú v tomto ohľade grafické karty. Tých je dnes absolútny nedostatok, najnovšie modely prichádzajúce na sklady distribútorov majú svojho majiteľa dávno predtým, ako sa tam reálne ocitnú. Prečo je to tak? Odpoveď má dve zložky.

O tejto téme máme aj špeciálny Podcast

Grafické karty za dvojnásobok

Keďže je dnes všetko z kultúry zatvorené, okrem iného sa zvýšil záujem o počítačové hry a tiež virtuálnu realitu. To práve poskytujú najnovšie grafické karty do skladaných počítačov a tak je po nich obrovský hlad. Za druhé, ľudia hľadajú ďalší zdroj príjmov a investujú do bitcoinov. Jedným zo spôsobov ako určite zarobiť (najmä ak máte lacný zdroj elektriny ) je zapojiť sa do tzv. dolovania bitcoinov. Je to proces, ktorý je nevyhnutný na udržanie tejto kryptomeny v obehu, a preto za poskytnutie výpočtovej sily dostávate peniaze vo forme bitcoinov. Mnoho ľudí vidí toto ako jednu z možností, ako si prilepšiť a výkonná grafická karta je tak okrem samotného procesora extrémne dôležitá. Výsledkom je predaj grafických kariet na šedom trhu, často aj za dvojnásobné ceny voči tým odporúčaným. A záujem je, preto je aj dodávka. Výsledkom toho je , že cez oficiálne kanály grafické karty k zákazníkom prichádzajú len v obmedzenej miere. To isté sa týka aj najnovších herných konzol.

Prím vo výrobe polovodičov hrá Ázia

Len pripomeňme, že väčšina moderných polovodičov sa v súčasnosti vyrába v Ázii, napr. v Čine alebo na Taiwane (TSMC). Nie je pritom jednoduché vybaviť sa modernou technológiou, ktorá je schopná vyrábať komplikované polovodiče napr. s 5 nm presnosťou. Nevyhnutné sú výrobné závody, kde je potrebné dodržiavať mimoriadne čisté prostredie, zároveň tu musí byť dostatočná dodávka elektrickej energie ako i vody, územie bez záplav a zemetrasení a samozrejme kvalifikovaná pracovná sila, ideálne s čo najnižšími nárokmi na výšku platu. Splnenie týchto podmienok väčšinu veľkých výrobných podnikov presmerovalo do Ázie, kde si výrobu súčiastok objednávajú veľkí výrobcovi ako je napr. Apple, Qualcomm, NVIDIA, AMD, niekedy aj Intel (ten má aj vlastné fabriky) a pod. Celá výroba sa plánuje tak s 9 mesačným predstihom a dodávky musia byť just-in-time, teda práve včas. Vtedy sú celkové náklady na skonštruovanie IT zariadenia najmenšie a to konečný zákazník oceňuje v prvom rade.

Tchajwanský TSMC vyrába čipy napr. pre Apple. Zdroj: Appleinsider

Tchajwanský TSMC vyrába čipy napr. pre Apple. Zdroj: AppleInsider

Toto dobre fungovalo za štandardných podmienok, ktoré úplne rozvrátila celosvetová pandémia. Odhady predaja komponentov sa začali od reality odlišovať o desiatky percent a to systematicky. Na zvýšenie výroby dôležitého komponentu pritom treba počkať minimálne 3 mesiace. Situácia s nedostatkom IT zariadení sa začala upokojovať na konci februára. VO výhode sú výrobcovia, ktorí majú vlastné fabriky a vedia si pre seba objednať toľko polovodičov, toľko potrebujú (Samsung a jeho procesor Exynos).

Skratka do Európy skončila

V marci sa však stalo niečo, s čím nepočítal nikto. Na celých 6 dní bol zablokovaný kvôli zaseknutiu obrovského remorkéra Suezský prieplav. Len pripomeňme, že ide o umelo vybudovaný relatívne tenký kanál medzi Stredozemným a Červeným morom, ktorý patrí Egyptu. Dnes je to pre najlacnejšiu formu dopravy, ktorou sú bezkonkurenčne lode, najdôležitejšia a najkratšia spojnica medzi Áziou a Európu a Severnou Amerikou. Kanál meria na dĺžku 195 km, má šírku len 365 m a hĺbka vody je tak do 20 metrov. Týchto 195 km lode prejdú za 15 hodín a to predstavuje voči ceste okolo mysu Dobrej Nádeje (teda okolo celej Afriky) úsporu celých 14 dní. To je pri dodávke tovaru v režime just-in-time skôr nekonečno.

