Workoholizmus je závislosť a teda sa tak aj prejavuje. Ak sa workoholik nemôže venovať práci, pociťuje abstinenčné príznaky – je nervózny, rozčúlený, nesústredený a trpí nielen on, ale aj jeho okolie. Workoholici sú náchylnejší na kardiovaskulárne a onkologické choroby a návykové látky a ich závislosť často spôsobuje rozpad rodiny a sociálnych vzťahov. Napriek dokázateľným škodám na Slovensku ešte nie je kvalifikovaná ako choroba z povolania.
Workoholikom sa rodíme alebo stávame?
Predpokladá sa, že energické, neposedné dieťa má väčší predpoklad byť v dospelosti workoholikom. Vplyvnejším faktorom ako vnútorná energia a dynamika sú však osobné, životné hodnoty človeka a ich napĺňanie. „Pokiaľ za jediný cieľ postavíme prácu, kariéru, úspech a podriadime tomu všetok voľný čas, neberieme ohľad na blízkych a priateľov, nevšímame si únavu, nervozitu a prehnané reakcie, sme na najlepšej ceste k workoholizmu“, hovorí koučka Mária Rusková. Vplyv na budovanie workoholizmu v nás majú aj vonkajšie faktory ako očakávania rodičov, finančné záväzky, ambície a neschopnosť povedať „NIE“.
Workoholicky rizikové pozície
„Sklon k workoholizmu majú špecialisti, ľudia s mentálnym nasadením, alebo osobnosti pod verejnou kontrolou akými sú špičkoví riaditelia a manažéri“, vymenováva Ivana Vačoková zo spoločnosti Adecco. Paradoxne k workoholizmu môže viesť vysoká zodpovednosť alebo tie najlepšie úmysly. Zamestnávatelia síce ocenia workoholikov, ale v dlhodobom horizonte to môže zhoršovať pracovnú atmosféru. V extrémnych prípadoch to spôsobuje, že ľudia odchádzajú zo zamestnania kvôli kolegom a riaditeľom workoholikom, lebo ich to stresuje.
- Majitelia vlastného biznisu. Lídri, ktorí majú vysokú mieru zodpovednosti za svoje firmy, za ľudí, za financie a majú ambíciu ísť stále ďalej. Ak nedokážu delegovať a nevedia sa podeliť, často sa zacyklia bez toho, aby si to uvedomili.
- Ambiciózni zamestnanci. V 8-hodinovom pracovnom čase takmer nie je možný výrazný kariérny postup. O to viac si treba strážiť balans medzi životom a prácou.
- Vysoký príjem a štandard je návykový. Aby si ho ľudia udržali, najmä pri zmene zamestnania, pracujú stále viac a pri tlaku na individuálny výkon je to takmer zničujúce.
Generáciu X a Y rozdelili technológie
Vo všeobecnosti má najväčší sklon k workoholizmu generácia X (narodení 1964 – 1979). Títo ľudia boli nútení prejsť veľkými spoločenskými zmenami a po revolúcii v roku 1989 sa im otvorili brány korporátnych svetov a budovania kariéry. Už viac si „užíva život“ generácia Y (narodení po 1979). A to aj napriek tomu, že je to generácia technologicky vyspelá, a teda má k dispozícii množstvo nástrojov, ktoré prácu urýchľujú, zefektívňujú a dávajú priestor pracovať viac a viac. Akoby technológie utvrdili generáciu X v možnosti pracovať viac a generácii Y dali viac možností poznávať svet.
Muži alebo ženy?
Predpokladá sa, že väčší počet workoholikov je medzi mužmi vzhľadom na existujúce rodové stereotypy, kde muž má „poslanie zabezpečiť rodinu“. Počet žien workoholičiek však rastie. Ženy sa snažia využiť kariérne možnosti súčasnej doby, prácu povýšili na piedestál života a zabudli skutočne žiť. „Ak dokážete vyvažovať svoj hodnotový rebríček, vyhnete sa workoholizmu. Môžete pracovať aj 12 hodín denne, ale ak voľný čas napĺňate aj inak ako prácou a dokážete naberať energiu, nie ste ešte workoholik“, dodáva Mária Rusková.