Slováci nešetria pravidelne, preto ich často výdavky na opravu práčky alebo auta vedia nepríjemne prekvapiť. Podľa aktuálnych údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat nevedelo za vlaňajšok čeliť nečakaným finančným výdavkom až 30 % ľudí. Od roku 2016 sa situácia mierne zlepšila, v tom čase bolo v prípade takýchto udalostí vo finančnej tiesni takmer 40 % Slovákov. Koronakríza však mnohých zaskočila a ukázala, že ľudia nemajú dostatočne vytvorené rezervy.

Model:
MUA:
Photo: www.visuals.sk – Milan Strapko

„Na koronakrízu nebol nikto pripravený. Slovákom však otvorila oči. Mnohí prišli o prácu, v tom „lepšom“ prípade sa im okresával príjem. Práve v tomto období ľudia siahajú na rezervy. Hlavným argumentom nešetrenia je, že nie je z čoho. Štatisticky až 35 percent Slovákov žije od výplaty k výplate a najhoršie pre nich je, ak prídu o prácu alebo skončia na PN-ke, a musia pokryť vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička spoločnosti FinGO.sk

V rámci krajín V4 sme na tom v prípade neschopnosti čeliť nečakaným finančným výdavkom druhí najhorší po Maďarsku (33 %). V susednej Českej republike sa v takejto situácii ocitá pätina ľudí ročne.  V Poľsku je to približne 29 % ľudí.

„Najviac sú na Slovensku postihnuté slobodné matky. Vlani žilo od výplaty k výplate až 45 percent takýchto domácností. V prípade domácností o dvoch rodičoch s dvoma deťmi je to zhruba štvrtina. V rámci celoeurópskeho priemeru sa nachádzame približne v strede. Situácia je však u nás horšia tým, že našu ekonomiku kríza výrazne zasiahla a tým pádom aj príjmy slovenských domácností, čo môže uvrhnúť do neschopnosti čeliť nečakaným finančným výdavkom opäť viac ľudí,“ doplnila Buchláková.

Na krízové situácie treba myslieť skôr ako nastanú. Dlhodobá rezerva sa volá preto dlhodobá, lebo sa tvorí viac rokov. To znamená, že aj malá suma môže časom narásť na slušnú rezervu. Nízkopríjmovým skupinám ľudí stačí odkladať 10 eur mesačne bokom. Vo všeobecnosti je odporúčaná hranica minimálne 10 % z celkového príjmu domácnosti.

„Odporúča sa mať finančnú rezervu vo výške minimálne 6-tich mesačných výdavkov, ideálna suma je 6 až 12 mesačných výdavkov. Ak sú napríklad mesačné výdavky domácnosti 1500 eur, výška finančnej rezervy by mala byť minimálne 9000 eur.  Počas štandardného obdobia je dôležité pravidelne odkladať peniaze a snažiť sa nasporiť odporúčanú sumu v horizonte maximálne 5-tich rokov. Ak napríklad je potrebné zvýšiť rezervu o 3000 eur, malo by sa odkladať minimálne 50 eur mesačne,“ dodala Buchláková.

Najdôležitejšie je jedno pravidlo, ktoré má na výsledok najvýraznejší vplyv – nezáleží až tak na výške príjmu ani na finančných možnostiach, ale najdôležitejšie je odložiť si peniaze na rezervu ako úplne prvú vec okamžite po výplate. Preto je dobré si nastaviť trvalý príkaz na finančnú rezervu na rovnaký deň v mesiaci, ako chodí výplata.

Ak nie je rezerva dostatočná, je najlepšie si vybaviť „záložné“ zdroje, napríklad povolené prečerpanie na účte, prípadne kreditnú kartu. Často sú bez akýchkoľvek poplatkov, pokiaľ ich klient nevyužije. V prípade potreby peňazí, môžu na istý čas pomôcť vykryť výdavky. Slúžia však skôr na krátkodobé preklenutie nedostatku peňazí, napríklad na 2 či 3 mesiace, kým sa príjem opäť vráti do normálu. Najdôležitejšie je zabezpečiť stabilné a včasné splácanie úverov, prípadne okamžite začať komunikovať s bankou, pokiaľ hrozí, že by v tomto smere mohlo dôjsť k problémom.

Akú rezervu by mala mať vaša domácnosť a akú sumu by ste si mali odkladať

Mesačné výdavky

vašej domácnosti

500 €800 €1000 €1200 €1500 €2000 €2500 €3000 €
Koľko si najmenej mesačne odkladať50 €80 €100 €120 €150 €200 €250 €300 €
Finančná rezerva

na 6 mesiacov

3000 €4800 €6000 €7200 €9000 €12000 €15000 €18000 €