Facebook, Instagram, Snapchat, Uber či AirBnB. Ako veľmi sú pre vás tieto služby dôležité? Aj keď sa to môže zdať zvláštne, všetky môžu zmiznúť tak rýchlo, ako para nad hrncom. Nie, nie, nemyslím tým, že skrachujú a zmiznú zo sveta. Zmiznú len pre vás… Nedeľník TOUCHIT vážne i nevážne. Nezviazané IT témy na tisíc spôsobov.

Mnoho ľudí to netuší, prípadne túto myšlienku držia len niekde zatlačenú v pozadí. Je to však neoddiskutovateľná pravda.

Či už ide o účet na Facebooku alebo Instagrame, alebo napríklad ubytovací účet na službe ako je AirBnB, ku všetkým vám zajtra, dnes, alebo práve teraz môže byť odobratý prístup – na trvalo a bez náhrady.

Môže to byť preto, že úmyselne porušíte podmienky služby. Môže to byť preto, že ich porušíte neúmyselne, alebo nevedomky. A môže to byť aj preto, že neurobíte vôbec nič zlé a prevádzkovateľ si len mylne myslí, že ste niečo zlé urobili. Môžete to byť vlastne čokoľvek.

Nie, tento článok nie je o chorobnej internetovej závislosti. Nebude si uťahovať z ľudí, ktorí sa nemôžu odtrhnúť od rôznych sociálnych sietí a on-line služieb a nebude ich strašiť tým, že môžu ľahko prísť o svoju „dennú dávku“ zmien na nejakom druhu digitálnej nástenky.

Tento článok je o každom človeku a o nadväznej problematike, ktorá sa týka nás všetkých. V tomto Nedeľníku sa vás pokúsim presvedčiť o tom, aký je súčasný stav banov a vyhostení z týchto sociálnych sietí a služieb alarmujúco problematický a akou masívnou katastrofou sa v blízkej budúcnosti môže stať pre celú našu spoločnosť.

Keď je služba dnes výhoda, ale zajtra už nevyhnutnosť

Možno vás teraz láka povedať, že vlastne o nič nejde. Veď ak ma z nejakej služby vyhodia, čo tak hrozné sa vlastne stane? Pôjdem inam a ak sa nebude dať, žiadna katastrofa. Instagram či Facebook predsa nie sú životne dôležité veci. Dá sa zaobísť aj bez nich.

Nuž, treba povedať, že toto nemusí byť výhradne a večne pravda. Zoberme si napríklad taký Uber. Čo myslíte, aký je z pohľadu tejto firmy ideálny stav tohto druhu dopravy v budúcnosti? Vzhľadom na to ako firma bezohľadne a masívne vtrhla na svetové trhy (viď článok: Uber: gigant na vratkých nohách), je odpoveď jednoduchá – kompletné nahradenie súčasných taxislužieb.

Agresívna cenová politika Uberu, financovaná masívnymi mnohomiliardovými investíciami, vytvára v mnohých lokalitách na taxislužby obrovský tlak, výsledkom čoho sú ich finančné problémy a potenciálny bankrot.

Na problematiku môžete nazerať tak, že si taxislužby „za to môžu sami“, pretože ich prevalcovalo niečo lepšie, avšak nemôžete zatvárať oči nad tým, ako Uber ťažil a v mnohých končinách doteraz ťaží z porušovania zákonov (v súvislosti s podnikaním a poskytovaním prepravných služieb) a takisto z tzv. predátorskej cenovej politiky.

Pri predátorskej cenovej politike finančne veľmi dobre zabezpečená firma prevádzkuje službu alebo predáva produkty s veľkou stratou, v snahe dohnať k bankrotu všetku, menej finančné zabezpečenú konkurenciu, aby po vyčistení trhu, na ktorom už zostane sama, ceny výrazne zdvihla a všetky straty sa jej vrátili nazad bez obáv o konkurenciu.

Čo by sa stalo, ak by to napokon takto dopadlo a Uber by prevzal prakticky plnú kontrolu nad mestskými taxislužbami, podobne ako to urobil Google v rámci vyhľadávania a Facebook v rámci sociálnych sietí?

