Uber je impozantný a masívne financovaný startup, ktorý vzal svet útokom. Z hľadiska svojej veľkosti a ambícií nemá vo svojej kategórii obdobu. Od spanilej jazdy má však ďaleko a spoločnosť čelí obrovským problémom, na čele ktorých sú obvinenia zo sexizmu, špehovania zákazníkov, nelegálneho sabotovania konkurencie a najnovšie aj krádeže intelektuálneho vlastníctva Googlu. Hrozí Uberu to, že sa stane najmonumentálnejším zlyhaním v histórii Silicon Valley?

Keď Uber v roku 2009 vznikol a následne začal rýchlo naberať na popularite, málokto pochyboval, že sme svedkami zrodu ďalšieho IT giganta, ktorý ovplyvní svet v takej výraznej miere ako Google či Facebook. Na pochybách celkom určite neboli investori.

V roku 2011 do Uberu napumpovali v investičných kolách desiatky miliónov dolárov, v roku 2013 stovky miliónov a po roku 2014 sa už kolá zatvárali na sumách presahujúcich najprv jednu miliardu a po roku 2015 už dve miliardy. Hodnota spoločnosti sa v priebehu týchto rokov vyšplhala na neuveriteľných 70 miliárd dolárov. Všetko bez toho, aby zarobila čo i len cent.

Všetky tržby a investície neustále pohlcoval masívny rast a rok 2016 firma ukončila s rekordnou stratou 2,8 miliardy dolárov. Významné finančné periodikum Financial Times tento výsledok nazvalo ako „definitívne upevnenie pozície najstratovejšej spoločnosti v histórii Silicon Valley.“

To samo o sebe nie je až také hrozivé. Pri masívnom raste spoločnosti sa so stratami skrátka počíta. Brzdiť startup smerom k ziskovosti v dobe, keď ešte môže výrazne rásť a nechať si veľkú časť trhu ukradnúť konkurenciou, by bolo veľmi nerozumné. Veď napokon aj Facebook ešte vo štvrtom roku svojej existencie zaznamenal ročnú stratu 138 miliónov dolárov (2007).

Na druhej strane, oproti strate Uberu to pôsobí ako nevýznamná kvapka. Uber totiž stratil 20 miliónov v roku 2012, 56 miliónov v roku 2013, 586 miliónov v roku 2014, 1,9 miliardy v roku 2015 a napokon 2,8 miliardy v roku 2016. To, prečo stále silne narastajúca strata nie je bezpodmienečnou predzvesťou konca je rýchlo narastajúci objem tržieb. Kým v roku 2013 šlo o 103 miliónov, o rok neskôr už o 342 miliónov, v roku 2015 o 1,7 miliardy a napokon v roku 2016 o 6,5 miliardy dolárov.

Nech sú však tržby akékoľvek veľké, na ich získanie Uber stále vynakladá ešte väčšiu sumu peňazí. V posledných kvartáloch sa pri tom čoraz viac začínajú objavovať obavy v súvislosti s tým, že obchodný model Uberu je neudržateľný a fundamentálne neekonomický. Pri raste spoločnosti by mnohí investori radi videli to, že zarobí napríklad v jednom roku pol miliardy a stratí 100 miliónov, v ďalšom roku zarobí už miliardu a stratí už len 50 miliónov a v nasledujúcom sa už pri tržbách 2 miliardy dostáva napríklad do 100 miliónového zisku.

Aktuálna hodnota rôznych transportných spoločností v rámci zdieľanej ekonomiky v miliardách dolárov

To sa u Uberu rozhodne nedeje a opakovane v niekoľkých kvartáloch roka stráca viac, než je výška celej jeho tržby (napríklad tržba 1 miliarda a strata 1,5 miliardy, čo znamená, že náklady nielen pohltia celú miliardovú tržbu, ale aj urobia 1,5 miliardovú dieru do „úspor“). Je ale pravdou, že aj keď sú straty hrozivé, z percentuálneho hľadiska bol rok 2016 na tom o niečo lepšie ako rok 2015. Vyzerá to, že Uber má určitú mieru kontroly, koľko v daný kvartál stratí (ako silno bude podporovať jazdy za účelom rozširovania trhu) a snaží sa nájsť vhodný balans. Väčšina jeho investorov tak verí, že pri behu na dlhú trať bude úspešný.

