V poslednom čase sa začalo hlasnejšie hovoriť o elektronizácii Slovenska a o tom, že viacero služieb v rámci programu OPIS by sa už malo dať reálne používať. Výrazne sa o tom diskutovalo na konferencii ITAPA. My sme sa rozhodli tieto služby otestovať a vybrať sa cestou, že skúsime ľuďom ukázať, na čo sa v súčasnosti dajú tieto služby použiť.

Mýtus: Služby eGovernmentu sú na Slovensku úplne nefunkčné. Všade v zahraničí eGov funguje, len na Slovensku stále nie. Občania naďalej robia poštárov medzi úradmi a cez www.slovensko.sk sa nič nedá vybaviť. Elektronický občiansky preukaz je ľuďom vlastne nanič.

My sme sa na www.slovensko.sk a tiež na elektronické služby pozreli konkrétnejšie. Skúsime od počítača vyriešiť situáciu, keď prídeme na aute o ŠPZ. Buď vám ju niekto ukradne alebo ju poškodíte. Prirodzene, čakať na úrade sa nám vôbec nechce, to radšej strpíme aj aké-také pôrodné IT problémy pri použití tejto služby.

Ideme, na to – nevyhnutnú podmienku spĺňame: máme „nový“ elektronický občiansky preukaz (eID) s čipom a tiež máme k nemu zriadený zaručený elektronický podpis. Inými slovami, máme svoj BOK (bezpečnostný ochranný kód) a pamätáme si ho. Rovnako máme aj čítačku čipových kariet – buď samostatnú do USB portu, alebo takú, ktorú máme zabudovanú priamo v počítači. Ak takúto čítačku nemáte, treba si ju pýtať na mieste, kde sa vydávajú eID. Rovnako, ak si už neviete spomenúť na svoje bezpečnostné kódy, môžete si ich osobne zmeniť na rovnakom mieste. Pristupujeme teda k pripojeniu tejto čítačky do USB portu počítača a sme plní očakávania.

Hneď po pripojení čítačky, v ktorej sme už mali zasunutý aj občiansky preukaz začala inštalácia ovládača. Windows si príslušné súbory našiel sám a do minúty sme mali čítačku aj softvérovo pripojenú. Fajn, toto šlo hladko.

Prečítajte si tiež:
Estónsko vs. Slovensko – prečo je Slovensko s e-službami pozadu?
Pošlite list Ficovi, alebo podporte učiteľov
Hlasovací preukaz si môžete vybaviť cez e-mail

Prechádzame na stránku www.slovensko.sk a do vyhľadávacieho okienka zadávame slovo „auto“. Odpoveďou sú dve možnosti – Poistenie motorového vozidla a Daň z motorového vozidla. Obe sú síce šikovné, ale na výmenu ŠPZ to nie je to pravé. Je však zrejmé, že slovo „auto“ by sme mali terminologicky nahradiť pojmom „vozidlo“. Ak zadáme do vyhľadávania vozidlo, získame 1500 výsledkov, pričom piaty z nich má označenie Elektronické služby evidencie vozidiel, čo je pravdepodobne položka, ktorú hľadáme. Klikneme na to a dostávame sa na podrobnejšiu ponuku.

Nachádzame „Žiadosť o vykonanie zmeny v evidencii vozidiel“. Teší nás, keď nájdeme v popise vetu, že pri elektronických službách, pri ktorých sa vyžaduje zaručený elektronický podpis je sadzba správneho poplatku znížená na 50 % voči tomu, čo by sme zaplatili pri osobnej návšteve úradu. To znie dobre – vec vybavíme od počítača a ešte ušetríme. Tak postupujeme ďalej a prichádzame k položke Žiadosť o výmenu tabuľky s evidenčným číslom za duplikát. Toto sme hľadali a trvalo to celé asi 8 minút aj s inštaláciou eID klienta

Po kliknutí na túto položku sa z ústredného portálu www.slovensko.sk dostávame na portál elektronických služieb Ministerstva vnútra SR, kde sa tieto služby v skutočnosti aj realizujú. MV SR pritom prevádzkuje v súčasnosti najviac elektronických služieb. Celkom dole na zobrazenej stránke je položka Prejsť na žiadosť a to aj robíme. A tu nastáva bod, ktorý možno niektorých používateľov odradí, ale je nevyhnutný.