Ako by vás ban, ktorý by vám zabránil Uber používať, zasiahol? Pamätajte, že tu by šlo o celosvetový monopol, takže nielenže by ste sa nezviezli Uberom doma, ale ani na dovolenke v Španielsku, na pracovnej ceste v USA, Británii, či Japonsku a ani na návšteve v Prahe či vo Viedni.

Uber ako jediná možnosť vzatia taxíku by skrátka pre vás prestala existovať, pričom náhrada v podobe vlakov či autobusov nie je vo všetkých častiach sveta jednoduchá. Obzvlášť ak ide napríklad o USA, kde je hromadná doprava oproti Slovensku či iným európskym krajinám k smiechu.

Nedajte sa pri tom oklamať ilúziou, že ako náhle je nejaká monopolná firma moc „drzá“,  objaví sa konkurencia, ktorá jej preberie zákazníkov. Pozrite sa napríklad na Facebook. Každá firma, alebo hoc aj vy sami môžete hneď teraz založiť a rozbehnúť novú sociálnu sieť. Ale udržali by ste sa v monopolnom prostredí?

Získali by ste používateľov/zákazníkov, ktorí by vás finančne udržali nad vodou? Spomeňte si napríklad na plané snahy Googlu, ktorý sa snažil neúspešne presadiť s vlastným ekvivalentom Google+, či napríklad ako sa Microsoft snažil presadiť v rámci smartfónov na úkor Androidu.

Preraziť cudzí masívny celosvetový monopol je obvykle nemožné aj to aj pre tie najväčšie firmy sveta priamo z odboru. Nerobte si teda ilúziu, že by potenciálny monopol na taxi služby zo strany Uberu dokázali prerážať nejakí lokálni trpaslíci.

Uberom to pravdaže nekončí. Pozrime sa napríklad na sociálne siete, ako je práve Facebook. Ten nepochybne má v súčasnosti na konkrétnu sieť tohto druhu monopol, avšak tu záleží na tom, ako je prepletená s potrebami a praktikami každodennej reality a všeobecne sveta.

Ignorujte teraz obyčajný faktor spojenia s priateľmi a rodinou a spomeňte si napríklad na plány amerických štátnych inštitúcii, ktoré uvažujú, že by sa pridávanie adresy sociálneho profilu malo stať súčasťou každej žiadosti o víza, čím by sa profil stal podobným údajom, ako napríklad vaše bydlisko či dátum narodenia.

K tomu pridajte dnes už „normálny“ jav, že prešacovanie sociálneho profilu je súčasťou pracovného pohovoru rôznych firiem a ak svoj profil nenabonzujete a nesprístupníte, je to pre vás negatívum, ktoré dozaista zníži vaše šance na prijatie.

A nezabudnite ani na potenciálnu éru, kedy bude Facebook dominovať nielen v rámci komunikácie s priateľmi, ale bude mať monopol aj pri komunikácii s firmami či vo firemnom prostredí, v spravodajstve, či v rámci internetových zoznamiek. Ako by vás ban na tejto službe zasiahol vtedy?

A to už ani nespomínam ani pomätené predstavy Marka Zuckerberga o tom, že by Facebook mohol slúžiť aj ako voličský preukaz a nástroj na on-line voľby v rámci jednotlivých štátov.

V tomto texte sa nechcem venovať tomu, či je to správne alebo nesprávne. To je v tejto súvislosti irelevantné a dôležité je len to, že monopolné postavenie týchto služieb dnes už má, alebo v blízkej budúcnosti môže mať za následok to, že ich odobratie na vás môže mať výrazný negatívny efekt v rámci celej spoločnosti.

Ak skrátka prístup k takejto službe nebudete mať, stane sa z vás čudák, ktorý bude mať nielen problém pohybovať sa v modernom svete, ale bude vnímaný aj ako potenciálne riziko. Porovnajme to napríklad s niečím, čo sa môže stať dnes.

Predstavte si, že ste zamestnávateľ, ktorý v rámci pohovoru vyberá vhodného kandidáta. Nejaký človek sedí pred vami a vy rýchlo očami prechádzate jeho životopis. Všimnete si pri tom, že nikde nevidíte e-mail.

Predpokladáte teda, že ho uchádzač len zabudol uviesť a opýtate sa naň. Odpovie vám však, že on e-mail nemá. Začudujete sa a všimnete si, že neuviedol ani telefónne číslo. Spýtate sa teda na to a kandidát vám odpovie, že nemá ani telefón a je nutné ho kontaktovať klasickou poštou.

