V máji 2016 sa niekoľko IT spoločností, vrátane prevádzkovateľov sociálnych sietí, zaviazalo, že v spolupráci s Európskou komisiou a členskými štátmi Európskej únie efektívne zakročia proti nezákonným nenávistným prejavom. Dlhodobo sa však ukazuje, že svoje záväzky si neplnia.
Kódex podpísala väčšina sociálnych sietí
Pred šiestimi rokmi sa technologické spoločnosti Facebook (v súčasnosti Meta), Twitter, Microsoft a Google zaviazali k tomu, že sa budú aktívne podieľať na zmierňovaní nenávistného a nelegálneho obsahu, ktorý sa šíri na ich platformách. V roku 2019 sa k týmto spoločnostiam pridali aj sociálne siete Snapchat, TikTok, LinkedIn, Viber a Twitch.
Kódex síce bol podpísaný už v roku 2016, avšak podľa sociálnych sietí v ňom nebolo jasne špecifikované, aké povinnosti im z neho vyplývajú. Zároveň sa za toto obdobie prostredie sociálnych sietí značne zmenilo, a preto bolo nevyhnutné urobiť v dokumente aktualizácie. Technologické spoločnosti preto koncom tohto roka podpísali ku kódexu dodatok.
„Podľa dodatku majú siete komunikovať s mimovládnymi organizáciami a spoločne pracovať na zefektívnení nástrojov na regulovanie nenávistných prejavov v online priestore. Prevádzkovatelia platforiem sa zaviazali k tomu, že sa budú zúčastňovať okrúhlych stolov a pracovných stretnutí, na ktorých si vypočujú návrhy a odporúčania, ako vynakladať s nenávistným obsahom, ktorý sa na ich sieťach objaví. Okrem toho tiež prisľúbili, že budú brať vážne monitorovacie cvičenia nenávistných prejavov, ktoré realizujú organizácie naprieč celou Európou. Ich procesy majú byť transparentné a proti nelegálnemu obsahu majú rázne zakročiť,“ vysvetľuje riaditeľka mimovládnej organizácie digiQ Andrea Cox.
Organizácie robia pravidelný monitoring
V rámci tejto iniciatívy, ktorý zastrešuje Európska komisia, vykonáva 36 organizácií z 21 členských štátov Európskej únie monitoring nenávistných prejavov na internete. Monitorovacie cvičenie spočíva v nahlasovaní nenávistných a nelegálnych prejavov sociálnym sieťam, na ktorých sa tento obsah objaví. Následne organizácie, ktoré obsah nahlásili, sledujú, ako naň sociálne siete zareagujú. Na Slovensku monitoring vykonáva mimovládna organizácia DigiQ, ktorá sa, okrem mapovania sociálnych sietí, venuje aj vzdelávaniu v oblasti digitálneho občianstva a mediálnej gramotnosti. DigiQ je jedinou slovenskou organizáciou, ktorá má status „dôveryhodný nahlasovateľ“.
Výsledky posledného monitoringu
Posledné medzinárodné monitorovacie cvičenie sa uskutočnilo v mesiacoch marec až máj tohto roka. Z výsledkov, ktoré boli zverejnené koncom novembra, vyplýva, že organizácie naprieč celou Európou v rámci monitorovacieho obdobia nahlásili 3634 nenávistných príspevkov. 2765 príspevkov organizácie nahlásili pomocou bežných nahlasovacích mechanizmov, ktoré má k dispozícii každý používateľ sociálnych sietí a zvyšok nahlásili cez systém, ktorý majú k dispozícii len dôveryhodní nahlasovatelia.
„Mnohé organizácie, vrátane nás, nahlasujú nenávistný obsah nielen sociálnym sieťam, ale aj orgánom činným v trestnom konaní. Vo väčšine príspevkov ich autori totiž neporušujú len pravidlá komunity, ktoré každá sociálna sieť má, ale aj zákon,“ vysvetľuje Andrea Cox. Tento postup sa však organizácie rozhodli použiť len pri 176 príspevkoch.
Najviac nahlásení dostal Facebook
Väčšina nahlásení (1558) smerovala Facebooku, nasledoval Twitter (1097), YouTube (423), Instagram (398) a TikTok (151). Sociálne siete vymazali takmer 64% príspevkov, ktoré im nahlasovatelia poslali. Minulý rok to bolo necelých 63 percent a rok pred tým 71%.
„Čo sa týka Slovenska, sociálne siete odstránili 69,5 %. To je síce 25% viac ako počas monitoringu v minulom roku, avšak o 25% menej ako dva roky dozadu,“ konštatuje Andrea Cox.
Priebežný monitoring vykazuje horšie čísla
Okrem organizovaných monitorovacích cvičení však digiQ realizuje aj pravidelné monitoringy na mesačnej báze. Analytik Martin Susol z digiQ každý mesiac nahlási od 100 do 200 nenávistných prejavov, ktoré podľa neho porušujú pravidlá komunity sociálnych sietí, ale aj zákon.
„Primárne sa zameriavame na nahlasovanie nenávistných prejavov na Facebooku. Reakcie zo strany sociálnych sietí však z mesiaca na mesiac klesajú. V máji tohto roka Facebook odstránil 33 % príspevkov, ktoré sme nahlásili. Cez letné prázdniny to bolo už len 22% a v októbri sociálna sieť odstránila už len 5% z toho, čo sme nahlásili,“ vysvetľuje Martin Susol.
„Na prvý pohľad sa môže zdať, že Facebook je najviac nenávistnou sociálnou sieťou. Na jednej strane je to pravda, avšak na strane druhej treba zohľadňovať aj fakt, že táto sociálna sieť má stále naprieč svetom najviac registrovaných používateľov,“ vysvetľuje Andrea Cox.
Cox na záver dodáva, že je potrebné, aby sociálne siete reagovali rázne na nenávistné prejavy nielen počas oficiálnych monitorovacích cvičení, ale pravidelne. Myslí si, že ideálnym nástrojom, ako im predchádzať je nielen ich odstraňovanie, ale najmä investovanie prostriedkov do prevencie. A to prostredníctvom tlače a distribúcie vzdelávacích materiálov, vzdelávacími workshopmi na všetkých úrovniach, vrátane organizácií pôsobiacich v regiónoch či v komunitných centrách.