Pravidelná konferencia Veritelia | Inkaso | Pohľadávky, ktorú organizuje Asociácia slovenských inkasných spoločností (ASINS), má za sebou už tretí ročník. Táto konferencia sa zameriava na postavenie veriteľov, problematiku a nové trendy v oblasti pohľadávok a inkasa.
Tretí ročník konferencie Veritelia | Inkaso | Pohľadávky sa niesol v znamení dôležitosti otvoreného dialógu medzi veriteľmi, exekútormi a štátom. Organizátori ocenili začiatky konštruktívnej diskusie medzi jednotlivými aktérmi a snahu štátnych inštitúcií viac počúvať potreby z praxe. Zmena je možná len prostredníctvom transparentnej komunikácie, zodpovednosti a spolupráce naprieč celým sektorom.
Strata dôvery pri oddlžení – Férovosť prestala byť výhodná
Prvý blok konferencie bol venovaný celkovému poklesu dôvery v inštitút oddlženia. Na Slovensku je extrémne vysoký podiel bankrotov, z ktorých veritelia nezískajú ani euro. Dnes je exekúcia pre mnohých dlžníkov spôsobom ako možnobez vážnejších komplikácií prečkať aj niekoľko rokov. V roku 2023 štát upravil rozsah zrážok zo mzdy tak, že dlžníkovi s čistým príjmom 1 100 € sa zrazí maximálne 200 €, čím sa výrazne naklonili pravidlá na stranu dlžníkov. Systém je nastavený tak, že dlžníci častokrát žiadajú svojich veriteľov, aby voči nim iniciovali exekučné konanie. Ak chce dlžník požiadať o osobný bankrot, je nutné aby voči nemu bola vedená exekúcia aspoň jeden rok.
„V minulosti bola exekúcia strašiakom a dlžníci sa jej chceli vyhnúť. Dnes je však situácia opačná. Dlžníci, ktorí sa chcú cielene zbaviť dlhov naopak exekúciu vítajú. Žiaľ samotný systém je v súčasnosti nastavený tak, že nenúti samotných exekútorov k efektívnemu vymáhaniu. Nízka efektivita vymáhania sa tak nedotýka iba bánk, ale aj bežných ľudí, ktorí niekomu požičali peniaze a následne sa k nim nevedia dostať späť. 9 z 10 dlžníkov v priebehu osobného bankrotu tak nevráti veriteľom ani cent,“ vysvetľuje Martin Musil, prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS).
Aby sa predchádzalo nadmernému oddlžovaniu osôb, ktoré sú schopné hradiť svoje dlžoby, je potrebné sfunkčniť inštitút žaloby o zrušenie oddlženia.
Využitie umelej inteligencie vo výbere pohľadávok?
Diskusia o budúcnosti technológií v inkase, ktorú viedol Martin Musil (prezident ASINS/Intrum) spolu s Martinom Nebesníkom (Bencont Collection a. s.) a Branislavom Jurášom (Juráš, McGrath & Arthur s.r.o), sa zamerala na využitie umelej inteligencie (AI) v tejto oblasti. Umelá inteligencia už v súčasnosti pomáha automatizovať prepisy hovorov a pripravuje pôdu pre pokročilé hlasové asistentky.
Až 91 % slovenských podnikov v súčasnosti využíva alebo plánuje v blízkej budúcnosti implementovať umelú inteligenciu (AI) v oblasti automatizácie, prepisu, ale aj riadenia platieb a predikcie schopností splácať dlhy. Vyplýva to z najnovších výsledkov najväčšieho prieskumu platobného správania podnikov – European Payment Report 2025 (EPR 2025) od spoločnosti Intrum.
„Umelá inteligencia v odvetví kredit manažmentu a správy pohľadávok už dnes nie je len technologickým trendom, ale strategickým nástrojom, ktorý zásadne mení spôsob, akým firmy riadia financie, optimalizujú procesy a komunikujú so zákazníkmi,“ hovoríMartin Musil, prezident ASINS.
Odborníci zdôraznili, že AI zatiaľ predstavuje skôr doplnok k ľudskej práci než jej náhradu, a jej hlavné využitie vidia v analýze dokumentov, predikcii úspešnosti vymáhania a v zlepšovaní komunikácie s dlžníkmi. Kľúčové je pritom zachovanie etických princípov a ochrany súkromia dlžníkov.
Spravodlivejšie oddlženie? Pozitívny príklad fungovania od našich susedov
Martin Goldstein, insolvenčný správca v Českej republike zastupujúci spoločnosť Curatores v.o.s., a Pavol Jakubov, viceprezident ASINS/BENCONT COLLECTION, a. s., porovnali skúsenosti s oddlžením v oboch krajinách. Aké sú rozdiely medzi českým a slovenským modelom oddlženia?Český a slovenský model oddlženia sa výrazne líšia v požiadavkách a motiváciách pre dlžníkov.
„Český model u dlžníka vyžaduje trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je potrebné preukázať poctivý zámer a schopnosť splácať dlhy. Zdôrazňuje spravodlivé a transparentné hodnotenie schopnosti dlžníka splniť svoje záväzky. Cieľom je tak zabezpečiť reálnu šancu na usporiadanie a návrat do ekonomického života prostredníctvom dôsledného overovania údajov,“ hovorí Pavol Jakubov, viceprezident ASINS.
„Slovenský model je oveľa benevolentnejší. Umožňuje oddlženie takmer pre každého bez dôkladného preverenia príjmu alebo splácania. Nedostatok dôrazov na kontrolu alebo motiváciu k splácaniu môže spôsobovať, že systém je zneužívaný a nevedie k dlhodobej udržateľnosti,“ dopĺňa Pavol Jakubov.
Obaja odborníci preto apelovali na spravodlivejšie nastavenie legislatívy, ktorá by zabránila zneužívaniu systému a efektívne podporila reálny návrat dlžníkov do ekonomického života. Táto diskusia poukazuje na dôležitosť legislatívnych úprav, ktoré by mohli zvýšiť spravodlivosť a efektívnosť procesu oddlženia na Slovensku.