Ako by ste takéhoto kandidáta vnímali? Zrejme ako problematického a mali by ste podozrenie, že za takou nezvyčajnosťou sa skrývajú nejaké problémy, o ktorých ešte neviete. Veď presa e-mail a mobilný telefón má každý.

Nuž, onedlho už podobne môže pôsobiť aj odpoveď „nemám Facebook účet“ alebo „nepoužívam WhatsApp ani iného rýchleho textového komunikátora“.

Ak dnes telefóne číslo ani e-mailovú schránku nemáte, ste čudák alebo starec za zenitom. Bez nich už totiž mnoho moderných služieb nemôžete používať, pretože sa na nich nemáte ako registrovať. Ak by súčasný trend pokračoval, mohlo by sa ľahko stať, že jedného dňa takto bude vnímaný aj účet na Facebooku či inej on-line službe.

Či je to dobre alebo zle, či sa to stane alebo nestane, predošlé riadky vás mali presvedčiť o tom, že ban z niektorých esenciálnych on-line služieb môže mať o nedlho masívny negatívny efekt v rámci spoločnosti a života celkovo.

A tu sa dostávame k jadru celého problému a teda tomu, že vyhostenie z týchto služieb je dnes kompletne v moci ich vlastníka a vy ako osoba nemáte absolútne žiadne práva. A verte či nie, tento jav vo fyzickom svete nemá obdobu .

Vyhostenie bez dôvodu, ako masívna zbraň namierená na vaše čelo

Možno sa vám zdá, že vykázanie zo služby bez udania dôvodu nie je až také problematické. Veď predsa, ide o súkromné firmy a tie sa môžu slobodne rozhodnúť, komu budú a komu nebudú poskytovať službu.

Nuž, ako sa to vezme. Podobne ako zákazník musí dodržiavať podmienky predajcu, musí predajca dodržiavať podmienky štátu, v ktorom podniká. Nemôže tak napríklad pri predaji diskriminovať ľudí podľa rasy či náboženského presvedčenia a oháňať sa tým, že je súkromník a iba on rozhoduje, koho do svojho obchodu pustí.

Ak samozrejme začnete v jeho obchode kradnúť, či do neho prídete so zablatenými topánkami, alebo so zapálenou fakľou v ruke, vykáže vás oprávnene von. Ak v utorok v obchode kradne nejaký chlapec s blonďavými vlasmi a modrými očami a v stredu nejaké dievča s tmavšou pokožkou, asi nikto nebude namietať, ak im následne zabráni do obchodu vkročiť.

To čo ale nemôže urobiť je automaticky zakázať vstup do obchodu komukoľvek, kto má blonďavé vlasy alebo tmavú pokožku. Predajca má právo si určiť svoje vlastné pravidlá toho, čo je akceptovateľné a neakceptovateľné chovanie v rámci jeho predajne, ale sám pri tom musí zostať  v medziach zákonov.

Prečo vlastne o takých samozrejmostiach píšem? Ak vám niekto dnes zabráni vo vstupe do predajne potravín a povie vám, že je to preto, že vás včera uvidel na kamerách kradnúť a mali by ste odísť, lebo inak zavolá políciu, poznáte dôvod a príčinu, prečo ste vyhodený.

Ak by vám obchodník povedal, že vás nepustí dnu, pretože máte na sebe zelené tričko a včera niekto v zelenom tričku v obchode kradol, zrejme by ste sa naopak rozčúlili a taký dôvod neakceptovali a netrvalo by dlho a políciu by ste možno volali na obchodníka vy.

To je pre obchodníka zlé, že áno. Ale ajhľa, našťastie existuje na to výborný trik. Čo takto, keby vám obchodník vôbec nepovedal, prečo vás vyhadzuje a odmietal by vám to prezradiť. Tak. Tým je to vybavené a žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Paráda. Nie?

Nuž a presne takto to v súčasnosti aj na tých najväčších internetových službách môže fungovať. Chcete nejaký príklad? Nie je problém. Minulý mesiac to napríklad zažil Jackson Cunningham v súvislosti s dobre známou službou AirBnB.

