Aký počítač si kúpite o rok či dva? No, možno horší ako dnes. Cena operačných pamätí je dvojnásobná ako pred rokom a bude zrejme aj horšie. Nedeľník TOUCHIT vážne i nevážne. Nezviazané IT témy na tisíc spôsobov.

Živo si pamätám na dobu, kedy som s obrovitánskym úsmevom na tvári robil pre čitateľov sprievodcu výberu notebookov v rôznych cenových hladinách, alebo výber komponentov herných desktopov. V posledných rokoch na to takmer vôbec nemám silu, pretože ide o veľmi depresívnu záležitosť.

Jeden z hlavných dôvodov, prečo som to v minulosti tak rád robil bolo to, že celý proces bol nesmierne pozitívny. Každý rok či dokonca každého pol roka sme si mohli za tie isté peniaze dovoliť kúpiť niečo o kusisko lepšie. Výkon a kapacity stúpali skrátka raketovo a čakanie na zajtrajšiu ponuku bola radosť.

Táto doba už je však preč. V posledných rokoch sme sa začali stretávať hlavne s tým, že za tie isté peniaze sa dajú kúpiť prakticky totožné veci a odporúčania sa tak postupne začali podobať ako vajce vajcu.

Klonované procesory a vyťažené grafické karty

Nie, fakt nesrandujem. Skvelá ukážka celej situácie bola ponuka procesorov, kde ešte donedávna plne dominoval Intel. Za posledných desať rokov stúpala frekvencia nových generácii CPU o zhruba 100 MHz ročne, pričom ich faktický výpočtový výkon rástol o percento, ktoré sa ľahko dalo zameniť za chybu merania (1-2 %).

Zastavenie nárastu frekvencie nie je žiadna mágia, ale krutá realita, ktorá má svoj dôvod (Prečo frekvencia procesorov prestala rásť?). Avšak úbohosť rastu výpočtového výkonu z hľadiska počtu inštrukcií na cyklus s ňou nie celkom súvisí. Len veľmi ťažko sa mi preto pozerá na fakt, že ak jadro procesoru generácie Intel Nehalem z roku 2008 nataktujeme na rovnakú hodnotu, ako jadro generácie Kaby Lake z roku 2016, nameriame výkonový rozdiel v priemere len 13 %.

Takto malý nárast surového výkonu jadra za celú dekádu ide na vrub toho, že pozornosť Intelu sa sústreďovala hlavne na energetickú efektivitu. Áno, dnešné procesory doručia podobný výkon ako procesory pred desiatimi rokmi za zlomkovú spotrebu, ale tento fakt nadšencov do technológii zo stoličky nezdvihne. Najmä ak preferujete desktopy, tak spotreba z dôvodu neustáleho napájania a absencie batérie nie je až taká dôležitá.

Nejde pravdaže o žiadne sprisahanie. Vyvíjať nové výrobné procesy a architektúry je čoraz nákladnejšie (podrobne som sa tomu venoval v článku Dobrodružná cesta vývojárov k 5 nanometrom). Avšak výkon sa dá nadhnať aj počtom jadier. Teda, dalo by sa, ak by dôsledkom monopolné postavenie Intelu nebol tento smer skoro desať rokov zamrznutý.

Intel sa skrátka rozhodol, že do nízkeho segmentu patria dve jadrá a v strednom segmente musia stačiť 4 jadrá každému. Ak chceš viac, priprav si peňaženku, budú sa diať veci. Otvorene musím povedať, že to považujem za bičovanie zákazníkov.

Našťastie, v minulom roku sme boli všetci obdarení darčekom v podobe návratu AMD do výkonnej procesorovej sféry, pričom jedným z hlavných dôvodov bolo to, že vďaka oneskorovaniu nábehu na čoraz komplikovanejšie výrobné procesy si AMD po dlhej dobe mohlo dopriať CPU na porovnateľnom výrobnom procese ako Intel.

Ryzen bol a je na procesorom trhu ako dar z neba. Zrazu je totiž všetko inak a ceny výkonných procesorov letia dole, jadrá sa rozdávajú pre každého a všetko je akosi veselšie. Treba si ale uvedomiť, že situácia sa nezlepšila preto, že by tu bol zrazu „nový výkon“, ale preto, že je dostupnejší vďaka tomu, že na trhu pribudla ozajstná konkurencia.

