V rámci OECD je Slovensko 3. najväčší vývozca mladých študentov. Tí „utekajú“ študovať do zahraničia.
Zajtra, 14. 9. 2017, sa uskutoční Vedecký veľtrh na námestí nákupného centra Eurovea. Vstup je zadarmo a je určený pre deti vo veku 6 ÷ 18 rokov. Zaujímavý bude aj pre rodičov. Medzi vystavovateľmi budú vysoké a stredné školy, vedecké ústavy a záujmové organizácie. Oblasť vedu a výskumu tu bude prezentovaná interaktívnou formou.
Beseda, kde sa otvorene povedalo, v akom stave je školstvo a mentalita študentov na Slovensku, sa uskutočnila dnes večer v Bináriu v Mlynskej doline. Diskusie sa zúčastnili prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc. z Univerzity Komenského v Bratislave, prof. Ing. Mária Bieliková, PhD. zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a PhDr. Radomír Masaryk, PhD z Univerzity Komenského v Bratislave. Moderátorom diskusie bol bývalý minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Juraj Draxler.
Vnímanie škôl a ich reálny stav sú dve veci
Profesorka Bieliková súhlasí s tým, že názory na školstvo nie sú lichotivé. Zároveň dodáva, že nie je treba robiť z kvality univerzít a vysokých škôl honbu za prestížou.
Nemusia byť všetky školy TOP. Jedným z ďalších aspektov je to, že slovenské školy nemajú financie na to, aby si zaplatili profesionálnu propagáciu u špecializovaných agentúr, napríklad na rozdiel od tých českých. „Máme príliš veľa univerzít a inštitúcií, ktoré sa tvária, že sú rovnaké. Chýba seriózna diverzifikácia vysokých škôl.“, dodáva.
Platenie VŠ nie je podľa profesorky na mieste. Toto sme premeškali pred 15-timi rokmi a teraz je tu exodus študentov. Spoplatniť im ešte k tomu štúdium, keď aj tak odchádzajú do Čiech a tam je navyše štúdium zadarmo? Nereálne.
Diskutujúci ďalej súhlasili s nasledujúcim javom. A teda ďalším neduhom, ktorý majú študenti zafixovaný, je znevažovanie toho, čo máme doma. Nie je to len o školstve a jeho kvalitách a niekedy poddimenzovaných finančných možností. Je to v mentalite. V školákoch sa vytvára neoprávnená psychológia – „keď nepôjdeš študovať do zahraničia, staneš sa menejcenný“.
V diskusii zároveň pripisovali skúsenosti s tým, ako sa vníma školstvo. Systém – najprv sa zreformujte, potom vám dáme peniaze sa dá pripísať nasledovnému príkladu: Najprv vyhrajte Formulu 1, potom vám dáme formulu.
Jedným z hlavných problémov a istou možnosťou nápravy je, že si nevážime vzdelanie. Vo všeobecnosti. Kľúčová vec na zmenu vzdelania na Slovensku, je načúvať študentom. Riešením je stretávať sa s nimi už na stredných školách, diskutovať s nimi a zaujímať sa o ich názory. Školy na tento systém používajú dotazníky.
Riešením je sústredenie sa na to, čo robíme dobre. Toto by mala byť cesta univerzít a vysokých škôl. Sústrediť sa na to, v čom sú slabí, nie je vždy cesta.
Je na tom Fínsko a Estónsko lepšie?
Tieto dve krajiny majú tie isté problémy. Avšak vo svojej prezentácii patria medzi špičku. Prakticky zažívajú alebo zažívali podobné, ak nie tie isté problémy. Nielen pri inovácii školstva ale aj pri implementácii elektronických riešení naprieč službami a krajinou.
Dôvodom odchodov slovenských študentov do zahraničia je aj to, že si študenti myslia, že školy sú tam ľahšie. Čo opäť nahráva pozitívnym faktom o slovenskom školstve. Ďalej si mnohí myslia, že po vyštudovaní napríklad niektorej z českej školy, budú úspešnejší.
Prečo študenti a absolventi utekajú „von“?
Zaujímavosťou je, že študenti, ktorí by potenciálne chceli študovať na Slovensku, skúšajú svoje šance najprv v Českej Republike. Hlavnými mestami pre potenciálnych študentov je Praha, Brno alebo Olomouc.
Dôvodom odchodov odlivu pracovníkov a učiteľov je finančná stránka.
Druhý dôvod je, že trávia veľa času vymýšľaním, ako obísť rôzne predpisy a nariadenia. Ak chcú v školstve niečo zmeniť, prípade meniť pohodlné a zabehnuté línie osnov, musia byť veľmi kreatívni.
Tretí problém je psychologický. Je tu veľa škôl, ktoré robia Slovensku hanbu. Študenti chcú ísť študovať do ČR najmä z iracionálnych dôvodov. Nemajú presnú predstavu, z akého dôvodu smerujú na konkrétnu školu, no vedia, že na slovenskú školu chodiť nechcú. Za predpokladu, že sa dostanú na niektorú zahraničnú.