Keďže na tomto počítači sme realizovali elektronické služby po prvýkrát, musíme nainštalovať aplikáciu eID klient. Stránka nás presne vedie na inštaláciu. Je to asi 25 MB program, ktorý je potrebné stiahnuť a spustiť. Počas inštalácie musíte súhlasiť s podmienkami na jeho používanie a môžete si priať spustiť tento program už pri štarte Windows. Ešte pár potvrdení a program sa spustí. To síce nebolo náročné, ale pre človeka, ktorý nevie o počítačoch nič, to nemusí byť až také pohodlné. Hneď po skončení inštalácie pýtal od nás eID klient 6-miestny BOK, ktorý sme aj zadali. Vrátili sme sa na pôvodné miesto a po opakovanom zadaní BOK kódu sa dostávame ďalej.

Takto sa prihlasujete do počítača cez aplikáciu eID klient

Takto sa prihlasujete do počítača cez aplikáciu eID klient

Následne si máme vybrať subjekt na prihlásenie – buď ako súkromná osoba alebo ako podnikateľ, ak máte na seba registrovanú živnosť alebo firmu. Prihlasujeme sa ako súkromná osoba, lebo auto je naše vlastné. Znova je tu nakrátko prechod medzi stránkou www.slovensko.sk a portálom MV SR, ale hneď sa dostávame k našej žiadosti. Komunikačný protokol je síce nevedno prečo zobrazený v angličtine, ale po manuálnom výbere správneho jazyka sme zase hneď v slovenčine a môžeme pokračovať.

Takto sme požiadali o duplikát ŠPZ

Takto sme požiadali o duplikát ŠPZ

Vyplníme ŠPZ vozidla a kontaktné údaje ako mail a mobil a žiadosť potvrdíme a odošleme. Tak sme aj urobili, aby sme si mohli služby reálne vyskúšať. V následnej obrazovke sme sa dozvedeli, že žiadosť bola úspešne odolaná a do našej elektronickej schránky dostaneme správu. Každý, kto má vystavený eID a má zaručený elektronický podpis, má aj zriadenú elektronickú schránku. Tá slúži na komunikáciu so štátom. Na doručovanie správ ju však musíte aktivovať, na čo vyžaduje opäť použitie eID s vašim BOK kódom. Do schránky nám asi za hodinu prišiel platobný výmer za službu. Keďže štandardný správny poplatok za vystavenie duplikátu ŠPZ je 132 eur, tak aj pri znížení na polovicu stále veríme, že jej nezaplatením sa žiadosť naozaj automaticky zruší. Pri úplnom dokončení by sme si do schránky dostali informáciu o tom, že si tabuľku s ŠPZ máme ísť prevziať na príslušný dopravný inšpektorát.

Elektronická schránka je základom komunikácie štátu a občana

Elektronická schránka je základom komunikácie štátu a občana

Tak ako je to s tým mýtom, že nič nefunguje? Zdá sa, že niečo predsa len funguje a môžete ušetriť čas i peniaze. Určite všetko nefunguje naplno a jednoznačne by sme si priali lepšie vyhľadávanie. V aktuálnej forme je lepšie ísť priamo na portál konkrétneho ministerstva a tiež musíte bližšie poznať terminológiu služby, ktorú chcete použiť.

Podstatné je, aby sme ako občania začali tieto elektronické služby aj používať a hlavne dávali spätnú väzbu, čo nefunguje, resp. čo a ako má fungovať lepšie. My sa preto k využívaniu elektronických služieb štátu v našom magazíne ešte vrátime.

 

V súvislosti s využívaním elektronických služieb štátu sme položili niekoľko otázok Dagmar Bošanskej, členke architektonickej kancelárie verejnej správy na MF SR. 

touchIT: Kedy sa začalo s budovaním e-Governmentu v najvyspelejších e-Government krajinách EÚ?

S budovaním e-Governmentu začali priekopníci e-Governmentu v EÚ už na začiatku roka 2000. Vyvíjajú ho teda už 15 rokov a stále majú plány pre jeho rozvoj – ich národné stratégie na budovanie e-Governmentu sú schválené vládou aj na ďalšie obdobie do roku 2020. Budovanie e-Governmentu je dlhotrvajúca činnosť, ktorá si vyžaduje neustále inovovanie a prispôsobovanie poskytovaných služieb meniacim sa požiadavkám občanov a podnikateľov.

Dagmar Bošanská, členka architektonickej kancelárie verejnej správy na MF SR

Dagmar Bošanská, členka architektonickej kancelárie verejnej správy na MF SR

touchIT: S akými problémami sa stretávali títo priekopníci v budovaní e-Governmentu v EÚ?