Likvidovanie konkurencie a zabudnutá starostlivosť o vodiča

Za úspešným rýchlym rozširovaním Uberu do celého sveta stoja hlavne dve obrovské výhody pre cestujúcich – lepšia cena a pohodlnejšia služba. Udržanie tej prvej výhody však bude v budúcnosti problém. Súčasné nízke ceny sú totiž možné len na úkor masívnych strát spoločnosti. Ekonomické výsledky Uberu za posledné roky ukazujú, že zvýšenie členskej základne nebude stačiť na vyskočenie zo stratovosti a jedinou cestou von bude skrátka to, že si firma bude za jednotlivé jazdy účtovať viac.

Uber za svoju tržbu považuje celú sumu zaplatenú za odvoz, z ktorej, pravdaže, značnú časť musí prenechať vodičom. V posledných rokoch sa pritom stratu snaží hodiť práve na ich hlavu a ich podiel znížil z 80 na 70 %. Tu si treba uvedomiť, že Uber nie je nejaký dobrodinec, ktorého treba obdivovať za to, že vodičom platí také veľké percento zo svojej tržby.

Situácia je opačná. To vodiči dávajú zo svojich peňazí 30 % podiel Uberu. Tomu síce patrí aplikácia a sieť zákazníkov, ale všetky náklady na uskutočnenie jazdy nesie vodič. To on si musí kúpiť auto, musí platiť jeho poistenie, opravy, čistenie a takisto pohonné hmoty a on s ním musí jazdiť vo svojom čase ako taxikár a na všetkých sa usmievať, aby nedostal zlé hodnotenie.

Trpezlivosť vodičov, ktorých je v rámci USA zhruba 600 000, pritom nie je nekonečná. Už dnes čelí Uber mnohým problémom za to, že vodiči po odčítaní svojich nákladov v mnohých amerických mestách nie sú schopní zarobiť ani minimálnu mzdu.

V januári tohto roku Americká obchodná komisia dokonca Uber pokutovala sumou 20 miliónov dolárov za publikovanie zavádzajúcich reklám, ktoré tvrdili, že šofér Uberu si v New Yorku zarobí viac než 7500 dolárov hrubého mesačne a v San Franciscu v priemere 6100 dolárov mesačne. Vyšetrovanie totiž ukázalo, že v skutočnosti také niečo dosahuje len malý počet vodičov a priemer je o niekoľko desiatok percent menší.

Uber napríklad pre Houston inzeroval priemernú hodinovú mzdu na úrovni 16 dolárov, pričom skutočná je okolo 14 dolárov. Ak z nej odrátame náklady na pohonné hmoty a potrebné poistenie, dostávame sa k 10 dolárom a v Detroite napríklad už len k 8 dolárom. A to v rámci amerických veľkomiest s vysokými nákladmi na život nie je žiadna sláva.

Zavádzajúca reklama Uberu, ktorá ho v USA stála pokutu 20 miliónov dolárov

Alternatívou pravdaže je, že Uber zdraží kompletne cenu za jazdu, čím sa bude čoraz viac približovať k cenám klasických taxikárskych služieb. Stále má však obrovskú výhodu v pohodlnosti. Ak sedíte napríklad v reštaurácii a chcete si zavolať taxík, musíte naň zistiť telefón alebo oň požiadať obsluhu. Následne naň čakáte aj niekoľko desiatok minút, po nástupe musíte povedať kam idete a po skončení jazdy nasleduje handrkovanie nad spôsobom platby, prepitným a dokladom o platbe.

Uber pôsobí oproti tomu ako stelesnenie sna. Na objednanie stačí pár dotykov na displeji a auto pri vás môže stáť už o minútu, pretože reagovalo práve to, ktoré bolo fyzicky najbližšie. Nastúpite a nemusíte hovoriť kam idete, pretože šofér už lokalitu vidí zadanú v navigácii a v cieli skrátka vystúpite a poďakujete. O platbu sa automaticky postará Uber nainštalovaný na smartfóne vo vašom vrecku.

Bežné taxislužby budú mať veľmi ťažké niečo také emulovať, pretože nejde o jedinú firmu, operujúcu v celom svete. Konkurenciou Uberu však nie sú len klasické taxislužby, ale hlavne služby rovnakého typu. V Spojených štátoch ide hlave o Lyft. Treba pri tom pamätať na to, že zákazník sa chce len pohodlne dostať z bodu A do bodu B. Nemožno očakávať, že si k Uberu zachová nevyhnutne lojalitu, keď použitie inej, potenciálne lacnejšej služby, si vyžaduje len nainštalovanie inej aplikácie na smartfón. Neexistuje žiaden mechanizmus, ktorý by človeka k Uberu zaväzoval.