Bohužiaľ, inde radosť chýba. V čoraz väčšom množstve hardvéru sa dá už stretnúť aj so situáciou, pri ktorej si za tie isté peniaze zajtra kúpite horší stroj, ako dnes. Behom roku 2017 sme to zažili na trhu herných grafických kariet.

Na rozdiel od CPU sa segment GPU každoročne značne zlepšuje a výkon nepochybne stúpa. Pár rokov stará grafická karta si oproti novinke v rovnakej cenovej hladine skoro ani neškrtne. Problémom počas minulého roku však bolo, že tá či oná cenová hladina poriadne fluktuovala.

Kvôli masívnemu boomu ceny bitcoinu sa naštartoval rast ceny alternatívnych kryptomien, čo opäť enormne zvýšilo populárnosť GPU ťažby. Tieto alternatívne meny je možné stále grafickými kartami úspešne ťažiť (na rozdiel od bitcoinu, kde už dlhodobo dominujú špecializované integrované obvody v podobe ASIC) a novodobí baníci tak takéto karty začali nakupovať po desiatkach a stovkách, pričom ich nákupná cena sa im pomerne rýchlo vracala.

Vo výsledku tak grafické karty začali rýchlo miznúť z pultov a s nástupom leta z trhu zmizli cenovo veľmi výhodné karty Radeon RX580 a po vymetení ich zásob nesledovali ďalšie, vrátane GeForce GTX 1060, čím došlo k tomu, že na niekoľko týždňov prakticky prestal existovať grafický mainstream.

V nasledujúcich mesiacoch sa začala situácia s dostupnosťou zlepšovať, ale grafík bolo tak málo, že ich cena letela o desiatky a v niektorých prípadoch aj o stovky eur nad svoje obvyklé hladiny, doporučené výrobcami. Vo výsledku ste si tak napríklad za 200 či 300 eur kúpili výrazne horšiu kartu ako pred rokom (ak vôbec), alebo ste museli riadne na cene pridať a kúpiť niečo nevýhodne (ak vôbec).

Treba ale povedať, že výrobcovia grafických kariet boli v tomto nevinne. Volatilná povaha kryptomien skrátka znamená, že nárast predaja GPU čipov sa nedá predpokladať rok dopredu, kedy sa výrobné kapacity budúcich kariet prideľujú a reakcia na novú situáciu trvá dlhú dobu. Navyše pritom vždy hrozí, že dokým zareagujete, záujem opadne a vy skončíte s masívnymi počtami GPU čipov a grafických kariet na sklade, ktoré už o rok neskôr nahradí nová generácia s vyšším výkonom.

No každopádne pre používateľov bol minulý rok na grafickom trhu neradostný. Vyberalo a odporúčalo sa vskutku ťažko, pretože ceny lietali o masívne cifry aj behom pár týždňov.

DRAMatické zdražovanie DRAM

Suverénne najhoršia situácia je na poli DRAM. Operačná pamäť je nevyhnutná súčasť prakticky každého klasického počítača, kde okrem desktopov a notebookov patria samozrejme aj tablety a smartfóny. Či už ide o vymeniteľný modul s niekoľkými čipmi, alebo jeden čip osadený napevno v doske mobilných zariadení, DRAM je skrátka prítomná všade.

DRAM zdražuje prakticky už od roku 2010, avšak vskutku krutá je situácia najmä za posledné dva roky. Pozrite sa napríklad na nasledujúci graf priemernej ceny aktuálne bežných DDR4 modulov s frekvenciou 2400 MHz. Behom roku 2017 sa ich cena zdvojnásobila.

Jedna RAM za cenu troch. A TO SA VYPLATÍ!

Môžete pritom vidieť, že cena narastá už dlhodobo a je až do plaču, že 16 GB RAM, ktorú ste si v lete roku 2016 mohli kúpiť v priemere za 75 dolárov, si dnes kupujete v priemere za 230 dolárov. Nuž, to je 200 % zdraženie za 18 mesiacov.

Prečo ale do pekla operačná pamäť tak masívne zdražuje? Základný dôvod je, že DRAM čipov sa produkuje nedostatočný počet. Očividná nadväzná otázka je, prečo sa teda neprodukuje viac. Kľúčom k odpovedi je konsolidácia DRAM trhu, ktorá kolabuje do čoraz silnejšieho oligopolu, s potenciálnym kolapsom do duopolu či monopolu.