Cez Suezský prieplav dnes prechádza takmer 10 % celosvetového obchodu medzi Áziou a zvyškom západného sveta. Aby však dopravcovia čo najviac znížili výslednú cenu tovarov, obrovské kontajnerové lode preťažujú. Až 400 metrov dlhá loď Evergreen plávajúca pod vlajkou Panama sa tak na konci marca v Suezskom prieplave zasekla tak, že obojsmanne zablokovala dopravu cez tento dôležitý úsek. Pôvodne sa pritom počítalo až s niekoľkými týždňami na uvoľnenie tohto kanálu, ale Egypťania to nakoniec zvládli za 6 dní. Medzi tým však na oboch koncoch prieplavu stáli desiatky lodí. Toto všetko spôsobilo a ešte v súčasnosti aj spôsobuje ďalšie meškanie dodávky tovaru.

Zablokovanie lode Evergreen v Suezskom preiplave. Zdroj: SATELLITE IMAGE ©2021 MAXAR TECHNOLOGIES

Zablokovanie lode Evergreen v Suezskom prieplave a jej vyslobodzovanie. Zdroj: MAXAR TECHNOLOGIES

No a aby toho nebolo málo, došlo aj požiaru v jednej z obrovských výrobní polovodičov v Japonsku, čo je spoločnosť Renesas. Bude trvať viac ako 100 dní, pokým sa tu podarí obnoviť výrobu do normálneho stavu.

Nielen počítače, ale prakticky všetko

Mraky nešťastia sa tak zišli nad výrobou polovodičov a to začali pociťovať nielen výrobcovia IT zariadení, ale ako prvé v rade aj automobilky. Dnes je totiž auto ďalšie mobilné zariadenie, ktoré má svoj procesor, kopu elektroniky a mobilnú aplikáciu. Bez nich nie je možné auto skonštruovať a tak začal obmedzovať výrobu napr. GM, Volkswagen, ale aj ďalšie automobilky ako napr. KIA či Hyundai. To pre Slovensko prirodzene nie je dobrá správa. Navyše sa to týka aj chladničiek, klimatizácií, ale hlavne práčok. To všetko sú dnes zariadenia, ktoré sa bez procesora a počítačového programu nepohnú. Výrobu tak začal obmedzovať aj obrovský výrobca práčok Whirlpool v Poprade.

Výroba práčok vo Whirlpool Poprad. Zdroj: Ondrej Macko/TOUCHIT.sk

Výroba práčok vo Whirlpool Poprad. Zdroj: Ondrej Macko/TOUCHIT.sk

Čo s tým?

Dobre, ako teda z toho začarovaného kruhu von? Výrobné závody sa postupne prispôsobia dopytu, japonskú fabriku opravia a Suezský prieplav je už v plnej prevádzke. Podľa nášho názoru sa celá situácia čiastočne upokojí niekedy po prázdninách, kedy bude dostatok grafických kariet ako je notebookov s vyšším výkonom. Zároveň sa asi aj mierne zníži dopyt. Práve dobu prázdnin väčšina ľudí považuje za koniec pandémie v Európe, ktorú spájame aj s výrazným rozvojom ekonomiky. Úplne sa situácia dostane do normálu až v na začiatku roka 2023.

V skutočnosti je to istá šanca aj pre výrobné závody, ktoré kedysi vyrábali polovodiče. Na Slovensku bol celý rad takýchto podnikov pod spoločným menom Tesla (nemá to nič spoločné s americkým výrobcom elektromobilov). Ak by sa našiel investor, ktorý by bol schopný a ochotný investovať do technológie, bola by naša krajina na tom oveľa lepšie. Jednostranná orientácia na výrobu automobilov nie je určite správna. Schopnosti a zručnosti ľudí na Slovensku niečo takéto vyrábať sú vysoké, skúsenosti z minulosti tu sú, platy v porovnaní so západnou Európu sú oveľa nižšie a priestory stále existujú. Tak už len nájsť toho investora :-). To je zatiaľ tak trochu v polohe snov. V každom prípade, obdobie do konca tohto roka bude ešte búrlivé a my ho budeme pozorne sledovať.

O tejto téme sme hovorili aj pre Televízne noviny na Markíza TV

Priamy link na YouTube

Ondrej Macko

Ondrej Macko
Ako novinár pracujem už od roku 1990. Teraz sa zaoberám mobilnou komunikáciou, multimédiami a vyhotovovaním videorecenzií.

Nechajte nám správu