Masívne investície do rozširovania členskej základne tak nie sú napevno zabetónované do budúcnosti. Porovnajte si to napríklad s Facebookom. Aj keď sociálnu sieť podobného typu môže vytvoriť iná firma, pre konkrétneho používateľa je odísť prakticky nemožné. Nemôže totiž odísť sám, pretože ostatní priatelia stále sieť používajú. Museli by s ním ísť všetci súčasne, pričom každý je naviazaný na svoj okruh rozdielnych priateľov, ktorí ho „nútia“ na sieti zostať. Pri Uberi to neexistuje.

Nič vám nebráni používať aplikáciu Uberu a Lyftu zároveň a vybrať tú, kde je lepšia cena. Najväčší problém pre Uber je, že to nerobia len pasažieri, ale hlavne samotní vodiči. Vodič skrátka môže mať spustené obe aplikácie a plniť prednostne zadanie tej lákavejšej, ktorá mu ponúkne vyššiu províziu.

Rivalita Uberu a Lyftu prebieha v rámci domáceho USA skutočne na ostrie noža. V roku 2014 napríklad Lyft vyrukoval v médiách s analýzou, že Uber začal proti nemu záškodnícku kampaň. Na základe analýz telefónnych čísiel ho obvinil z toho, že jeho zamestnanci behom jedného mesiaca vykonali niekoľko tisíc falošných zavolaní Lyft vodičov, ktoré v priebehu zrušili, čím sa ich snažil donútiť k tomu, aby presedlali na Uber z dôvodu nespoľahlivých zákazníkov. Uber tieto obvinenia poprel a označil za výmysel.

Redakcia The Verge však následne priniesla vyjadrenie jedného z kontraktorov Uberu, ktorý sa vyjadril v zmysle, že Uber nielenže o takýchto operáciách vie, ale ich aj interne podporuje. Podľa neho tieto pokusy začali ako jednoduchý „trolling“, avšak následne prerástli do sofistikovaných systémových riešení, v snahe napáchať čo najviac škody bez zistenia, kto za tým stojí. Značne väčší škandál z tohto súdka sa udial v apríli tohto roku, keď sa v médiách objavili reporty na základe výpovede nemenovaného zamestnanca Uberu, ktorý odhalil existenciu interného systému Hell (Peklo).

Jeho účelom bolo odhaliť vodičov, ktorí jazdili pre Uber aj Lyft zároveň. Program mal Uber údajne v prevádzke v rokoch 2014 až 2016, pričom využíval dnes už neexistujúcu chybu v programe Lyftu, ktorá pri zavolaní vodiča zaslala do aplikácie polohu ôsmich najbližších vodičov s unikátnym identifikátorom. Program Hell mal túto chybu zneužívať a automaticky tieto požiadavky zasielať v rôznych častiach mesta, pričom porovnával polohu vodičov Lyftu s dostupnými dátami o polohe vodičov Uberu.

Uber sa stáva v USA dominantnou metódou transportu v rámci obchodných ciest

Na základe toho došlo k vytvoreniu databázy, ktorí vodiči prevádzkujú Uber a Lyft zároveň, pričom program začal týchto vodičov výrazne uprednostňovať na úkor iných. Cieľom bolo, aby vodič neprestajne dostával požiadavky na jazdu od Uberu a nemal čas jazdiť pre Lyft. To bolo veľmi dôležité v mestách, kde bola konkurencia extrémne vysoká, pretože manipulácia na tejto úrovni sa mohla preniesť do rozdielu medzi miernym ziskom a stratami. Paradoxne boli najviac potrestaní vodiči, ktorí boli Uberu verní a používali iba ten, pretože „dvojvodiči“ dostávali zákazky prednostne.

Či už sa tieto obvinenia napokon ukážu ako pravdivé alebo nie, faktom zostáva, že Uber v drvivej väčšine prípadov nasadil absolútne zdrvujúci útok. Hlavným útokom je držanie ceny nízko až kým všetku dostupnú konkurenciu finančne nevyčerpá a nevyradí z činnosti. Jeho investíciám sa v súčasnosti skrátka nikto nedokáže rovnať.

Uber dnes sedí zhruba na 7 miliardách dolárov v rezervách, pričom 2 až 3 ďalšie miliardy má k dispozícii ako úver. Pri súčasnom tempe strát tak môže takýto biznis živiť minimálne ešte ďalšie tri roky. Cieľom je ukradnúť čo najviac trhu a zlikvidovať čo najviac konkurencie, aby ho pri následnom zdražení a prechode do zisku už prakticky nikto nemohol ohroziť. Ak sa za pár rokov objaví iná konkurencia s nižšími cenami, Uber už pri obrovských tržbách z celého sveta nebude mať problém svoje ceny v danej lokalite znížiť na jej úroveň a počkať, kým sa nevyčerpá. Pri takých nízkych cenách sa totiž nová firma nebude schopná dlhodobo uživiť.