V súčasnosti zásobuje celý svet DRAM čipmi len trojica spoločností. Juhokórejský Samsung (46 %) a SK Hynix (29 %) a americký Micron (21 %). To je dohromady 96 % trhu. Vo výsledku to znamená, že ak sa niekto z tejto trojice začne stretávať počas kvartálu s nejakými výrobnými problémami, nie je firma, ktorá by toho mohla viac menej využiť na jeho úkor, pretože fabriky chrlia čipy prakticky na 100 %.

Štvrtým hráčom na tomto trhu je krčiaca sa a stále viac vyparujúca sa taiwanská firma Nanya s 2 % trhovým podielom. Naposledy mal tento trh štyroch silných hráčov v roku 2013, kedy o tretie miesto s americkým Micronom bojovala japonská Elpida. Tá v roku 2013 zbankrotovala a jej továrne a portfólio skončilo za 2,5 miliardy dolárov práve v rukách Micronu.

Čokoľvek nepriaznivé sa vo fabrikách týchto firiem stane, ovplyvní dostupnosť RAM na niekoľko mesiacov, čo cenu vždy vyženia viac a viac hore. Nemusí ísť pri tom vždy len o nejaký požiar, či akúkoľvek katastrofu tohto typu, ale skrátka aj nábeh na nový a menší výrobný proces, ktorý môže mať menšiu vyťaženosť (viac chybných čipov na waferi), ako sa pôvodne čakalo.

Sme svedkami cenového kartelu?

Očividným riešením problému je rozšírenie výrobných kapacít stávajúcích firiem. To sa samozrejme neprestajne deje, avšak len v takej miere, že nárast produkcie je okamžite pohlcovaný nárastom dopytu. Hlad po DRAM stále stúpa a to predovšetkým v súvislosti s potrebami smartfónov, ktorých predaje sa v roku 2017 vyšplhali na 1,5 miliardy kusov, čo je o 150 miliónov viac, než v roku 2016.

Obrovským odberateľom sú takisto serverové farmy najväčších spoločností, ktoré hltajú DRAM po stovkách miliónoch a to stále viac a viac. Dátové centrá sú skrátka symbolom dneška.

Problémom je, že v posledných rokoch výrobcovia DRAM riešili narastanie dopytu hlavne menšími výrobnými postupmi a vylepšovaním stávajúcich fabrík o efektívnejšie stroje. Nákladnej stavbe kompletne nových fabrík, ktoré by zvýšili produkciu vskutku vo veľkom, sa vyhýbali. Prečo?

Odpoveďou, ktorá mnohých ľudí napadne, je kartel, teda nelegálna „podpultová“ dohoda, pri ktorej sa konkurenční výrobcovia dohodnú na tom, že nebudú medzi sebou bojovať o trh s cenovou vojnou a namiesto toho sa všetci poriadne nabalia dohovorením sa na konkrétnej cene. Nám ako zákazníkom nezostane nič iné, než vysokú cenu zaplatiť, pretože lacnejšie nám to skrátka nikto nepredá.

Takéto niečo je mimoriadne nelegálne a kontrolované regulačnými úradmi po celom svete. Ide totiž o konanie, ktoré likviduje základy voľného trhu. Kartel sa však v mnohých oblastiach trhu, kde dominuje len hŕstka firiem, takmer vždy deje, pričom v rámci IT biznisu boli v minulosti za kartel pokutovaní napríklad výrobcovia LCD monitorov.

Ak si myslíte, že výrobcovia DRAM nie sú žiadny „podrazáci“ a toto by nerobili, tak vedzte, že v roku 2002, keď ich ešte existovala pätica (súčasná trojka + Elpida a Infineon), už boli pri kartely prichytení pri vyšetrovaní Amerického ministerstva spravodlivosti.

Celá pätica sa pod dôkazmi k činom priznala a akceptovala pokutu. Lenže nezriedkavo je takáto pokuta menšia ako zisk, ktorý sa z porušenia zákonov prihrnie. Podvádzanie je tak pre firmy, od ktorých sa žiadna morálka pravdaže nikdy neočakáva, lákavé.

V súčasnosti, keď sú už výrobcovia DRAM len traja, je vykonanie takýchto cenových dohôd ešte jednoduchšie. To, či sú aktuálne ceny výsledkom nelegálneho kartelu, však nie je jasné. Treba pravdaže brať do úvahy aj to, že po cenových vojnách, ktoré v roku 2009 dohnali k bankrotu Infineon (respektíve jeho nasledovníka Qimondu) a v roku 2013 Elpidu, sa zostávajúcim výrobcom do cenovej vojny už hrnúť skrátka nechce.

