Siete 5G generácie sú ďalším trendom v oblasti mobilnej komunikácie. Ako prvá na Slovensku ukázala reálne príklady 5G pripojenia spoločnosť Orange Slovensko a stalo sa tak za účasti vládnych predstaviteľov v modernom dátovom centre tohto mobilného operátora.

Orange Slovensko u nás v minulosti využíval ako dodávateľa infraštruktúry firmu Alcatel Lucent. Tá však bola odkúpená spoločnosťou Nokia, a preto je súčasným dodávateľom rádiovej infraštruktúry pre Orange Slovensko práve táto firma.

Ako je jasné, na plnohodnotné využitie sietí 5G sa bude vyžadovať široká dostupnosť optických prístupových sietí, ktoré privedú signál do základových staníc (BTS). Siete 5G, zdá sa, budú teda o spolupráci. Nevyhnutná bude napr. spolupráca mobilných operátorov navzájom, lokálnych samospráv, ale aj štátu. Ak sa to podarí, výrazne to urýchli budovanie infraštruktúry pre siete 5G . Ak teda naozaj budeme chcieť, aby sa Slovensko stalo lídrom 5G v Európe, bude sa treba trochu prispôsobiť, a to aj na úrovni municipalít (teda miestnych zastúpení). Asi každému je jasné, že siete 5G určite nebudú „lacný špás“, ale sú zrejmým pokračovaním vývoja.

My sme chceli vedieť podrobnosti o sieti 5G, a tak sme zašli za Martinom Čerňákom, ktorý pracuje ako Head of Corporate Strategy v Orange Slovensko.

Orange predstavuje 5G

Ako postupujú práce na zavádzaní siete novej generácie v Orange Slovensko?
Orange práve v týchto dňoch nasadil v Banskej Bystrici na prvých dvoch bunkách najnovšiu 4G technológiu s označením Nokia AirScale a táto je už 4,5, resp. 5G Ready. Sú to unifi kované kabinety, ktoré sa budú nasadzovať po celom Slovensku. Výhodou je, že potom ako Orange Slovensko získa licenciu na 5G, bude možné prejsť na tento spôsob pripojenia doslova počas noci. Navyše, tieto bunky sú schopné prevádzkovať aj siete 2G, 3G a 4G, a to pomocou virtualizácie. Inými slovami, softvérovo dokážeme nastaviť, ako
presne má daná bunka fungovať. Toto riešenie je výhodné z hľadiska nákladov na prevádzku, ale aj chladenia, servisu a celkového výkonu. Pre koncového zákazníka našej siete to znamená menej spadnutých hovorov, rýchlejšiu odozvu, lepší uplink a pod.

Čo sa stane so sieťou 4G. Bude po získaní licencie už len sieť 5G?
Nie, sieť 4G bude vtedy pre väčšinu používateľov naopak hlavným spôsobom pripojenia na rýchle dáta. V roku 2020 bude už 50 % všetkých BTS v sieti Orange Slovensko pripojených pomocou rýchleho optického pripojenia. To znamená, že vtedy aj siete 4G budú extrémne rýchle. Sieť 5G bude určená hlavne pre aplikácie, kde treba extra rýchly uplink a mimoriadne nízku latenciu. Treba si uvedomiť, že jedna základňová stanica (BTS) pre sieť 5G je dnes predbežne dva až trikrát drahšia ako BTS pre sieť 4G, a to treba uvážiť. Spoločnosť Orange teda nepôjde v týchto rokoch nejakým „kobercovým náletom“ na nasadzovanie sietí 5G. Stojí to veľa peňazí a túto sieť nasadíme tam, kde je to ekonomicky vhodné. Väčšine ľudí teda vyhovie naša nová a mimoriadne rýchla sieť 4G.

Na akú novú sieť sa teda u Orange môžeme tešiť?
Pre Orange Slovensko je cieľom poskytovať pre naozaj štandardných používateľov rýchlosť až 100 Mbit/s. A to sa stane behom nasledujúceho 2,5 roka. Maximálne rýchlosti budú bežne prekračovať 1Gbps. Táto rýchlosť bude garantovaná, a to pri dobrej kapacite siete.

Vráťme sa ešte k sieťam 5G. Ako sa bude musieť zmeniť infraštruktúra vašej siete?
My chceme, aby v našej sieti novej generácie bola vzdialenosť medzi dvoma povedzme ústrednými bodmi menej ako 200 km. A to po celom Slovensku. Za tejto podmienky sa bude dať dosiahnuť na celej sieti latencia menej ako 10 ms, čo je úžasné. V tomto prípade sa budú dať naozaj využiť výhody 5G. Takúto sieť budú používať predovšetkým biznis zákazníci, ktorí podnikajú v oblasti internetu vecí alebo Industry 4.0.

Martin Čerňák, Orange Slovensko

Kto vo svete je v súčasnosti najďalej v nasadzovaní sietí 5G?
Prím v súčasnosti hrá hlavne Ázia a potom Amerika. Zimné olympijské hry v Južnej Kórei boli už prvou veľkou udalosťou založenou na 5G. V súvislosti so Slovenskom len uvediem, že naša úžasná krajina má mimoriadne členitý terén a nasadiť tu siete 5G s BTS-kami s krátkym dosahom bude naozaj výzva. Európa zatiaľ trochu zaostáva.