Neviazané špehovanie zákazníkov bez štipky súdnosti

V súvislosti s Uberom sa už od roku 2014 začali objavovať informácie o veľmi laxnom prístupe k súkromným dátam zákazníkov, ktoré sú často zneužívané na účely, o akých používatelia obvykle nemajú ani poňatia. Sprvu šlo o čriepky o tom, že vysoký manažment Uberu údajne používa tieto dáta na špehovanie pohybu novinárov, ktorí o ňom v minulosti publikovali negatívne správy.

Všetko to začalo pôsobiť značne fyzickejšie potom, ako sa na jednej firemnej večeri Emil Michael, viceprezident pre biznis Uberu, vyjadril, že proti zákerným novinárom by bolo vhodné použiť niekoľko miliónov dolárov na najatie opozičných detektívov a žurnalistov, ktorých úlohou by bolo bojovať proti negatívnej tlači tak, že by sa pozreli na osobné životy jednotlivých reportérov a ich rodín a vyniesli na svetlo veci, ktoré by im uškodili a zdiskreditovali ich. Tým by podľa neho pocítili niečo z vlastnej medicíny.

Pri svojom návrhu sa sústredil hlavne reportérku Sarah Lacy z média PandoDaily v Silicon Valley, ktorá publikovala kritiku Uberu v súvislosti s firemným sexizmom. Michael si však neuvedomil, že na túto súkromnú firemnú večeru bol prizvaný aj reportér zo žurnalistickej sekcie webu BuzzFeed, ktorý sa o týchto kontroverzných poznámkach rozpísal. Michael sa následne za svoj prejav ospravedlnil a upozornil, že sa vonkoncom nešlo o firemný postoj a v skutočnosti to prezentoval ako všeobecnú myšlienku, nie niečo, čo by chcel v Uberi naozaj zaviesť.

Problémy okolo súkromných dát používateľov Uberu každopádne postupom času nevyprchali. Práve naopak. V minulom roku sa čriepky zmenili na vážne obvinenia z úst bývalých zamestnancov, ktorým dnes Uber čelí na súdoch.

Najväčšiu porciu odhalení priniesol bezpečnostný špecialista a bývalý zamestnanec Uberu Samuel Spangenberg (predložené v októbri 2016 pred kalifornský súd v San Franciscu), ktoré ukázali, že interné zabezpečenie Uberu prakticky neexistuje a zamestnanci mali neobmedzený prístup k funkcii, známej pod menom God Mode (božský režim). Tú používali na sledovanie histórie jázd politikov, celebrít (ako napr. Beyoncé) a predovšetkým svojich bývalých partneriek. Šlo pri tom nielen o detaily jázd (kedy sa udiali, odkiaľ a kam smerovali), ale aj detaily o použitých zariadeniach, emailových účtoch, platbách a v prípade vodičov aj o údaje o sociálnom poistení či vodičských oprávneniach.

Všetky dáta boli nezabezpečené a prístupné komukoľvek v rámci firmy bez potreby špeciálneho povolenia alebo dohľadu, čo je v hrubom rozpore s americkými zákonmi o nakladaní s osobnými dátami. Keď sa prvé obvinenia tohto typu dostali na povrch, Uber všetkých ubezpečoval, že sledovanie používateľov v reálnom čase, bez ich priameho súhlasu sa týka len výnimočných prípadov a len zriedkavo sa k nim udeľuje prístup špecifickým ľudom.

Neskoršie vyšetrovania, založené na výpovediach piatich bývalých bezpečnostných technikov Uberu (napr. Michael Sierchio, ktorý v Uberi pracoval v rokoch 2015-2016) však naznačujú, že to skrátka nebola pravda a prístup bol a zrejme aj je umožnený tisícom zamestnancov, bez potreby schválenia.

Tieto informácie sú veľmi znepokojujúce hlavne v súvislosti so zmenami, ktoré aplikácia Uberu priniesla v novembri minulého roku. Kým predtým aplikácia zisťovala a odosielala polohu používateľov len v momente, keď aplikáciu otvorili a držali na popredí (čo má význam z dôvodu zavolania najbližších vodičov), od verzie 3.222.4 môže byť poloha používateľa zaznamenávaná neustále, bez ohľadu na to, či je aplikácia v popredí alebo nie. Uber to odôvodňuje tým, že pre zlepšenie služby potrebuje vedieť, ako sa používateľ pohyboval od zavolania vodiča až po nastúpenie a takisto, čo sa deje krátko potom ako vystúpi.