Pre troch DRAM velikánov je dnes omnoho jednoduchšie koexistovať, ako súperiť a výsledný efekt tak môže byť produktom nie reálnej dohody, ale tej tichej, pri ktorej každý vyčkáva v zálohe s tým, že „ak neútočíš ty, neútočím ani ja“. Všetci si pritom mydlia ruky, ako je takáto stratégia pre všetkých výhodná.

Veď prečo predávať DRAM za ceny s maržou len pár percent, keď ich môžem predávať za trojnásobok?

Ak by bolo výrobcov ešte veľa, mnohí by „tichú kooperáciu“ nevydržali a snažili by sa rýchlo získať trhový podiel zvyšovaním výroby, zlepšovaním efektivity či skrátka len znížením cien. Pri oligopole malého počtu firiem je ale omnoho výhodnejšie „držať hubu a krok“.

Čína: pre DRAM trh hrozba, pre nás spasiteľ

Bolo by super, keby sa objavili noví výrobcovia DRAM a tí by to tým starým poriadne zavarili. Rozbehla by sa nová cenová vojna a bolo by po starostiach. Asi ale tušíte, že na ustálenom trhu, kde existuje monopol, duopol či oligopol, je to prakticky nemožné.

V prvom rade, investície do fabrík tohto typu sú masívne a pohybujú sa na úrovni miliárd dolárov. Okrem toho, nemôžete pokročilé čipy na svetovej úrovni vyrábať len tak na zelenej lúke. Stávajúci výrobcovia si financujú masívne nákladný vývoj už desiatky rokov. Bolo by naivné si myslieť, že si dnes založíte firmu a tá akoby automaticky začne vyrábať čipy na vrcholovej technickej úrovni.

Okrem toho, aj keď tieto dve obrovské prekážky úspešne prekonáte, ešte nemáte nič vyhraté. Aj keď ponúknete dobrú cenu, získanie zákazky sa vám vôbec nemusí podariť. Existujúci výrobcova si začnú svoj trh okamžite brániť. Pretiahnuť od nich zákazníkov je neľahké, pretože vďaka svojim masívnym kapacitám a tržbám môžu zákazníkom, u ktorých existuje pravdepodobnosť zdupkania k vám, ponúknuť výrazné zľavy.

Môžu im dokonca ponúknuť také malé zmluvné ceny (hoc aj so stratou), že im ako nová firma nezvládnete konkurovať a nikdy sa tak neodlepíte od zeme. A ako náhle zbankrotujete a vaša hrozba pominie, všetko sa vráti do pôvodných koľají.

Alternatívnym postupom je vyhrážanie sa svojim zákazníkom (rozumej producentom smartfónov, DRAM modulov pre notebooky, desktopy a servery a podobne), že im čipy prestanú predávať a voľnú kapacitu poskytnú ich konkurencii.

Nový výrobca totiž obvykle nedokáže uspokojiť kompletné potreby veľkých zákazníkov, takže tí sa pokúsia časť výroby mať stále u veľkých výrobcov a zvyšok u nováčika. Ak ale nad zákazníkmi začne visieť hrozba, že by výrobného giganta stratili, radšej stiahnu chvost a nováčikovi nič nezadajú. Vzniká bludný kruh, pri ktorom nový výrobca nemá dostatok zákazníkov a nemôže ani rozširovať výrobu pre získanie tých veľkých kompletne, pretože nezarába dostatočne.

Takúto situáciu je možné vidieť v rôznych častiach trhu a aj preto sa takmer nikdy nestáva, že by niekto vletel do zabehnutého trhu a vyfúkol ho stávajúcim gigantom. Lenže v prípade DRAM sa chystá niečo, čo je trochu z iného súdka a stávajúca trojka má z toho zrejme aj nejaké tie nočné mory.

Do výroby DRAM sa totiž vo veľkom chcú dostať čínske firmy. Kľúčovým rozdielom je, že ich snaha je v súčasnosti dotovaná čínskou vládou, čo umožní preklenutie úvodného problému. V mestách Wuhan a Nanjing dnes rastú masívne fabriky na výrobu DRAM a NAND flash v odhadovanej hodnote 54 miliárd dolárov.

No ale čo to technologické know-how? Činske firmy nadviazali spoluprácu s menšími tchajwanskými výrobcami v podobe Nanya a UMC, pričom sa snažia okrem iného preťahovať aj kľúčových zamestnancov z veľkej trojky. Ako to pri Čine býva zvykom, nie všetko sa odohráva s kostolným poriadkom. V decembri sa objavili na svetle prvé veľké obvinenia, pri ktorých boli čínske firmy osočené z krádeže pokročilých vývojových dát veľkej trojky.

