Poznáte vetu „Nezáleží na tom, aká je to firma, dnes je všetko vyrobené Číne“? Variácie na túto tému sú dobre známe nielen na Slovensku, ale aj všade vo svete. Zaujímavé je, že v blízkej budúcnosti už tieto vyjadrenia nebudú mať nič spoločné s lacnou pracovnou silou. Nedeľník TOUCHIT vážne i nevážne. Nezviazané IT témy na tisíc spôsobov.

Enormný čínsky útok na svetovú výrobu trvá už prakticky tri dekády. V priebehu nich si Čína vydobyla pozíciu ekonomickej superveľmoci a ak zostane trend zachovaný, v nasledujúcej dekáde si Čína od USA prevezme žezlo najvýkonnejšej ekonomiky sveta.

Kým v roku 1990 sa Čína starala o 3 % svetovej výroby, v súčasnosti je to až neuveriteľná štvrtina. V Číne je dnes vyrobených napríklad 80 % klimatizácií, 71 % všetkých mobilných telefónov/smartfónov a 63 % všetkých topánok.

Tento fakt dobre pocítite vtedy, ak sa do Číny vyberiete a rozhodnete sa niečo rodine z týchto ďalekých končín priniesť. Je ťažké vybrať niečo, čo bude pôsobiť inak, než veľký objem rôznych predmetov, oblečenia a iných vecí, vrátane „autentických“ suvenírov z iných krajín, ktoré z Číny dorazili takisto a máte ich už dávno doma.

Trochu zvláštne je, že za všetkým stojí akýsi čudesný „kapitalistický komunizmus“. Čínska komunistická strana totiž na rozdiel od európskych ekvivalentov demonštrácie v roku 1989 ustála (s použitím sily) a následne krajinu výrazne premenila otvorením pre zahraničný biznis. Výsledkom je jedna z najväčších ekonomickým transformácií v histórii ľudstva.

S rastom ekonomiky však prišiel aj rast životnej úrovne a nad Čínou sa začali sťahovať mračná. Do všetkého totiž začal prehovárať masívny rast výplat pracujúcich ľudí. Ak ešte žijete v domnienke, že v Číne sa vyrába strašne lacno, pretože tam robotníci vo fabrike zarobia 5 eur mesačne, rýchlo túto predstavu zahoďte.

Od roku 2001 rastú čínske mzdy vskutku raketovo. V priemere až o 12 % ročne, pričom v súčasnosti už minimálna mzda vo väčších mestách prekračuje 300 eur (pre porovnanie, v roku 2010 to bola ešte len polovica). Nie je pritom nič nezvyčajné, že v niektorých špecializovaných výrobných podnikoch musia zamestnávatelia platiť zamestnancom dvoj či dokonca trojnásobok. Aj to je dôvod, prečo na čoraz viacerých oblečeniach či výrobkoch vidíte nápisy ako „Made in Bangladesh“ a podobne.

Na mieste je teda priamočiara otázka. Čaká Činu v najbližších rokoch to, čo ona spôsobila iným štátom v minulých dekádach? Budeme v blízkej dobe svedkami konca veľkovýroby v Číne a sťahovania výroby do lacnejších, juhoázijských či afrických krajín?

Čínska vláda sa rozhodla rázne zakročiť a štatút svetovej výrobne si nechce nechať vziať. Svoju dominanciu si chce v budúcich dekádach uchovať tak, že väčšinu robotníkov nahradí robotmi.

Robočína útočí a zvyšok sveta jej nestačí

Nie, nie. Toto nie je nejaká vízia vzdialenej budúcnosti. Nehovorím o kompletnom prerode mnohých odborov v rámci pokročilej robotiky a umelej inteligencie, ako napríklad v staršom nedeľníku Som robot a všetkých vás pripravím o prácu.

Ide o prerod na automatické výrobné fabriky, ktorý sa odohráva práve teraz. V roku 2014 totiž čínsky prezident Xi Jinping vyhlásil v krajine skutočnú „robotickú revolúciu“, ktorá výrobu v Číne začala celkom pretvárať. Vo svojom prejave v Čínskej akadémii vied oznámil, že Čína sa nástupu štvrtej priemyselnej revolúcie nebojí a že si výrobu pre celý svet nenechá v budúcnosti zobrať lacnejšími krajinami, alebo futuristickými automatickými fabrikami v USA, Nemecku či iných krajinách.