Službu používal niekoľko rokov nielen na ubytovanie, ale sám ju aj odporučil na prenajímanie nehnuteľnosti svojich rodičov. Minulý mesiac však bez nejakého varovania dostal od AirBnB tento mail:

Milý Jackson

S ľútosťou vám oznamujeme, že s okamžitou platnosťou rušíme váš účet na našej službe. Toto rozhodnutie je nevratné a bude mať okamžitý efekt na akékoľvek ďalšie vaše súčasné, alebo v budúcnosti vytvorené účty.

Prosím pochopte, že nemáme žiadnu povinnosť poskytnúť vám vysvetlenie, prečo sme sa rozhodli zrušiť váš účet. Takisto ani nie sme zodpovední za žiadne potenciálne komplikácie, ktoré vám so zrušením účtu vznikajú.

AirBnB si vyhradzuje právo na akékoľvek  finálne rozhodnutie v tomto smere a naše rozhodnutie nebude za žiadnych okolností zmenené.

Samozrejme, Jackson sa sprvu nazdával, že ide len o nejaké nedorozumenie. Veď predsa nič zlé nespravil a nebol si vedomý žiadneho porušenia podmienok. Obrátil sa teda na zákaznícku podporu AirBnB, so žiadosťou o vysvetlenie.

Odpoveď bola jednoduchá:

Dobrý deň pán Jackson

Prosím pochopte, že nie sme povinný poskytnúť vám vysvetlenie toho, prečo sme sa rozhodli zrušiť váš účet. Od tohto momentu považujeme túto záležitosť za uzavretú a nebudeme odpovedať už na žiadne vaše otázky v tejto súvislosti.

To je paráda, čo? No len si predstavte, aké by to bolo, keby to tak fungovalo aj vo fyzickom svete. Ba čo viac, skúste si predstaviť to, že nejaká firma v off-line svete by bola zároveň rovnako mocná a vplyvná, ako tie internetové firmy v on-line svete.

Ako by ste sa napríklad cítili, keby ste prišli do Tesca a vo dverách by vás čakali vyhadzovači a povedali by vám, že do obchodu už viac nemôžete vkročiť, pretože ste porušili pravidlá nakupovania.

Na otázku aké pravidlá to boli sa len dočkáte odpovede, že to vám nikto vysvetľovať nemusí a je to tajomstvo, takže dostanete len kopanec do zadku a ste vonku.

Naštvali by ste sa a už navždy by ste chodili len do iných obchodov? A čo ak by už Tesco malo na všetky supermarkety a hypermarkety totálny monopol (v štýle Facebooku či Googlu) a jediná konkurencia by boli vietnamské večierky s mizivým výberom, niekde v centre, dva kilometre od vášho domu?

Tu nejde o to, že nejaký firma je vám povinná poskytovať službu nech ste akékoľvek hovädo. To ani náhodou. Hovorím o tom, že v rámci masívnych a často monopolných internetových spoločností je normálne odmietnuť vám poskytnúť službu BEZ UDANIA dôvodu a bez akejkoľvek diskusie.

AirBnB nie je ani zďaleka jediná takáto firma a tieto prípady môžete vidieť aj u mnohých iných. Svoju skúsenosť napríklad pred nejakým časom popísal Joe McGauley, ktorý bol vykázaný z Uberu potom, ako ho bez problémov používal dva roky.

Jedného dňa sa skrátka pokúsil objednať aplikáciou odvoz a namiesto vodiča dostal len informáciu „Váš účet bol zrušený“. Keďže nevedel čo sa deje, kontaktoval zákaznícku podporu, kde sa len dozvedel, že porušil podmienky služby.

Sám si však žiadneho porušenia nebol vedomý, pretože sa nikdy do žiadneho konfliktu s vodičom odvozu nedostal. Dožadoval sa teda spresnenia, pretože bol presvedčený, že ide o omyl. Odpoveďou mu bolo nasledované:

Dobrý deň Joe

Chápeme vašu frustráciu. Váš účet bol zrušený z dôvodu používania podvodného zariadenia, čo porušuje podmienky našej služby. Váš účet nebude obnovený.

Zákaznícka podpora Uberu

Joe sa začudoval. Nemal totiž ani najmenšej potuchy, čo to „podvodné zariadenie“ je. Aplikáciu mal skrátka nainštalovanú na svojom telefóne iPhone, pričom aplikáciu si stiahol z regulárneho obchodu.

