Možno ste to už zachytili v niektorých mojich vyjadreniach. Po dlhých rokoch som posledný pol rok výrazne obmedzil používanie auta. V podstate najviac šoférujem autá, ktoré testujem. Ale keď sa mám rozhodovať podľa toho, čím pôjdem do mesta, tak medzi vybrané dopravné prostriedky už auto nepatrí. Neoplatí sa mi to.
Bratislava, podobne ako aj iné väčšie mestá na Slovensku, sú na tom s dopravou biedne. Keď testujem autá a vediem si rôzne štatistiky o nich, tak mi v meste vychádza priemerná rýchlosť 32 km/h. To je úbohé. Ak k tomu pripočítam ešte to, že v centre už aj menšieho mesta na Slovensku jednoducho zadarmo nezaparkujete, prichádzajú k tomu ďalšie náklady. V Bratislave teda určite nie zanedbateľné. A môže sa stať, že nezaparkujete vôbec. Tak z tohto vychádza auto na pohyb v meste veľmi neekonomické, a preto ho ani nepoužívam, ak je to možné.
Samozrejme, sú prípady, kedy sa autu vyhnúť nedá – ak potrebujete niečo väčšie odviesť, nakúpiť, niekoho odviesť, prípadne sú mestá, kde nie je alternatíva pre každého, alebo sú ľudia, ktorí sú z objektívnych príčin odkázaní len na auto. Áno, to pripúšťam. Myslím však teraz skôr na väčšinu prípadov, kedy to jednoducho ide, ak sa chce.
Najprv som začal oveľa viac využívať mestskú hromadnú dopravu. Naša redakcia TOUCHIT je v Rači a táto mestská časť má dobré spojenie električkami. Tie počas dňa chodia zhruba v intervale 4 minút. Zavezú vás do centra mesta, tam vystúpite a s parkovaním nič neriešite. Trvá to tak 20 minút od nástupu do električky po vystúpenie.
Väčšina tlačoviek sa koná v centre mesta, takže toto je dobré riešenie. Len niekedy sú tlačovky takpovediac v Tramtárii a tam už treba riešiť nadväzovanie spojov. To už nebýva také hladké a vyžaduje si to oveľa viac času, ako keby som šiel autom. Príkladom sú stretnutia v nákupnom centre Bory Mall, v Mlynskej doline, na niektorých miestach v Petržalke a pod. Občas sa to stane.
Na tieto stretnutia som si obľúbil skúter. Naozaj rýchla vec, ktorou ľahko prekonáte dopravné zápchy. A zatiaľ parkujem zadarmo a hocikde, ale neviem dokedy. V každom prípade na skúter nedám dopustiť. Pokiaľ vyslovene neprší, tak je to výborné riešenie.
Ako sa však začalo zlepšovať počasie, prišiel som na chuť elektrobicyklom. Voči skútru je to pomalšie riešenie – obmedzenie na bežné (neupravené) elektrobicykle jednoducho je 25 km/h, v praxi to býva tak 27 km/h. Od tejto rýchlosti sa elektropohon vypína a je len na vás, ako budete ťahať. Samozrejme, ísť môžete aj oveľa väčšou rýchlosťou, ale len silou vašich svalov. Keby to tak nebolo, potrebovali by ste na bicykel značku, technický preukaz, vodičský preukaz a týkala by sa vás nulová tolerancia alkoholu v krvi.
Elektrobicykel je ideálne riešenie ani nie tak do mesta, ale do terénu. Zrazu sa totiž viete dostať do naozaj strmého kopca, kam by ste predtým nikdy nevyšli. A viete ísť aj poriadne dlhé trasy. Prejdete 50 km a nie ste unavení a ani spotení. Samozrejme s dobrou batériou, teda kapacitou okolo 500 Wh. Tu môžete počítať s dojazdom 80 km a viac a to stačí. Pri dobrom počasí je to super zábava, prídete na iné myšlienky a zrelaxujete. Ebajk má veľkú výhodu v tom, že doprava na ňom nestojí takmer nič, cena elektriny na nabíjanie je fakt v centoch.
Ako je to s tou dopravou ebajkom po meste? No, keď prídete na to, ako sa to dá robiť, tak dokážete urobiť na elektrobicykli takú priemernú rýchlosť, akú má mestská doprava. Výhoda bicykla je však v tom, že idete vtedy, kedy chcete vy a na žiadny spoj nečakáte. A to je veľká výhoda.
Naopak najväčší problém s elektrobicyklom je, čo s ním, keď prídete do cieľa. Samozrejme, treba ho poradne zabezpečiť, lebo láka pozornosť. Hlavne ak dobre vyzerá. Ja sa to snažím urobiť to tak, že elektrobicyklom idem vtedy, keď viem, že v cieli si ho budem môcť odložiť na bezpečné miesto. Verte, že vždy sa to nejako dá. A pre takéto použitia je dobre je, keď máte elektrobicykel vybavený blatníkmi a poriadnym nosičom, prípadne taškou na bicykel (odporúčam značku Ortlieb).
Nedávno som skúšal elektrickú kolobežku a bicykel za fakt výhodnú cenu, ale s menšou kapacitou batérie. Oboje od ANTIKu. Áno, toto má význam hlavne v mesta, ak potrebujete prekonať poslednú míľu. Napr. kolobežku dáte pokojne do kufra auta a prejdete s ňou zo záchytného parkoviska cieľa za pár minút. Dosiahol som s ňou maximálku okolo 21 km/h a dojazd na maximálnu podporu okolo 6 km. Pri najslabšej podpore to bolo okolo 10 km.
No a dá sa jazdiť na elektro bicykli v daždi a zime? No, ide to, ale nie je to nič príjemné. Ak už, tak na to potrebujete poriadne nepremokavé oblečenie. V týchto prípadoch je lepšia možnosť mestská hromadná doprava.
Zaujala vás téma elektrobicyklov? V májovom vydaní magazínu TOUCHIT máte ako hlavnú tému práve elektrobicykle a k tomu je aj veľký test konkrétnych noviniek na našom trhu. A pridáme k tomu aj aplikácie pre cyklistov a bude pre vás pripravená aj súťaž.
Májové vydanie sme práve zfinalizovali a o pár dní sa dostane na pulty predajní alebo do schránok našich predplatiteľov.
Kompletný seriál TOUCHIT odporúča hľadajte TU.