Tých problémov bolo mnoho – boli to technické ťažkosti, ako napríklad vybudovanie IT infraštruktúry (spoločná platforma pre všetky verejné inštitúcie) alebo išlo o organizačné a kompetenčné problémy, ako je definovanie vlastníka a zodpovednosti za jednotlivé služby/projekty, ochotu štandardizovať a zjednodušovať procesy alebo o nevýhodné zmluvy s dodávateľmi a nízku kvalitu dodaných riešení.

Ďalšími problémami boli aj kultúrne rozdiely ako napríklad dostupnosť a využívanie širokopásmového internetu, počítačová gramotnosť, digitálne zručnosti či dožadovanie sa práva na súkromie a obavy z bezpečnosti elektronického sveta. Jednou z najnáročnejších oblastí bola tiež navigácia občana/podnikateľa na portáloch verejnej správy. Jednotlivé krajiny sa stretávali s ťažkosťami v dohľadateľnosti služieb a samotnom zobrazení dostupných informácií a návodov, ktoré by mohli byť pre používateľa prínosné a nápomocné. V neposlednom rade sú to aj legislatívne ťažkosti, ktoré boli spôsobené nedostatočnou legislatívnou oporou v zákonoch v oblasti IKT, ako aj celkovou zložitosťou legislatívy danou historicky.

touchIT: Aké sú teda ponaučenia pre Slovensko? Čoho by sme sa mali vyvarovať?

V prvom rade by sme sa mali zamerať na jednoduché a používateľsky prívetivé služby. Ako ukazujú výskumy, jednoduchosťou a intuitívnosťou služieb docielime to, že ich používateľ aj napriek svojej nižšej počítačovej gramotnosti a zručnosti bude aj využívať. Počítačovú gramotnosť a zručnosť však musíme riešiť už v samotnom vzdelávacom procese na školách, ktoré musia mať dostupné širokopásmové internetové pripojenie a využívanie moderných technológií ako súčasť výučbového procesu.

Druhým pilierom je vyššia miera zapojenia občanov a podnikateľov do procesu zlepšovania služieb štátu, a to formou poskytovania spätnej väzby na existujúce elektronické služby. Samozrejme, to povedie k neustálemu vylepšovaniu poskytovaných služieb, štandardizácii webových sídiel jednotlivých štátnych inštitúcií, kalibrácii inteligentného vyhľadávania elektronických služieb ako aj zavádzaniu technologických noviniek do praxe na zvýšenie používateľského zážitku a spokojnosti s poskytovanou službou.

Ďalšou dôležitou súčasťou je aj riadenie a koordinácia IT projektov. Vo viacerých krajinách práve neschopnosť riadiť a koordinovať, minimálny záujem občanov o nasadené elektronické služby ako aj nedostatočné kritéria na vyhodnocovanie efektívnosti investícií výrazne ovplyvňovali šance na úspech celého riešenia. Ministerstvo financií SR preto zriadilo architektonickú a programovú kanceláriu, ktorej úlohou je práve odborný dohľad a koordinácia nad realizáciou jednotlivých IT projektov vo verejnej správe ako aj šírenie najlepších skúseností z domova aj zo zahraničia.

Ak by sme mali byť konkrétni, ako príklad môžeme uviesť Veľkú Britániu, kde si po 3 rokoch od začiatku implementácie e-Governmentu uvedomili, že nie je potrebné a ani realizovateľné (za primerané náklady a v rozumnom čase) elektronizovať 100 % všetkých služieb. Ďalším príkladom z Veľkej Británie je tiež neúspech pri nasadzovaní služieb sociálneho rezortu, ktoré stáli daňových poplatníkov viac ako 2 mld. libier.

A do tretice, ročné náklady na prevádzku štátnych webov pôvodne boli 208 miliónov libier. A takýchto príkladov môžeme nájsť oveľa viac. Výdavky na efektívny e-Government sa totiž pohybujú v závratných číslach, rádovo v stovkách miliónov eur, a tak, ako sa stáva aj v súkromnom sektore, IT projekty nebývajú dodané načas a aj náklady sú veľakrát vyššie, ako sa predpokladalo.

Tento článok vyšiel aj v tlačenom decembrovom vydaní touchIT, č. 7/2015, preto sa niektoré skutočnosti uvednené v článku môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania.

Značky:

Ondrej Macko

Ondrej Macko
Ako novinár pracujem už od roku 1990. Teraz sa zaoberám mobilnou komunikáciou, multimédiami a vyhotovovaním videorecenzií.