Keď treba zmeniť myslenie

0

Tento rok (pozn. redakcie: editorial bol uverejnený v decembrovom vydaní časopisu TOUCHIT) som bol rozcestovaný až do poslednej chvíle. V novembri som dostal pozvánku od IBM v Zürichu a bolo to stretnutie so špecialistami z CERN-u. Nuž, s IBM som bol naposledy v zahraničí tak pred 15 rokmi a ten CERN ma lákal. Vo štvrtok večer tam, v piatok večer zase doma – to by aj šlo. Téma bola tiež zaujímavá, a to kvantové počítače. Rozhodnuté, poletím teda do Švajčiarska.

IBM v prípade novinárskych ciest postupuje presne tak, ako by to malo byť. Dostal som obsiahly dokument, ktorý presne sumarizoval náklady IBM s mojou cestou. A postupovali veľmi premyslene – výber letu bol údajne zverený kvantovému počítaču. Následne mi odporučil, aby som šiel z zürišského letiska do sídla IBM osobným vlakom a neskôr poslednú míľu taxíkom. Dokonca mi aj vybral taxi spoločnosť, ktorá mala byť najekonomickejšia a pritom s dobrou karmou. OK, s nákladmi som súhlasil, cesta môže začať.

Do Zürichu som doletel načas, čo bolo dosť podstatné, keďže cenovo optimálny lístok na vlak som mal len na spoje v hodinovom časovom intervale. To v praxi znamenalo dve možnosti spojenia s tým, že som dostal úplne presný popis ako sa dostať po vystúpení z lietadla na konkrétne nástupište. Mal som k tomu aj mapu a počítalo sa aj s krátkou zastávkou na občerstvenie. To všetko som využil a načas som sa dostal k vlaku.

Ondrej pri ceste vlakom za kvantovým počítačom

Ondrej pri ceste vlakom za kvantovým počítačom, Zdroj: Ondrej Macko

Švajčiarsky vlak prekvapivo vyzerá rovnako ako nové vlakové súpravy ZSSK, ktoré premávajú na regionálnych tratiach. Tiež je poschodový, v podstate čistý a vo výbave je aj internet. Z letiska do sídla IBM to bolo vlakom 28 minút s tým, že jednou zo zastávok bola aj hlavná stanica v Zürichu. Je to najväčšia stanica vo Švajčiarsku a zatiaľ čo dovtedy bol internet vo vlaku slabý, po tejto stanici výrazne zrýchlil. A ja som si stiahol všetky maily a aktualizácie, ktoré na mňa čakali od nastúpenia do lietadla vo Viedni. Len pripomeniem, že Švajčiarsko nie je členom EÚ a ceny volaní a hlavne dát sú tu také, ako keby ste boli povedzme v Japonsku. Vedel som to, preto som dátový roaming radšej nezapínal a radšej som sa spoľahol po celú dobu pobytu výhradne na Wi-Fi.

Dobré pripojenie po hlavnej stanici zároveň znamenalo, že som zrazu mal čo vybavovať, a tak sa aj pekne-krásne stalo, že som sa v mojej cieľovej stanici spamätal neskoro a nestihol už vystúpiť. Čo čert nechcel, do ďalšej zastávky to bolo 15 minút a ten švajčiarsky osobák si to šinul rýchlosťou tak 120 km/h. Vystúpil som dobrých 30 km od hotela a premýšľal, čo urobiť. Práve však prichádzal vlak z opačnej strany, a tak jednoduché riešenie bolo doň rovno nastúpiť.

Na smerovej tabuli som videl, že ide presne tam, kam som potreboval. Až vo vlaku som si uvedomil, že som celkom iste čierny pasažier, teda bez lístka. Wi-Fi pripojenie bolo stále dobré, tak som zašiel na stránku SBB.ch a po chvíli som našiel možnosť kúpiť lístok. Tu sa už naplno prejavil rozdiel medzi slovenským a švajčiarskym vlakom. Za tých 30 km chceli 8,80 švajčiarskych frankov (8 eur) v 2. triede. No a samozrejme, nedal sa kúpiť lístok na ten vlak, v ktorom som už sedel, ale na časovo najbližší. Neváhal som a kúpil som ho. Netrvalo dlho a prišiel sprievodca a začala naša diskusia. Trochu bol problém v tom, že sprievodca ovládal všetkých 5 úradných jazykov vo Švajčiarsku, ale angličtinu nie, aspoň nie tak, že by mohol týmto jazykom hovoriť. Dohodli sme sa, že on bude hovoriť po nemecky a ja po anglicky a snáď si budeme rozumieť.

