Tento článok je tlačová správa a je publikovaný bez redakčných úprav.

Analýzy správania, zhromažďovanie údajov a vládne kroky proti šifrovaniu

Rok 2020 ukázal, aký veľký význam má prepojená infraštruktúra a digitálne služby pre každodenné fungovanie celej spoločnosti. Toto zistenie viedlo k zmene postoja ohľadom nášho súkromia a k zmene spôsobu, akým ho občania, organizácie a vlády vnímajú.

V reakcii na to odborníci na ochranu súkromia zo spoločnosti Kaspersky zdieľajú svoju víziu zmien, ktoré nás v oblasti ochrany súkromia čakajú v roku 2021. Z týchto výziev je zrejmý jeden trend – hráči v každej z oblastí predstavujú stret protichodných síl. Predajcovia bez ohľadu na veľkosť začnú zhromažďovať ešte viac  a ešte rozličnejších údajov, zatiaľ čo vlády budú reagovať novými reguláciami, no a používatelia začnú považovať súkromie za hodnotovú ponuku, za ktorú sú ochotní platiť.

Táto predpoveď je založená na zmenách a trendoch, ktoré v roku 2020 zaznamenali odborníci Kaspersky na ochranu súkromia. Podľa analytikov existujú veľké  rozdiely v názoroch v oblasti ochrany súkromia ako aj zhromažďovania údajov viacerých zainteresovaných strán, z ktorých vyplývajú nasledovné trendy:

  1. Ochrana súkromia spotrebiteľov bude predstavovať hodnotovú ponuku a vo väčšine prípadov bude stáť peniaze. Kombinácia zvýšeného zhromažďovania údajov počas pandémie a rastúceho politického zmätku, ktorý prešiel aj na digitálne platformy, priniesla radikálne zvýšenie povedomia verejnosti o neobmedzenom zbere údajov. Keďže sa čoraz viac používateľov snaží o zachovanie svojho súkromia, organizácie na to reagujú ponukou produktov zameraných na ochranu súkromia, pričom ich počet a rozmanitosť bude narastať.
  2. Predajcovia inteligentných zdravotníckych zariadení budú zhromažďovať čoraz rozmanitejšie údaje a budú ich využívať ešte rozmanitejšími spôsobmi. Údaje zhromažďované fitness trackermi, monitormi krvného tlaku či ďalšími zariadeniami tak poskytujú cenné štatistiky, keďže už boli použité napríklad v súdnych sporoch, nehovoriac o marketéroch či poskytovateľoch poistenia, pre ktorých sú tieto údaje tiež mimoriadne užitočné. Keďže zdravie je predmetom verejného záujmu, dopyt po takýchto údajoch bude iba rásť.
  3. Vlády sa budú čoraz viac sústrediť na praktiky zhromažďovania dát technologickými firmami – a budú aktívnejšie v oblasti ich regulácie. Prístup k údajom používateľov otvára mnoho rôznych príležitostí – napríklad môže ísť o boj proti zneužívaniu detí či zefektívnenie mestskej dopravy. Avšak dajú sa tiež využiť aj na prípadné umlčanie nesúhlasu. Väčšina súkromných organizácií však odmieta zdieľať tieto údaje, preto vlády nepochybne zareagujú ďalšími reguláciami, ktoré bránia ochrane súkromia online, pričom sa bude búrlivo diskutovať  o technológiách na ochranu súkromia, ako sú end-to-end šifrovanie, DNS-over-HTTPS a kryptomeny.
  4. Dátové spoločnosti nájdu nové, kreatívnejšie (v niektorých prípadoch aj dotieravejšie) zdroje údajov, ktoré budú poháňať behaviorálne analýzy. Analýzy správania založené na dátach sú nebezpečnou hrou. Chyby totiž môžu ľuďom spôsobovať škody, zatiaľ čo skutočná kvalita týchto systémov je často obchodným tajomstvom. To však nebráni organizáciám, ktoré v tejto oblasti podnikajú, v hľadaní kreatívnejších spôsobov profilácie používateľov na základe toho, čo majú radi a čo robia – a tým ovplyvňovať ich životy.
  5. Šifrovací protokol MPC (Multi-Party Computation), diferenciálne súkromie a tzv. metóda federated learning (technika strojového učenia) sa stanú čoraz rozšírenejšími – rovnako ako tzv. edge computing (decentralizovaný computing). Keďže si spoločnosti čoraz viac uvedomujú, aké údaje skutočne potrebujú a spotrebitelia zas bojujú proti nekontrolovanému zhromažďovaniu údajov, vznikajú pokročilejšie nástroje na ochranu súkromia, ktorých využívanie sa rozširuje, pričom veľké technologické spoločnosti sa posúvajú k tomu, že sa zaručujú dodržiavať nové prísne štandardy v oblasti ochrany súkromia používateľov. Vznikne pokročilejší hardvér, ktorý vývojárom umožní vytvárať nástroje, ktoré sú schopné pokročilého spracovania údajov, čím sa zníži množstvo údajov, ktoré používatelia zdieľajú s organizáciami.

„Minulý rok si mnoho používateľov vôbec prvýkrát uvedomilo, koľko informácií zdieľajú a čo za to na oplátku dostanú. So zvýšeným povedomím prichádza aj lepšie pochopenie práva na súkromie a spôsobu, ako ho vymáhať. Výsledkom je, že ochrana súkromia sa stala veľmi aktuálnou otázkou v rámci vládnych, firemných a osobných záujmov, čo viedlo k viacerým, niekedy až protichodným, trendom v oblasti zhromažďovania údajov ako aj spôsobu, akým je súkromie chránené, prípadne naopak porušované. Dúfam, že tento rok a v nadchádzajúcich rokoch budeme schopní nájsť rovnováhu medzi tým, ako vlády a organizácie údaje používajú a rešpektovaním práva na súkromie. Na záver by som chcel podotknúť, že síce ako spotrebitelia nemáme úplnú kontrolu nad našimi údajmi, je však možné urobiť veľa pre to, aby sme získali späť aspoň časť nášho súkromia a kontrolu nad našimi osobnými údajmi,“ hovorí Miroslav Kořen, generálny riaditeľ Kaspersky pre východnú Európu.

Viac informácií ohľadom predpovedí spoločnosti Kaspersky v oblasti ochrany súkromia na rok 2021 nájdete na stránke Securelist.

Tieto predpovede sú súčasťou Bezpečnostného bulletinu Kaspersky (KSB) – výročnej série predpovedí a analytických článkov o kľúčových zmenách vo svete kybernetickej bezpečnosti. Viac tu.

Značky: