Je možné kúpiť k notebooku náhradný zdroj s vyšším výkonom a výstupným prúdom?

1

Otázka čitateľa: Na mojom notebooku MSI GX620 vypovedal službu originálny 90 W adaptér LITEON (Input: 100 – 240V, 50-60Hz, 1,5A, Output: 19V, 4,74A, 90W). Na trhu už nie je dostupný, a tak som začal hľadať náhradu, pričom som kúpil univerzálny CoolerMaster NA 90 s rovnakými hodnotami a koncovkou. Problémom bolo, že po 2 týždňoch sa z neho začalo ozývať rôzne cvrlikanie a prskanie a zdá sa mi, že notebook sa pri práci zatrháva. Kontaktoval som CoolerMaster a odpovedali mi, že adaptér by žiadny zvuk vydávať nemal a mám ho reklamovať. Rozhodujem sa teda, aký iný a lepší adaptér kúpiť. Našiel som na internete model k notebooku MSI GT640, ktorý má podobnú spotrebu ako môj (GX620 má spotrebu 30 až 84 W, GT640 má 23 až 98 W). Tento adaptér je už ale 120 W a preto neviem, či ho môžem použiť. Kontaktoval som mailom aj zákaznícku linku MSI, ale tam mi oznámili, že tento adaptér je výkonnejší, a preto pre môj notebook nevhodný. Adaptér má rovnakú koncovku a nasledovné parametre: Input: 100-240V, 50-60Hz, 2,0A, Output: 19 V, 6,3 A, 120W. Je teda vhodný, alebo je už príliš silný?

Tieto otázky rieši pomerne mnoho používateľov, pričom obvykle sa odlišných energetických parametrov boja. Dojem, že zdroj/adaptér je „príliš silný“ sú tak veľmi časté. V základe sa dá povedať, že nový adaptér musí mať rovnaký, alebo väčší výkon udávaný vo wattoch, ako ten pôvodný. Nikdy nie menší. Jeho koncovka zasúvaná do notebooku musí byť rovnaká, pričom parametre napätia (udávané vo voltoch) musia byť totožné. Objem elektrického prúdu udávaný v ampéroch musí byť rovnaký, alebo väčší, ale nikdy nie menší. Pozrime sa teraz na to, prečo je to tak.

Rozdiel vo wattoch

Či už ide o externý napájací adaptér notebooku, alebo interný zdroj desktopu, vo všetkých prípadoch nájdete uvedený jeho výkon. Pri notebooku môže ísť napríklad o 150 W, pri desktopoch 500 W alebo aj viac. Tento parameter v základe udáva maximálny udržateľný odber energie, ktorý je tento zdroj počítaču schopný poskytnúť.

Zdroj z tohto hľadiska nemôže byť „príliš silný“. Počítaču totiž vždy dodáva len toľko energie, koľko si počítač samotný pýta. Zjednodušene sa dá povedať, že ak notebook potrebuje momentálne 60 W, tak je jedno, či mu ich poskytne 100 W alebo 500 W zdroj. Oba mu poskytnú 60 W, ktoré potrebuje. Ak sa ale spotreba notebooku zvýši (procesor či grafická karta začne pracovať naplno) a notebook už vyžaduje napríklad 120 W, tak 100 W zdroj sa dostáva do problému, pretože na rozdiel od toho 500 W nemá potrebný horný strop na trvalé a stabilné dodanie takejto energie.

Výkon zdroja teda musí byť vždy vyšší, ako je maximálny možný odber zariadenia, ktoré napája. Teoreticky nie je žiadny limit, o koľko viac. Je to podobné ako pýtať sa, či je nebezpečnejšie, ak auto s hmotnosťou 1 tona prechádza most s nosnosťou 100 ton alebo 1000 ton. Je to irelevantné, pretože pre oba mosty záťaž 1 tona nepredstavuje žiadny problém.

V praxi pravdaže nie je vhodné predimenzovanie preháňať. Nejde len o to, že výkonnejšie napájacie zdroje sú drahšie, ale aj o to, že ich optimálne pracovné okno môže byť inde. Napájanie je totiž tak ako akákoľvek iná činnosť vždy so stratou. Zjednodušene povedané, ak počítač potrebuje 80 W a zdroj by mal účinnosť 80 %, tak zdroj na poskytnutie tejto energie (a zmenu striedavého prúdu na jednosmerný) odoberie z elektrickej siete 100 W. Účinnosť zdroja je pritom najvyššia (často nad 90 %) v určitých oknách jeho kapacity.

Napríklad, ak je jeho maximum 200 W, môže mať pri dodávaní 150 W účinnosť 90 %, ale pri dodávaní 50 W už len 80 %. Ak má váš notebook v drvivej väčšine času odber 50 W, je ekonomicky výhodné kúpiť taký zdroj, pre ktorý je toto pracovné okno najúčinnejšie (čo môže byť prípad 90 W, ale aj 150 W zdroja).