Je to údajne z dôvodu bezpečnosti a hodnotenia toho, či po vystúpení nemusel prechádzať napríklad na druhú stranu niekoľkoprúdovej cesty. Aj keď je aplikácia v základnom nastavení schopná odosielať dáta o polohe neustále, Uber sa vyjadril, že takýmto spôsobom ju používať nebude. Vzhľadom na prebiehajúce aféry to však neznie príliš presvedčivo a postupy Uberu kritizujú organizácie na ochranu práv používateľov (napr. Electronic Privacy Information Center), ktoré v tejto súvislosti podali aj sťažnosť u Americkej obchodnej komisie.

Vodiči Uberu sa v mnohých mestách dostávajú do konfliktu so zákonmi

Situácia je nepríjemná aj z dôvodu, že Samuel Spangenberg vyniesol na svetlo, že Uber má špecializovaný „Incident Response Team“ (tím na riešenie incidentov), ktorého úlohou je rýchlo zasahovať v prípade, že vládne organizácie vykonajú raziu v kanceláriách Uberu z dôvodu nedodržiavania zákonov v jednotlivých štátoch. V takých prípadoch (ako napríklad v roku 2015 v Montreale) tento špeciálny tím okamžite kanceláriu odstrihne od internej siete, aby k nej policajné zložky nemali prístup a nemohli zhromažďovať potrebné dôkazy.

Bezpečnostní technici boli pri tom inštruovaní tak, aby notebooky zamestnancov boli v prípade zabavenia z dôvodu dôkazného materiálu vždy šifrované a po odnesení sa nemohli používať. Medzi najtrpkejšie vyjadrenia Spangenberga v jeho reporte patrí to, že jediné osobné dáta zákazníkov, ktoré sú v rámci aplikácie Uberu v bezpečí, sú informácie o kreditných/platobných kartách zákazníkov. Dôvod prečo sú v bezpečí je to, že v skutočnosti nie sú dáta uložené u Uberu, ale u platobných spoločností.

Enormné manažérske chyby, toxické prostredie a sexizmus

Uber v súčasnosti sprostredkuje viac ako 40 miliónov jázd mesačne, s čím súvisí aj obrovský rast interných zamestnancov, ktorí sa o vývoj softvéru, algoritmov a spracovávanie dát starajú. Kým v roku 2014 Uber zamestnával 600 ľudí, v súčasnosti je ich už v kanceláriách po celom svete viac ako 12 000. Pri tomto procese sa skoro dve tretiny jeho manažérov dostali do pozície autority po prvýkrát, čo neprekvapivo vyústilo do obrovských organizačných problémov. Tie však rozhodne nekončia len u bezpečnosti.

Vo februári tohto roku sa objavil na internete blogový príspevok bývalej inžinierky Uberu, Susan Fowlerovej, nazvaný ako „Jeden veľmi, veľmi čudný rok v Uberi“, v ktorom sa rozpísala o svojej extrémne negatívnej skúsenosti v súvislosti so sexuálnym obťažovaním od manažéra. Aj keď sa s prípadom obrátila ihneď na personálne oddelenie, jej sťažnosť bola ututlaná z dôvodu, že manažér podával veľmi dobré výsledky. Dotyčný manažér sa pri tom Fowlerovej začal vyhrážať výpoveďou, ak v nahlasovaní podobných prípadov bude pokračovať, čo napokon viedlo k tomu, že Fowlerová sa rozhodla pre odchod dobrovoľne.

Kancelárie Uberu v San Franciscu. Uber čelí veľkým obvineniam v súvislosti so sexizmom a sexuálnym obťažovaním na pracovisku

Príspevok vyvolal prácu investigatívnych žurnalistov New York Times, ktorí prišli na to, že táto udalosť nebola vonkoncom ojedinelá a odhalili prípad, pri ktorom bol jeden z vysokých manažérov Uberu prepustený po tom, ako pod vplyvom kokaínu obťažoval niekoľko pracovníčok. Fowlerová vo svojom príspevku ďalej popísala, že nielen obťažovanie, ale aj sexizmus je v Uberi hlboko zakorenený. Keď do Uberu nastupovala, ženy tvorili 25 % zamestnancov, avšak v čase keď z neho odchádzala, už šlo len o 3 %.

V jej blogovom príspevku je možné nájsť aj vskutku bizarnú príhodu o tom, ako jeden z vysokých manažérov prisľúbil pre všetkých softvérových inžinierov kožené bundy, ako poďakovanie za dobrú prácu na softvéri. Svoje bundy dostalo viac ako 120 inžinierov, s výnimkou šiestich žien, pretože podľa manažéra ich bol príliš malý počet na to, aby ospravedlnili nákup bez množstevnej zľavy.

