V rámci redakcie dlhodobo sledujeme vývoj v oblasti vodíkového pohonu vozidiel. Už sme získali informácie od Ministra hospodárstva SR, teraz sme zašli za generálnym riaditeľom Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, pánom Petrom Blaškovitšom (PB).
Kto je SIEA?
Pripomeňme, že SIEA má z hľadiska vodíkovej stratégie dve základné úlohy. Trh treba naštartovať propagačnými aktivitami, na ktorých sa dajú ukázať riešenia. Snahou je vzbudiť záujem a celé prostredie vnímania vodíka v spoločnosti. Druhou úlohou je pomocou výziev zo štrukturálnych fondov podporovať rozvoj výroby, distribúcie a používania vodíka na Slovensku.
Cieľom SIEA je koordinačne zabezpečiť prostredníctvom viacerých existujúcich zdrojov EÚ najmä však výziev v rámci verejnej dopravy autobusovú mestskú, resp. krátku prímestskú dopravu do menšieho okresného mesta, kde by bola k dispozícii aj čerpacia stanica. Jej úlohou je teda vytvoriť taký menší model fungovania H2 technológie na Slovensku.
TI: Kedy sa teda dočkáme prvej čerpacej stanici na Slovensku?
PB: Keď všetko pôjde procesne po poriadku, tak prvá čerpacia stanica na vodík na Slovensku bude čoskoro realitou. A bude to čerpacia stanica, ktorá bude putovať po Slovensku. Prejdeme s ňou postupne celé Slovensko a cieľom je práve ukázať ľuďom, čo to reálne znamená vodíkový pohon. Zastaviť sa chceme prakticky v každom krajskom meste na Slovensku a zotrváme tam týždeň a možno aj dlhšie.
Samozrejme, nebude to len čerpacia stanica, budú k tomu aj vozidlá s vodíkovým pohonom. SIEA má momentálne zakúpené dve vodíkové autá Toyota Mirai. Aj keď to z hľadiska súčasných dodacích lehôt nie je jednoduché, predpokladáme, že zaobstaráme minimálne jeden autobus na vodíkový pohon. Bude to vlastne taká vodíková roadshow po celom Slovensku. Chceme takto prakticky ukázať, čo to vlastne vodíkový pohon je a že sa ho netreba báť. Ak to bude možné, zabezpečíme tri autobusy na vodíkový pohon.
TI: Ako bude fungovať ten autobus? Bude súčasťou verejne dopravy v danom meste?
PB: Nie, nebude to fungovať ako súčasť verejne dopravy, skôr to bude, povedzme atrakcia, ktorú si môže hocikto z daného kraja pozrieť. Konkrétna trasa autobusu bude dohodnutá s vedením daného mesta. Harmonogram zastávok po Slovensku je už vypracovaný, ale môže sa ešte prispôsobiť konkrétnym podmienkam.
TI: Ten autobus pôjde aj ďalej mimo mesta?
PB: Treba si uvedomiť, že vodíkový autobus je ideálny pre prímestské spoje. Bojujeme však s tým, že dnes neexistuje prímestský autobus na vodík, ktorý by sme mohli zakúpiť. Náš autobus sa bude dať použiť na blízku prímestskú dopravu. Svojím vnútorným vyhotovením bude špeciálne prispôsobený vzdelávaniu v oblasti vodíka. Budú tam napr. LCD displeje, na ktorý sa bude princíp činnosti vysvetľovať.
TI: Budeme mať aj ďalšie čerpacie stanice na vodík na Slovensku?
PB: Pokračujeme ďalej a máme ambíciu postaviť ďalšie štyri takéto čerpacie stanice. Jedna bude v Bratislave, jedna v Košiciach a dve budú v strede Slovenska (možno Banská Bystrica). Budú to také semi-mobilné čerpacie stanice. V tejto súvislosti v najbližšej dobe vydáme k tomu verejné obstarávanie.
TI: Čo je to najbližšie obdobie a čoho sa bude toto obstarávanie konkrétne týkať?
PB: Bavíme sa o niekoľkých týždňoch a bude to obstarávanie na čerpacie stanice a tiež na autobusy s vodíkovým pohonom. Flotilu osobných automobilov v rámci SIEA nateraz nebudeme rozširovať.
TI: Kto bude na týchto čerpacích staniciach tento vodík čerpať? Veď dnes sa dá počet vodíkových áut na Slovensku zrátať na prstoch jednej ruky. Jeden slovenský autobus na vodíkový pohon som videl pri mojej návšteve na EXPO Dubai 2020.