Ako prvý vzniesol obvinenia Micron smerom k firme Fujian Jinhua Integrated Circuit. Podľa Mikronu čínska firma pretiahla k sebe dvoch jeho bývalých zamestnancov, ktorí pri svojom odchode nejaké tie utajované dáta nezákonne vyniesli na USB kľúčoch. V najbližších mesiacoch a rokoch budeme zrejme o takýchto prípadov počuť častejšie.

Do reálneho štartu čínskeho DRAM efektu ešte nejaký ten rôčik chýba. Očakáva sa, že sa na DRAM a NAND trhu začnú silno prejavovať v rokoch 2020 až 2022, po plnom rozbehu výroby.

V prípade čínskych firiem zrejme nebude problém ani s pochytaním zákaziek. Domáci trh je masívny a tieto firmy sa môžu rozbehnúť čisto aj tam. Napr. z celosvetových 1,5 miliardových predajov smartfónov sa 600 miliónov predá v Číne, pričom značná časť sú domáce značky. Vládne zákazky, kde sa dáva prednosť domácim produktom, sú takisto masívne. No a po takomto štarte sa už nie je problém vydať do súboja aj na celosvetovej úrovni.

Posledná hostina pred veľkým bojom

Chystaná Čínska hrozba je pre súčasnú veľkú DRAM trojku nepochybne strašiak. V posledných mesiacoch sa tak šíria správy aj o väčšom rozšírení výroby z ich strany.

Na konci minulého roku sa objavili takéto indície u Hynixu a Samsungu, pričom v ich prípade nejde len o stavanie nových fabrík, ale aj preskupenie výrobných kapacít na úkor niečo iného (NAND flash, CPU a podobne), čo je o dosť rýchlejšie. Takáto zmena sa totiž dá stihnúť do pol roka, namiesto niekoľkých rokov, s ktorými sa počíta pri stavbách celkom novej fabriky.

Samsung údajne takto konvertuje časť fabrík v mestách Hwasong a Pchjongtchek, ktoré zatiaľ slúžili len na výrobu NAND flash. Nové stroje na výrobu DRAM by mali vyprodukovať niekoľko desiatok tisíc waferov DRAM mesačne, pričom by sa mali rozbehnúť niekedy na jeseň tohto roku.

Ďalšie väčšie rozšírenie môžeme očakávať v roku 2019, kedy by mohla cena pred blížiacim sa nástupom Číny aj znovu klesať (možno). Samsung sa zrejme pokúsi získať do tej doby 50 až 60 % DRAM trhu, aby bol na túto éru pripravený a ďalej následne rástol na úkor SK Hynix a Micronu, ktorý útok nemusia ustáť.

Výrobcovia sa skrátka budú musieť pripraviť na cenovú vojnu a s našponovaním výroby tak, že sa drie až na holý zadok, už bude koniec. Ich hostina v podobe masívnych marží tak konečne speje ku koncu.

A to je dobre. Aj keď kradnutie intelektuálneho vlastníctva v podobe ťažko vyvíjaných technológií týmto firmám pravdaže neprajem, vzhľadom na ich cenové eskapády, ktoré spôsobili trojnásobné zdraženie za posledné dva roky, sa mi s nimi sympatizuje ťažko.

Bol by som rád, ak by zo skladania nových desktopov a výberu nových notebookov bola po dlhom čase zas pozitívna záležitosť. Súčasné nehorázne ceny DRAM v tom jednoducho bránia. Mizériu v rámci CPU trhu po mrzutej dekáde konečne rozjasnil Ryzen, ktorý nám dnes poskytuje výkon a počty jadier, ktoré boli v daných cenových hladinách ešte donedávna „zakázané“.

Oživenie potrebujeme ako soľ aj v DRAM segmente. To, že v roku 2016 sme si mohli dopriať počítač s 32 GB operačnej pamäte a dnes si musíme vystačiť zo 16 GB za ešte dvakrát vyššiu cenu, je fakt hanba.

Na rozdiel od herných grafických kariet, kde galibu narobil neočakávaný boom kryptomien, je totiž nárast ceny DRAM celkom zámerný, umelý a vopred plánovaný. Nuž, nezostáva nám nič iné než vydržať.

Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak než v nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pod rovnomenným kľúčovým slovom.

Značky: