Otázky tohto typu sú v súvislosti s bezdrôtovými slúchadlami veľmi časté. Ľudia chcú rýchlu odpoveď typu A alebo B, pričom si neuvedomia, že použitie označenia RF alebo Bluetooth, ktoré v popise produktov vidia, im rozdiely v kvalite zvuku nijako neobjasnia.

Je to podobné, ako pýtať sa, či je lepší tablet alebo iPad, čo je nezmyselná otázka, pretože druhý menovaný je podkategóriou toho prvého. Zmätky v základných definíciách pravdaže nie sú často chybou samotných zákazníkov, ale marketingových oddelení a obchodov, ktoré takto produkty propagujú.

Bezdrôtové slúchadlá prenášajú svoj signál pomocou elektromagnetického vlnenia, pričom ak je jeho frekvencia v rozsahu pár Hz až do 300 GHz, označujeme ho aj pojmom rádiové, rádiová frekvencia (RF) či rádiový signál.

Bezdrôtové „RF“ slúchadlá môžu byť akejkoľvek kvality, od hrozných až po skvelé. Jediná podmienka na to, aby boli označené ako RF, je používanie rádiofrekvenčného signálu (1 Hz až 300 GHz), čo platí prakticky pre všetky bezdrôtové slúchadlá na svete. Obvyklý rozsah produktov je 800MHz až 3,2 GHz.

Aj Bluetooth slúchadlá sú rádiofrekvenčné, teda RF, pretože používajú signál na frekvencii 2,4 GHz. To čo ich odlišuje je komunikačný štandard, ktorý sa nazýva práve Bluetooth. Slúchadlá tohto štandardu sa musia chovať a komunikovať určitým konkrétnym spôsobom, vďaka čomu sú vzájomne kompatibilné s inými Bluetooth zariadeniami, takže televízor či smartfón Samsung sa cez Bluetooth môže pripojiť napríklad s Bluetooth slúchadlami Sony.

Ak slúchadlá nie sú súčasťou žiadneho takéhoto štandardu, obvykle sa pripoja len k vlastnému rádiofrekvenčnému vysielaču, ktorý majú a ktorý s nimi vie komunikovať.