Po vyplávaní týchto vecí na povrch vyjadril výkonný riaditeľ Uberu, Travis Kalanick, obrovské znepokojenia a poukázal na to, že takéto správanie vo firme nemá čo hľadať. Po rozhovore s viac ako stovkou zamestnankýň Uberu na rôznych pozíciách zistil, že ide o skutočný problém a povolal pri tom nezávislý vyšetrovací tím (Perkins Coie LLP), ktorý sa prípadom okamžite začal zaoberať.

Kalanick zároveň požiadal o rezignáciu vedúceho softvérového tímu Amita Singhala, ktorý poprel, že k týmto prípadom dochádzalo. Vyšetrovanie na začiatku júna vyústilo do prepustenia viac ako 20 zamestnancov, medzi ktorých patrili aj ľudia z vysokého manažmentu. Stalo sa tak po opätovnom preskúmaní troch štvrtín hlásení na personálnom oddelení, pričom po dokončení všetkých môže počet prepustených ešte narásť.

Uber v snahe zlepšiť situáciu vo firme a názory verejnosti najal do vysokého manažmentu dvojicu žien, Bozomu Saint John, ktorá do Uberu prišla z Apple (chief brand officer) a Frances Frei, profesorku Ekonomickej fakulty Harvardovej univerzity (vice president for leadership and strategy).

Samoriadiace auto spod lepkavých prstov

Uber v súčasnosti patrí k vývojárom samoriadiacich automobilov, pričom do pozície veľkého hráča sa vyhupol prakticky z ničoho nič. Kľúčom sa stalo nadviazanie spolupráce s automobilkou Volvo a nákup vývojárskeho startupu samoriadiacich kamiónov Otto za 680 miliónov dolárov v minulom roku.

Veľké nákupy tohto typu v čase, keď Uber sám o sebe ešte nikdy nevyprodukoval zisk, sa možno zdajú ako bláznivé, avšak v skutočnosti ide prakticky o nevyhnutnosť. Pri obrovských investíciách, aké Uber dostáva, je totiž nutné, aby firma v budúcnosti mnoho rokov fungovala vo vysokom zisku, aby sa investorom peniaze vrátili a znásobili.

Blížiaci sa príchod samoriadiacich áut mohol investorov držať v nervozite, pretože do biznisu Uberu môžu výrazne zasiahnuť, takže aktivitou v tejto oblasti firma naznačuje, že je na túto éru pripravená. Nielen tým, že ľudia svoje samoriadiace autá budú môcť prenajímať cez Uber na jazdy v momente, keď ich nebudú potrebovať, ale aj tým, že Uber bude môcť prevádzkovať vlastnú samoriadiacu flotilu, pendlujúcu po meste.

Možno by sa mohlo zdať, že hlavný dôvod vývoja samoriadiacich áut je finančný. Koniec koncov, z „tržby Uberu“, ktorú zaplatí cestujúci, putuje 70 % na konto vodiča, takže jeho vyškrtnutie by do Uberu prinieslo miliardy dolárov. Treba ale myslieť na to, že je to práve vodič, ktorý nesie takmer všetky náklady na jazdu. On platil nákup vozidla, on platí jeho údržbu, poistenie, čistenie, garážovanie/parkovanie a takisto pohonné hmoty. V prípade, že by Uber prevádzkoval len flotilu samoriadiacich áut, všetky nálady by prešli na neho tak ako tak.

V súčasnosti Uber prevádzkuje samoriadiace vozidlá v niekoľkých mestách v rámci testovacej prevádzky. V septembri minulého roku začal najprv v Pittsburghu, pokračujúc v decembri San Franciscom a na začiatku tohto roku s arizonským mestom Tempe. Vo všetkých prípadoch je možné auto zavolať aplikáciou Uberu tak, ako akékoľvek iné. Za jeho volantom pravdaže dnes ešte vždy sedí technik, ktorý v prípade akýchkoľvek problémov preberie riadenie.

Ani v tejto súvislosti sa však Uber nevyhol masívnym problémom. Ak vynecháme to, že autá sa obvykle vyznačujú vysokou mierou negatívneho zážitku pasažiera a v priebehu prevádzky sa zaplietli do niekoľkých porušení dopravných predpisov (napríklad jazda na červenú v decembri minulého roku v San Franciscu), tak tým najväčším problémom sú obvinenia z krádeže technológií samoriadiaceho auta Googlu.