Jediné pochybnú praktiku, na ktorú si spomenul, bolo to, ako si pred 10 rokmi stiahol na svoj iPod pár MP3 pesničiek z dnes už neexistujúcej P2P aplikácie KaZaa. To, že by to nejako súvislo, bolo pravdaže absurdné. Jeho iPhone však bol celkom normálny a účet a aplikácia Uberu nebola nijako modifikovaná.

Situáciu sa snažil riešiť a požadoval od zákazníckeho servisu, aby ho spojili s niekým povolanejším, ktorý by mu situáciu pomohli ozrejmiť. Nepochodil však. Na jeho otázku, čo to vlastne „podvodné zariadenie“ je, aby mal aspoň potuchu o čo ide, mu prišla odpoveď:

Vážený pán Joe

Bohužiaľ, podrobné informácie ani bližšie vysvetlenie vám z dôvodu našich firemných pravidiel nemôžeme poskytnúť.

A to bol koniec príbehu. Super, nie? Takýchto príbehov je veľké množstvo a ak vám pri nich vrie krv v žilách, vôbec sa nečudujem. Niektoré prípady sú pri tom ešte absurdnejšie, pretože mnohé internetové firmy vás bez poskytnutia dôvodu nielen vyhodia, ale vás aj okradnú o veci čo ste si u nich zakúpili. Takémuto prípadu som sa venoval v staršom Nedeľníku v súvislosti s firmou Amazon.

Aká úžasná medzera umožňujúca diskrimináciu. Zakážem ti vstup, preto že si černoch, homosexuál, volič strany zelených, alebo Slovák. Nenávidím Slovákov! Že je takáto diskriminácia trestná? Nevadí, veď to nikomu nepoviem. Poviem im len, že ich vyhadzujem preto, že porušili podmienky služby. Ak sa spýtajú aké, dodám, že to im vysvetľovať nemusím a je to tajné.

A čo keď to ani nie je diskriminácia? Čo ak je ban len nedorozumenie, chyba v systéme či skrátka len omyl. Nevadí. To sa nikto nedozvie, pretože súčasné on-line firmy považujú za normálne, že vám dôvod nemusia hovoriť a od teraz už s vami odmietajú v tejto súvislosti komunikovať.

Tak, hotovo, oklepme si dlane, je to vybavené.

Nepáči sa ti to? A čo urobíš ty chudák? Pôjdeš do USA žalovať multimiliardovú spoločnosť? Nebude v tebe hlodať červík nepokoja, že čo ak si pravidlá naozaj nejako nevedomky porušil (samozrejme to s istotou vedieť nebudeš, pretože to sa ti nikto nebude unúvať povedať) a skončíš len s poriadnym dlhom za právnikov?

Tento stav sa musí zmeniť

Čo potrebujeme? Potrebujeme, aby bolo zákonom a reguláciami dané, aby vám pri odmietnutí služby musel byť poskytnutý presný dôvod odmietnutia. A nemyslím tým len odmávnutie vetou, porušili ste podmienky služby, bodka.

Firma by mala byť povinná presne vám oznámiť, aké pravidlo ste porušili, čím a kedy, s odkazom na relevantnú položku v  zmluvných podmienkach či podmienkach používania. To musí byť podložené tým, že porušenie vykonal presne váš účet, alebo vy sám, aby bolo jasné, že k žiadnemu omylu nedošlo.

Musíte mať pravdaže právo sa odvolať a doložiť ďalšie dáta, pretože omyly sa stávajú a mohlo to byť aj v tomto prípade. Prevádzkovateľ vás nesmie vykopnúť a následne sa s vami odmietnuť baviť bez akéhokoľvek vysvetlenia.

Podobne ako pri súde je vám povedané, aký zákon ste porušili a z čoho ste obvinený a nie že vám len niekto povie, porušili ste zákon a následne vás zavrie do basy.

Ak toto neurobíme a dovolíme internetovým firmám, aby sa v budúcnosti a pri čoraz väčšom vplyve na našu spoločnosť stále správali ako nedotknuteľný panovníci, ktorí poddanej holote nemusia nič vysvetľovať, už onedlho sa budeme veru kúpať v poriadne hustých fekálnych hmotách.

Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak než v nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pod rovnomenným kľúčovým slovom.