Čo teda treba na vybudovanie sietí 5G na Slovensku a aká je pritom úloha štátu?
Treba skombinovať obchodnú politiku, vyriešiť pridelenie spektra, a to samozrejme s pomocou štátu. Každý telekomunikačný operátor si musí kúpiť právo vysielania na danej frekvencii – teda licenciu. Tá sa kupuje na dražbe a vhodné frekvencie získa ten, kto poskytne vyššiu sumu. Otázka teda znie, ako sa k tomu postaví štát. Či bude chcieť získať čo najviac peňazí pri nákupe licencií, alebo či reálne podporí rozvoj siete 5G u nás. Tiež je dôležité, na ako dlho dostaneme pridelené spektrá, operátorom totiž vyhovuje 15
rokov a viac. V prípade 5G licencií aspoň 20 rokov.

Celkové náklady operátorov na sieť 5G sú totiž niekoľko miliónov eur len za pridelenie licencie, a to je začiatok. Celú tú sieť treba reálne postaviť a prevádzkovať. A čím má byť 5G sieť kvalitnejšia, tým musí byť hustejšia. Bunka 5G s frekvenciou v 26 až 28 GHz spektrách má totiž dosah doslova niekoľko sto metrov. Nie je teda možné s ňou pokryť veľkú oblasť. Zároveň to znamená žiadať o stavebné povolenia a samozrejme túto sieť postaviť s tým, že rozkopávky sú v tomto prípade nevyhnutnosťou. Miestne zastúpenia – municipality – s tým musia počítať. Nie je možné sa k telekomunikačnej sieti postaviť tak, že všetci by sme chceli mať perfektný signál, ale už nie rozkopaný chodník. My ako operátori tak privítame pomoc od štátu aj na tejto miestnej úrovni. Municipality musia tiež pristúpiť k veci tak, že chceme sieť 5G a budú preto ochotní aj niečo urobiť – napr. strpieť na chvíľu isté obmedzenia.

Takto demonštroval Orange Slovensko pripravenosť na 5G počas prezentácie vo svojom dátovom centre

Čo teda získame po nasadení sietí 5G?
Ako sme spomínali, bude to pre aplikácie ako je priemysel 4.0 (na Slovensku hlavne pre automobilky), ďalej prepojené autá, inteligentné ovládanie križovatiek. Rovnako na vyššiu úroveň sa dostane správa elektriny, vody a plynu, pričom správcovia si budú môcť napr. odčítať údaje na diaľku. Využiť sa bude dať aj pri inteligentnom zbere odpadu. Prvé zariadenia pre 5G teda asi nebudú telefóny a tablety, ale skôr inteligentné krabičky s vysokou odolnosťou voči prostrediu.

Pozrime sa na vec z nadhľadu. Aká by bola ideálna infraštruktúra sietí na Slovensku? Hovorí sa o tom, že pri 5G sú operátori odsúdení na spoluprácu.
Osobne si myslím, že Slovensko pri jeho veľkosti, členitosti a počte obyvateľov by malo mať len dvoch fyzických poskytovateľov siete. Dvoch preto, aby tu bola možnosť zálohy, ale tieto dve siete by boli použiteľné súčasne. V rámci tejto siete by pritom Slovensko mohlo mať štyroch operátorov, ako to má dnes. Tí by poskytovali služby samostatne, pričom by si kupovali buď infraštruktúru alebo kapacitu takejto povedzme super siete či služby, ktoré sú nad ňou postavené. Logicky totiž nemá význam štyrikrát na tie isté miesta ťahať káble, štyrikrát žiadať o povolenia a budovať stožiare. Na to je Slovensko príliš malé. Veď napr. USA má 4 veľkých operátorov a na druhej strane viac ako 300 miliónov ľudí. Takto to ja vidím s ideálnou spoluprácou operátorov, to však chce vôľu na strane operátorov a súčasne veľkú iniciatívu napríklad od štátu.

Štruktúra prístupového bodu v minulosti a v budúcnosti

Plnohodnotné 5G vyžaduje tri rôzne frekvenčné pásma

  • mm vlny nad 24 GHz na pokrývanie veľmi husto obývaných alebo navštevovaných oblastí ultravysokými rýchlosťami ako sú biznis zóny, štadióny, nákupné centrá, letiská, stanice hromadnej dopravy
  • 1 GHz až 6 GHz na pokrývanie husto obývaných oblastí veľmi vysokými rýchlosťami s rýchlosťou viac ako 1 Gbit/s, možnosť využitia existujúcej infraštruktúry základových staníc
  • menej ako 1 GHz ako celoplošné pokrytie na využitie pre masívne IoT s veľmi nízkym oneskorením. Aj tu je možnosť využitia existujúcej infraštruktúry základových staníc

Na optimálne fungovanie 5G bude potrebný mix frekvenčného spektra pod 1 GHz, 1 ÷ 6 GHz a nad 6 GHz. Treba zabezpečiť prístup operátorom k aspoň 100 MHz kontinuálneho spektra v pásme 3400 ÷ 3800 MHz a 1 GHz v pásme 26 GHz.

Značky:

Ondrej Macko

Ondrej Macko
Ako novinár pracujem už od roku 1990. Teraz sa zaoberám mobilnou komunikáciou, multimédiami a vyhotovovaním videorecenzií.