Uber dnes patrí k významným vývojárom samoriadiacich automobilov

Súkolie okolo týchto problémov sa začalo točiť na začiatku tohto roku, keď Google obvinenia vyniesol na povrch súvislosti s tým, ako do služieb Uberu nastúpil jeden z bývalých pracovníkov na tomto projekte (dnes funguje ako dcérska spoločnosť Googlu/Alfabetu pod názvom Waymo). Google ho obvinil z krádeže niekoľkých gigabajtov dát a škody na duševnom vlastníctve na úrovni 500 miliónov dolárov. Google prípad v rámci svojho obvinenia popísal do veľkých detailov a podľa nazhromaždených dôkazov je viditeľné, ako vinník dáta nielen ukradol, ale sa aj snažil svoju lúpež zamaskovať.

Kľúčom k úspešnému samoriadiacemu autu je lidar, ktorý je hlavnou technológiou rozpoznávania terénu okolo auta. Google v januári ohlásil vývoj prvého špeciálne navrhnutého lidaru z vlastnej dielne, v ktorom vidí jasnú cestu vpred, pretože cíti, že extrémne špecializované potreby softvéru samoriadiacich vozidiel už presiahli možnosti dostupných riešení iných firiem.

Druhým faktorom je cena, pretože počas vývoja v rokoch 2009 až 2016 Google používal lidar od firmy Velodine, pôvodne za 75 000 dolárov za kus, pričom aktuálne lidary z dielne Googlu, respektíve dcérskej spoločnosti Waymo, stoja už len desatinu. Podozrenia začali v momente, ako jeden z výrobcov kľúčových komponentov zaslal Googlu email s návrhom základnej dosky lidaru Uberu, ktorý akoby z oka vypadol unikátnemu dizajnu Waymo.

Vinníkom má byť Anthony Levandowski, ktorý sa na dizajne mnohých technológií lidaru v rámci Googlu a Waymo podieľal. V priebehu roku 2016 z Googlu odišiel a založil vlastný startup Otto, na vývoj samoriadiacich kamiónov.

Za úspechom Uberu v súvislosti so samoriadiacimi technológiami stojí odkúpený startup Otto. Dnes však spolu s Uberom čelí žalobe za krádež dát Googlu

Google tvrdí, že toto sa udialo po stretnutí s Uberom, ktorý ho za pár mesiacov odkúpil za 680 miliónov dolárov. To, že Otto nabral za pár mesiacov hodnotu pol miliardy dolárov je podľa Googlu dôsledok toho, že niekoľko týždňov pred svojím odchodom Levandowski stiahol 14 000 vysoko utajovaných dizajnov Waymo systémov, vrátane základnej dosky lidaru. Google odhalil, že Levandowski stiahol dokumenty zo serveru na svojom pracovnom notebooku, pričom medzi stiahnutými 9,7 GB dát boli nielen návrhy a schematické plány, ale aj testovacia dokumentácia.

Všetky dáta si skopíroval na pamäťovú kartu a následne sa pokúsil dôkazy o svojej krádeži zahladiť kompletným preformátovaním svojho pracovného stroja, ktorý potom používal už len pár minút a nikdy viac ho už nezapol.

Pri odhalení na konci februára sa hovorca Uberu vyjadril, že obvinenia Googlu berie veľmi vážne a dôsledne celú záležitosť so zamestnancom preskúma. Google každopádne v marci na základe týchto obvinení podal na Uber a Otto žalobu. Verí pri tom, že enormne silné dôkazy, ktoré nazhromaždil, budú na súde nespochybniteľné. Z pohľadu Uberu ide o ďalší masívny problém, ktorý skrátka musí riešiť, pričom ich príval akoby vôbec neustával.

Rozširovanie, prehry a zakazovanie vo svete

Pri pohľade na zástup škandálov a žalôb Uber rozhodne ako zdravý a stabilný startup s jasnou víziou nepôsobí. Ten najväčší problém je ale potenciálne zastavenie rozširovania v jednotlivých štátoch z dôvodu porušovania zákonov. Typickým postupom Uberu je vtrhnúť do nového mesta v štýle delovej gule, bez akejkoľvek konzultácie v súvislosti s reguláciami a plnením podmienok.

V okamihu ako sa objaví prvý odpor, spoločnosť argumentuje, že existujúce regulácie (predovšetkým pre taxíky) sa jej netýkajú. Hľadá pri tom podporu verejnosti, agresívne regrutuje vodičov pomocou bonusov a vďaka dobrým cenám získava podporu z ľudu, čo využíva pri následnom boji s legislatívou. Obvykle pri tom spúšťa lobing za zmenu zákonov, pričom len v rámci New Yorku naň firma utratila niekoľko miliónov dolárov.

