Elektronický papier, skrátene aj e-papier alebo v angličtine e-paper, obvykle dávame do súvislosti s čítačkami elektronických kníh, ako je napríklad Kindle od Amazonu. Čítačky dosiahli svoj vrchol predajov v roku 2012, keď im vietor z plachiet zobrali tablety a smartfóny s veľkými displejmi. Aj keď čítačky sú vďaka svojmu obrazovému podaniu a niekoľkotýždňovej výdrži na jedno nabitie stále veľmi vhodné pre vášnivých čitateľov, ktorých oči zhltnú jednu či dve knižky týždenne, občasným čitateľom obvykle plne postačí tablet či smartfón a kúpa ďalšieho špecializovaného zariadenia pre nich obvykle nemá význam.

Aj keď sa dnes stále predá viac ako 20 miliónov kusov čítačiek ročne a svoje miesto na trhu určite majú, nedá sa očakávať, že by sa rast ich predajov ešte vrátil. Technológia elektronického papiera, ktorá ich vznik umožnila, však pri tomto úzko špecializovanom zameraní nekončí. Podobne ako bežný papier nepoužívame výhradne len na knihy, tak aj elektronický papier môže potenciálne vniknúť do mnohých oblastí každodenného použitia a stať sa súčasťou obrovskej plejády produktov.

V súčasnosti sa technológii e-papiera po niekoľkoročnej odmlke začínajú opäť venovať aj médiá, pričom ťahákom už nie sú čítačky, ale aktuálny trend internetu vecí a nositeľnej elektroniky. V prípade týchto zariadení je totiž extrémne nízka náročnosť na napájanie mimoriadne žiadaná. Podobne ako pri iných zobrazovacích technológiách, akými sú hlavne LCD a OLED displeje, aj elektronický papier je neprestajne vyvíjanou technológiou, ktorá sa stále zlepšuje. Známe sú napríklad jednotlivé generácie azda najznámejšieho výrobcu elektronického papiera – spoločnosti E Ink, pričom ide o E Ink Perl, E Ink Mobius, E Ink Triton alebo E Ink Carta. Ďalšími významnými výrobcami e-papiera sú napríklad Plastic Logic, Samsung a LG.