Toto pravidlo ale nie je univerzálne. Kvalitný zdroj s dobrými súčiastkami môže mať aj pri 50 % či 25 % svojho maximálneho výkonu stále lepšiu účinnosť, ako iný lacnejší zdroj v akomkoľvek pracovnom okne. Každopádne, pri takých nízkych odberoch sa týmto príliš nemusíte trápiť, pretože cenové rozdiely na účte za elektrinu budú za rok na úrovni centov. Pri zariadeniach s vyšším odberom to ale môže zavážiť viac.

Z tohto všetkého vyplýva, že nákupom MSI adaptéra s rovnakou koncovkou a rovnakým výstupným napätím ako má váš pôvodný adaptér MSI notebooku neriskujete nič. Rozdiely v účinnosti budú nulové, alebo zanedbateľné. Nákupná cena adaptéra však bude vyššia a je možné, že bude aj mierne ťažší.

Podľa popisu váš univerzálny adaptér zrejme nebol schopný dodať dostatok energie stabilne pri plnej záťaži notebooku, ktorá sa blížila k 90 W. Mohlo to byť však spôsobené aj jeho poruchou, čo sa prejavovalo popísanými zvukmi. Ak máte možnosť nákupu 120 W adaptéra určeného pre MSI notebooky, urobte to.

Rozdiely vo voltoch a ampéroch

Čo sa týka ostatných parametrov, tak pomerne nezaujímavým je údaj Vstupu/Input. Ide totiž o vstup energie do adaptéra z našich obyčajných bytových zásuviek, ktoré majú v rôznych častiach sveta 100 ÷ 240 V rozsah napätia v rámci striedavého prúdu (50 – 60Hz). Adaptéry majú tento údaj takmer vždy rovnaký a vďaka tomu ich môžete používať nielen na Slovensku, ale s redukciami aj v zásuvkách v iných častiach sveta.

Pozeráte sa teda len na parameter Výstupu/Output, teda energie, ktorá putuje do notebooku v podobe jednosmerného prúdu (po konverzii, ktorú vykoná práve daný adaptér či iný zdroj). Ak váš pôvodný adaptér používal 19 V a nový, ktorý zvažujete kúpiť takisto poskytuje 19 V, je všetko v poriadku.

Toto napätie totiž zdroj/adaptér bude dodávať neustále a bez „diskusie“. Tento údaj musí byť pri výbere adaptéra totožný. Ak by bol rozdiel maličký, zariadenie by ako tak fungovalo, ale všetko len na úkor zníženia životnosti hardvéru, ktorým je hlavne batéria. Niektoré zariadenia sú na rozdiely tolerantnejšie než iné, ale je lepšie sa akémukoľvek, a to aj tomu malému rozdielu vyhnúť.

Druhým parametrom je informácia o samotnom toku elektrického prúdu, meraného v ampéroch. Na rozdiel od napätia, tu je potrebné uvedomiť si, že to, koľko ampérov do zariadenia putuje, určuje koncové zariadenie samotné. Notebook bude vyžadovať rozličné hodnoty pri rozlične energeticky náročných činnostiach a adaptér mu ich na požiadanie dodá.

Váš originálny adaptér poskytujúci možnosť 4,74 A dáva najavo, že notebook viac nepotrebuje. Ak má ale nový adaptér limit na 6,3 A, ničomu to neprekáža. Trochu zjednodušene a laicky povedané, zatiaľ čo údaj vo voltoch vám udáva to, ako silno bude adaptér neprestajne do notebooku „tlačiť“ (na čo musí byť notebook presne pripravený), tak údaj v ampéroch naopak udáva to, ako silno môže notebook z adaptéra „ťahať“. Údaj na výstupe (4,74 A) teda oznamuje, aký „ťah“ adaptér maximálne dlhodobo vydrží. Dochádza tu k tej istej situácii, ako pri problematike výkonu a wattov.

Ak by ste si kúpili adaptér s menšou hodnotou výstupu v ampéroch, ako mal váš pôvodný adaptér, mohlo by dôjsť k značným problémom. Notebook by v niektorých prípadoch mohol „ťahať“ viac, ako adaptér zvláda, čo by vyústilo do veľkého prehrievania adaptéra (a dokonca roztavenia niektorých častí), batéria by sa nestíhala nabíjať počas behu zariadenia a podobne. To, že nový adaptér je schopný dodať ampérov viac je irelevantné, pretože notebook si sám určí, koľko chce.

Koncovka

Neoddiskutovateľným parametrom je výber koncovky. Tá musí byť totožná. Občas môže nastať aj to, že koncovka totožne iba vyzerá, ale polarita (pozícia +/-) je obrátená, čo sa môže stať hlavne na rôznych univerzálnych adaptéroch. Výsledkom je katastrofa. Pri adaptéroch dodávaných výrobcom pre konkrétne modelové rady notebookov sa toho nemusíte obávať. Koncovka notebooku MSI bude mať rovnakú polaritu ako koncovka iného notebooku MSI, vyzerajúca totožne.

Značky:

O autorovi

Profesionálnej žurnalistike sa venujem od roku 2006. Zameriavam sa najmä na prehľadové a analytické články z prostredia hardvéru, výrobných procesov polovodičov, umelej inteligencie a ďalších technológií. Mojou doménou je takisto servis hardvéru aj softvéru.

Jeden komentár

Pridaj komentár