Prezident pri tom predstavil jasný plán, podľa ktorého sa Čína musí stať najväčším trhom robotov a robotických fabrík na svete a vyzval všetkých čínskych výrobcov k technologickému boju v tvrdej konkurencii, v snahe udržať výrobné zákazky aj naďalej v Číne.

Čínsky vládny predstavitelia dali najavo, že automatické stroje a robotika je jedna z hlavných priorít nového národného plánu, nazvaného ako „Made in China 2025“ a od roku 2015 vlievajú do týchto sektorov značené investície. Sú si pri tom dobre vedomí toho, že pokiaľ sa výrobne závody v tomto smere v najbližších rokoch rýchlo nezlepšia, nebudú schopné v nadchádzajúcich dekádach prežiť.

V mnohých smeroch si požičiavajú nápady z nemeckých projektov Industry 4.0 a amerického konceptu tzv. industriálneho internetu. Investície čínskej vlády sú však oproti západu masívne. Nedávno založený Fond pre pokročilú výrobu dostal investíciu 2,7 miliardy eur a Národný Fond pre integrované obvody dokonca 19 miliárd eur. Pre porovnanie, nemecká vláda pre financovanie projektov Industry 4.0 vyčlenila zatiaľ len 200 miliónov eur.

Hlavným cieľom „Made in China 2025“ však nie je len veľký náklon k robotizácii, ale aj nahradenie zahraničných dodávateľov domácimi. Ideou je vybudovať silnú pozíciu doma a následne expandovať na medzinárodné trhy.

Výsledok? Behom posledných troch rokov sa Čína stala najväčším prevádzkovateľom industriálnych robotov na svete. V súčasnosti skupuje štvrtinu ich celosvetovej produkcie.

Čo je bod zlomu? Masívne skrátenie času návratnosti

Ako nové čínske fabriky vyzerajú? Netreba si predstavovať nejaké supermoderné stroje ako vystrihnuté zo sci-fi filmu. Ide skrátka o vybavenie výrobných liniek robotickými ramenami, ktorých úlohou je prebratie drvivej väčšiny prác ľudí.

Možno si poviete, že to nie je nič nové na svete. Veď predsa automobilový priemysel využíva robotické ramená pri výrobe už dlhé roky. To vám však uniká masívna zmena, ktorá sa v oblasti výroby v Číne v súčasnosti odohráva.

V minulosti si totiž mohol dovoliť robotické ramená vo výrobe len málokto, pretože ich cena bola nesmierne vysoká a technológia nie príliš dobrá, čo si vyžadovalo cenovo náročnú inštaláciu a konfiguráciu. Ak sa to dalo do porovnania s lacnou ľudskou pracovnou silou, bolo jasné, kam sa váhy naklonili.

Ako však cena robotov klesá a mzdy čínskych pracovníkov rastú, váhy sa začínajú preklápať na druhú stranu. O všetkom výborne hovorí analýza investičnej firmy Goldman Sachs, ktorá poukázala na to, že kým ešte v roku 2008 bola návratnosť industriálneho robota až 11,8 roku, v súčasnosti je to už len 1,3 až 1,5 roka. To je vskutku masívna zmena, ktorá celkom mení situáciu.

Boston Consulting Group okrem toho predpovedá, že cena industriálnych robotov v najbližšom desaťročí klesne o ďalších 20 % a ich schopnosti sa budú zlepšovať o 5 % každý rok. Nie je divu, že industriálna robotika už nie je vecou len masívnych závodov, ale aj malých čínskych výrobní.

Ako nahradenie vyzerá v praxi? Stačí sa pozrieť na malú firma Ying Ao, vyrábajúcu umývadlá pre kuchynské linky rôznych amerických a európskych firiem. Jej majiteľ ešte donedávna zamestnával pri výrobe viac ako 140 pracovníkov, ktorým platil 600 dolárov mesačne. Keďže však podmienky pri výrobe boli značne nehostinné, postupne musel zvyšovať mzdy až na 1000 až 1100 dolárov, aby si ich dokázal udržať. Napokon už s nákladmi nemohol ďalej bojovať a pracovníkov začal nahrádzať robotickými ramenami.

