Pocit o tom, že smartfón, respektíve nejaká aplikácia, počúva čo sa okolo neho deje a ak zistí nejaké kľúčové slová, naservíruje vám podľa toho reklamu, je medzi používateľmi veľmi rozšírený.

Obvykle to vyzerá nejako takto: s kamarátom som sedel na pive a rozprávali sme sa o prerábaní bytu, pričom ma napadlo, že by som si mal kúpiť novú vŕtačku. Kamarát mi nejaké značky poradil a povedal mi, koľko asi stoja a aké mám vyberať. Následne som zobral do ruky telefón, aby som si prečítal správu, ktorá mi prišla a všimol som si, že na Facebooku už svieti reklama na vŕtačku Bosch. Ako je to možné? Veď vŕtačku som nikdy na webe ešte nehľadal a ani som si nepozeral žiadne on-line obchody? Len som o tom povedal kamarátovi. Ten telefón musel počúvať, že sa o tom bavíme!

Nuž, je to na prvý pohľad logická dedukcia, nie? Veď ako inak by to mohlo byť?

Tieto obvinenia boli natoľko časté, že firmy ako Facebook, Google a Apple na svojich weboch či v rámci rozhovorov verejne popreli, že k niečomu takémuto dochádza. Pravdaže, ich slovo pre vás nemusí nič znamenať. Nebolo by to prvý ani posledný krát, čo nejaká firma zakrýva pravdu kvôli vyšším ziskom.

Pozrime sa teda na to podrobnejšie. Dám vám pri tom na výber medzi dvoma možnosťami a sami sa rozhodnete, ktorá sa vám zdá pravdepodobnejšia.