Až doposiaľ bol rozlet Uberu vskutku impozantný. Dnes pôsobí už vo viac ako 660 mestách vo viac ako 80 rôznych štátoch (patrí medzi ne aj slovenská Bratislava a české Brno a Praha).Vďaka tomuto prístupu a obrovskej finančnej sile investorov sa mu daril drvivý nástup prakticky v každej krajine, kde rýchlo zoberie obrovský podiel taxikárom či domácej službe obdobného typu.

Teda, až na Čínu, kde s ním domáci Didi Chuxing doslova vytrel podlahu. V priebehu rokov 2015 až 2016 sa odohrala v tejto krajine zúrivá cenová vojna, ktorá Uber stála stratu vo výške jednej miliardy dolárov. Kapituloval napokon v auguste minulého roku, keď jeho čínsku časť kompletne odkúpil práve Didi, ktorý tak zvýšil svoju hodnotu na 35 miliárd dolárov.

Uber sa snažil tento fakt prezentovať ako spojenie, avšak skutočnosť je taká, že z Číny odišiel so stiahnutým chvostom. Didi Chuxing je v súčasnosti bezkonkurenčne najvyťaženejšou službou tohto typu na svete (i keď operuje len v Číne), pričom 40 až 50 miliónov jázd, ktoré Uber nazbiera celosvetovo za jeden mesiac, obvykle Didi uskutoční za 2 až 3 dni. Uber si z predaja odniesol aspoň podiel z tohto koláča (vlastní 5,89 % tejto spoločnosti), avšak podobne si odhryzol aj Didi Chuxing z Uberu v rámci jeho celosvetovej operácie.

V mnohých mestách sa Uber stretol s veľkým odporom a protestmi zo strany taxislužieb

Uber je bezpochyby výbornou a žiadanou službou, ktorá je vďaka svojej pohodlnosti používania potrebná. Laxný prístup firmy k zákonom je však zarážajúci, obzvlášť ak likviduje taxikársky biznis aj vďaka tomu, že zákony nedodržiava. S takýmto postupom Uber každopádne nepochodil v Japonsku, kde je takéto správanie zavrhnutiahodné. Bežný americký postup, že ak je trest za porušenie zákona menší ako zisk, ktorý toto porušenie prinesie, je povinnosťou firmy to urobiť, sa v Japonsku stretáva s opovrhnutím a jednoducho to nefungovalo. Situácia však už dnes nie je taká ružová ako v minulom a predminulom roku a reakcie štátov a miest sú čoraz rýchlejšie.

To môže byť pre Uber čoraz väčší problém, ktorý môže zastaviť či dokonca ešte aj zvrátiť jeho rast. V poslednej dobe bol Uber zakázaný v Bulharsku, kde bol obvinený z neférových obchodných praktík a bolo mu nariadené, že ak sa chce do krajiny vrátiť, bude sa musieť zaregistrovať ako taxislužba. Po dvoch rokoch prevádzky bol takisto vykázaný v minulom roku z Maďarska, po neplnení zákonov pre taxislužby a v apríli tohto roku sa mu zavreli dvere aj v Dánsku a Taliansku a aj českom Brne.

Havarované samoriadiace vozidlo Uberu príliš nepomohlo, obzvlášť z dôvodu, že v Kalifornii s ním jazdil bez patričných povolení

V Dánsku a Taliansku pri tom niekoľko rokov úspešne žongloval s nariadeniami, avšak napokon pohár predsa len pretiekol (v rámci Dánska kvôli nedodržiavaniu zákonov o taxametroch, v Taliansku z dôvodu neférových obchodných praktík). Na ružiach nemá Uber ustlané ani v USA, kde bol vykázaný z Aljašky potom, ako nedokázal vyargumentovať to, že ľudia ktorí pre neho jazdia sú nezávislí podnikatelia, za ktorých nemusí platiť poistenie (za čo zaplatil aj pokutu 78 000 dolárov). Nová legislatíva to v budúcnosti môže zmeniť, ale aspoň zatiaľ v tomto štáte nemá povolené operovať. Na podobnú zmenu čakajú aj v kanadskom Vancouveri.

To, či sa Uber zo všetkého spamätá a naozaj sa stane novým „Googlom“ či novým „Facebookom“ je stále otázne. Arogantné postupy a škandály mu však najmä v posledných mesiacoch s názormi verejnosti príliš nepomáhajú.

Značky:

František Urban

František Urban
Zameriavam sa najmä na prehľadové a analytické články z oblasti najrôznejších technológií a ich vývoja. Nájdete ma takisto pri diagnostike HW a SW problémov.

Nechajte nám správu