Dnes je jeho výroba takmer úplne automatická a vypomáha pri nej už len pár ľudí. Pôvodných 140 pracovníkov bolo nahradených deviatimi robotickými ramenami v celkovej cene 3 milióny dolárov. Vzhľadom na ušetrenú mzdu sa ich nákupná cena majiteľovi vrátila za menej ako dva roky.

Ying Ao je pri tom len jednou z takmer nekonečného zástupu firiem juhočínskej provincie Kuang-tung. Táto provincia, ktorá sa stará o štvrtinu exportu celej Číny, v období rokov 2015 až 2017 vynaloží na inštaláciu robotov až 8 miliárd dolárov.

Nie je cesty späť

Podľa aktuálneho trendu vývoja analytické spoločnosti predpokladajú, že v rokoch 2017 až 2019 bude vo svete inštalovaných 1,4 milióna nových industriálnych robotov. Čína by pri tom mala hostiť zhruba polovicu, teda toľko, ako zvyšok sveta dohromady.

Netreba si pri tom predstavovať, že Čína bude vždy nakupovať roboty len u západných firiem. Svoje presadenie chce vidieť aj tu. Od roku 2015 začal hlavne na domácom trhu tvrdo útočiť výrobca Ningbo Techmation, ktorý so svojimi industriálnymi robotmi E-Deodar začal podkopávať cenu špičiek v tomto odvetví, akým je dnes napríklad švédkskošvajčiarsky ABB, nemecký Kuka a japonský Kawasaki a to až o 30 %.

Dnes a hlavne v najbližších piatich rokoch budeme musieť z našich hláv rýchlo vypustiť klasickú predstavu o čínskej fabrike, v ktorej pracuje nekonečný zástup robotníkov za pásom 12 až 16 hodín denne za pár eur. Ľudia v kľúčových častiach výrobného procesu aj po robotizácii zostanú, avšak ich počet klesá na 10 %, či ešte menej.

Napríklad spoločnosť Changying Precision Technology, ktorá vyrába súčiastky pre smartfóny, skresala v roku 2015 počet svojich pracovníkov zo 650 na 60. Po vyladení procesu pri tom ráta s poklesom na finálnych 20. Výmena pri tom zvýšila produkciu trojnásobne, takže pre prevádzkovateľov bol prechod na robotické ramená veľmi výhodný ekonomický krok.

Z tohto príkladu je jasné, že robotizácia vyústi do masívneho prepúšťania v dôsledku zaniknutých pracovných pozícii. To je obzvlášť pálčivé najmä pri veľkých firmách, pričom napríklad Foxconn, čo je najväčší výrobca elektroniky na svete (vyrába napríklad produkty Apple, Sony či HP), začal nedávno uplatňovať robotické ramená v rámci tej najmonotónnejšej pásovej práce. Minulý rok inštalácia v jednej z jeho fabrík znamenala redukciu zamestnancov zo 110 000 na 50 000.

Všetko pri tom pomocou robotov Foxbot, ktoré si firma vyvíja a vyrába sama. V súčasnosti ich Foxconn chrlí tempom 10 000 kusov ročne. Kým dnes ešte táto mega firma zamestnáva vo svojich fabrikách po celom svete 1,3 milióna ľudí, do roku 2020 by jej priestory malo opustiť vďaka strate práce až 30 % z nich, teda takmer 400 000. Proces sa tu pri tom nezastaví a bude po ďalšie roky pokračovať až na maximálnu možnú úroveň.

Čína verí, že táto masívna zmena nebude znamenať krízu v rámci zamestnanosti. Zlepšujúca sa ekonomická situácia v krajine a rozkvet domácich firiem, ktoré budú vo veľkom konkurovať tým svetovým, má vytvoriť včas mnoho nových pracovných pozícií, kde ľudia nájdu uplatnenie. Uvidíme však, ako to bude naozaj.

Ťah Číny je každopádne v posledných rokoch enormný. Jej rázna vízia budúcnosti, ku ktorej neúnavne šprintuje, jasne naznačuje, kto bude kráľom 21. storočia.

Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak než v nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pod rovnomenným kľúčovým slovom.

František Urban

František Urban
Zameriavam sa najmä na prehľadové a analytické články z oblasti najrôznejších technológií a ich vývoja. Nájdete ma takisto pri diagnostike HW a SW problémov.