PB: Áno, v súčasnosti je počet vodíkových áut na Slovensku naozaj veľmi malý, ale to sa zmení. To je podobné, ako bolo so sliepkou a vajcom – čo bolo prvé. Na rozbehnutie technológie jednoducho treba začať a to bez ohľadu na ekonomický prínos v samom počiatku.
Zo strany Ministerstva hospodárstva v tejto súvislosti pôjde otvorená dopytová výzva na vybudovanie čerpacích staníc. Z tohto programovacieho programovacieho obdobia to bude výzva na výrobu a výdaj zeleného vodíka. Viete, že vyrobiť skutočne zelený vodík nie je také jednoduché, ale práve toto nás zaujíma. Preto sa bude dať žiadať o nenávratný finančný príspevok špeciálne na čerpaciu stanicu pre zelený vodík. Hovoríme teda o výrobe vodíka s využitím obnoviteľných zdrojov ako je vietor, voda alebo fotovoltaika. Najschodnejšia sa pritom zdá byť práve fotovoltaika. Z nového programovacieho obdobia potom prídu výzvy, ktoré budú zamerané na ďalšie čerpacie stanice.
TI: Z čoho bude vyrábaný vodík, ktorý bude v skôr spomenutej putovnej čerpacej stanici?
PB: V tomto prípade nechávame na dodávateľa, ako vodík získa. Ide o to, ukázať samotnú technológiu. A ono je to tak, že zelená výroba vodíka je finančnej náročnejšia ako tá povedzme menej ekologická…
TI: Bude nejaká výhoda pri nákupe vodíkový automobilov?
PB: Podľa pôvodných plánov to malo byť riešené globálne v rámci EÚ, ale neskôr prezidentka Európskej komisie Ursula von der Leyen presmerovala väčšinu prostriedkov určených pre vodíkové osobné automobily do podpory nákladnej dopravy ako sú vlaky, autobusy, diaľková nákladná doprava apod. A priznajme si, že tam to dáva väčší význam.
Nákupná cena vodíkového auta pritom nie je dramaticky vyššia, ako je to v prípade áut so spaľovacím alebo hybridným pohonom. Skutočným úzkym hrdlom pri vodíkových osobných vozidlách je nateraz skôr sieť čerpacích staníc a cena vodíka. Vodík má pritom cenové rozpätie od 2 až do 13 euro za kilogram. A samozrejme platí, že najlacnejší vodík nie je práve ten najzelenší.
TI: Kto je výhľadovo najväčší odberateľ vodíka na Slovensku?
PB: Sú to dopravné podniky, ktoré si pritom môžu žiadať aj o dofinancovanie napr. z fondov Ministerstva dopravy. Rád by som upozornil v súvislosti s vodíkom na vlaky. Na Slovensku máme ešte mnoho neelektrifikovaných tratí a toto je cesta, ako urobiť vlakovú dopravu ekologickou a stabilnejšou.
TI: Ako je to s tými dvoma autami, ktoré má SIEA dnes? Aký je to typ a kde do nich vlastne čerpáte vodík?
PB: Autá sa budú podieľať na spomínanej roadshow a tiež jedno z nich plánujeme poskytovať rôznym štátnym inštitúciám. Chceme ich poskytnúť napr. Ministerstvu hospodárstva ale aj Ministerstvu životného prostredia.
Ide o vozidlá Toyota Mirai, čo je skôr taká limuzína. Do úvahy prichádza aj Hyundai Nexo, čo je zase vodíkové SUV. Vodík zatiaľ chodíme čerpať do Viedne, ale to sa zmení.
TI: Dobre, aká je teda budúcnosť dopravy – je to elekromobilita alebo skôr vodíkový pohon?
PB: To je častá otázka. Správna odpoveď je, že budúcnosťou sú obidve technológie, pričom každá z nich je určená na niečo iné. V osobnej doprave je čisto elektrické auto skvelé napr. pri každodennom dochádzaní do práce s denným nájazdom do 100 km. Ideálne, ak si auto môžete dobiť doma aj v práci. Vodíkové auto je zase určené povedzme na cestu z Bratislavy do Košíc. Vodíková technológia je vhodná pre autobusy alebo spomínané vlaky. Napr. taký skibus v lyžiarskom stredisku na vodíkový pohon je veľmi dobré riešenie. Nízka teplota totiž pri vodíkovom pohone nie je žiadny problém. A navyše, v lyžiarskych centrách platí obyčajne istý stupeň ochrany životného prostredia, a preto sa tu vodíkový pohon, pri ktorom z autobusu vychádza von len čistá voda, dá veľmi dobre uplatniť.
Ďakujeme za rozhovor!
Za TOUCHIT sa pýtal Ondrej Macko
Zdroje: vlastné