To som ešte netušil, že jazyk, ktorý on nazýval nemčina, je v skutočnosti švajčiarska nemčina, čo znie ako keď Nemec dostane silný zápal hrdla a vychádzajú z neho také skomolené zvuky vo vyšších frekvenciách. Ale dobre. Popísal som mu svoj príbeh v nádeji, že pochopí aspoň 60 %. To bol trochu optimistický predpoklad, resp. na jeho podotázky som ja nebol schopný odpovedať, lebo som nevedel, na čo sa to pýta. Našťastie tu bol Google so záznamom mojej trasy a keďže som bol väčšinu času na Wi-Fi sieti, bolo to celkom dobre zdokumentované. Kontrolór nakoniec všetko pochopil, v mojej cieľovej stanici mi ešte z vlaku zakýval a ja som šiel nájsť ten najekonomickejší taxík na svete, čo ma neskôr naozaj pohodlne doviezol do hotela.

Kvantový počítač

Kvantový počítač, Zdroj: TOUCHIT

Keď som tam prišiel, všetci už sedeli na uvítacej večeri a keďže som vôbec nikoho nepoznal, sadol som si k stolu, kde bolo jediné voľné miesto. Aj to však bolo naplánované, vedľa mňa totiž sedel zamestnanec IBM a bol to Slovák. Celkom mladý človek, veľmi rýchlo odišiel z našej krajiny a nejako sa ani neplánuje  vrátiť, čo je škoda. Vyzeral šikovný a rozhodne mal v živote šťastie, keď sa dostal na takéto prestížne miesto. Svoju prácu berie ako zábavu, robí v oblasti blockchainu a ekonomicky je zabezpečený. Nuž, asi budeme musieť niečo veľké na Slovensku zmeniť, aby sa takíto ľudia chceli k nám vrátiť.

Na druhý deň boli prednášky a demonštrácie od 8. ráno. Ešte tak úvodnej prednáške som rozumel. Neskôr, keď začali vysvetľovať princíp kvantových počítačov, som si spomenul na podobnú prednášku na konferencii v Tatrách, a tak na 80 % som vedel, o čom to hovoria. Kvantové počítače totiž vyžadujú, aby ste skôr zabudli na všetko, čo doteraz poznáte zo sveta počítačov a pozreli sa na ne fakt úplne inak. Platí, že čím menej o klasických počítačoch viete, tým lepšie.

A to nie je celkom môj prípad. Pochopiť napr. to, že mačka môže byť v jednom čase aj tak trochu živá aj tak trochu mŕtva, očividne vyžaduje iný pohľad na vec. A prišli prednášky špecialistov z pokročilej kvantovej fyziky a chémie ako aj človeka, ktorý ukazoval, ako sa dá s kvantovým počítačom úspešne investovať na burze. Nebudem skrývať, že som takmer ničomu nerozumel, ale neskôr som pochopil, že to tak aj musí byť. Rozumieť tomu vyžaduje čas (a znalosti), nejde to z minúty na minútu. Fajn boli živé demá, kde nám ukazovali, ako kvantový počítač počíta a ako zvládne komplikované úlohy za zlomok času klasického počítača. Triviálnu matematickú úlohu síce bez chyby nezvládne, ale nájsť liek na AIDS, na to si celkom trúfa. Celkovo to bola fascinujúca návšteva. Priznávam, že doma som si naštudoval všetku dostupnú literatúru, aby som mohol napísať reportáž zo sídla IBM. A zase som sa dozvedel niečo nové.

 

Značky:

O autorovi

Ako novinár pracujem už od roku 1990. Teraz sa zaoberám mobilnou komunikáciou, multimédiami a vyhotovovaním videorecenzií a tiež videoreportáží. Snažím sa byť na každej lepšej tlačovke či už na Slovensku alebo v zahraničí. Mám rád fotografovanie a tiež cestovanie.

Pridaj komentár

Objednajte si ročné predplatné časopisu TOUCHIT, teraz s užitočnou príručkou
Začíname so smartfónom.Iba za 22,99 €.
Kliknite a zistite viac>>