Aj naši redaktori sa starajú o svoje zdravie a radi si doprajú pohyb. Používajú pri svojich aktivitách aj nejaké technologické vychytávky?
ONDREJ: Aplikácia SmartWOD Timer
Mojím športom sú činky a celkovo čokoľvek, čo súvisí so silou rúk. Ideálne s veľkou činkou a aby bolo dosť závaží na škálovanie, keď to poviem IT žargónom. Začal som s tým v dosť vysokom veku, stále ma to drží, aj keď dva roky nútenej korona prestávky urobili svoje. Kde tu nájsť technológie? No je to u mňa predovšetkým YouTube.
Sledujem ako robia napr. bench press svetoví majstri a skúšam časť z toho napodobiť. Podobne bicepsové zdvihy a najlepší je pre mňa tzv. back squat – zadný drep s činkou. Samotné tieto termíny používajú ľudia, ktorí cvičia crossfit a na to, aby ste sa v nich vyznali, treba technológie. Existuje celá kopa mobilných aplikácií, ktoré vás učia správne cvičiť, vysvetlia aj skratky.
Osobne používam aplikáciu SmartWOD Timer, ktorá za vás počíta čas pri cvičení, a to podľa zvoleného cvičebného režimu (u mňa s prehľadom AMRAP – As May Reps As Possible).
Stiahnite si aplikáciu z:
ROMAN: Garmin Coach
Mojím obľúbeným športom, pri ktorom rád relaxujem, je behanie. V minulosti som behal podľa chuti, tak, ako som to práve cítil. Bolo to však nesystematické, čo sa časom začalo prejavovať na mojich výkonoch. Rozhodol som sa preto dať behaniu určitý systém (kolegovia vedia, že na systém si potrpím), a tak je mojou aktuálnou technologickou pomôckou funkcia Garmin Coach. Nájdete ju v Garmin hodinkách – odporúčam prečítať veľkú tému v aktuálnom vydaní magazínu TOUCHIT.
Garmin Coach mi ordinuje štyri behy týždenne, pričom postupne pridáva na náročnosti tréningov. Mojím cieľom je odbehnúť polmaratón v čase 2 hodiny. Nemal by to byť problém, keďže pred rokom som dal rovnakú vzdialenosť za hodinu aj 50 minút, avšak bol som po behu poriadne zničený, keďže šlo o jednorazový pretek. Mojím cieľom je odbehnúť polmaratón opäť, avšak nezničiť sa pri tom až tak veľmi.
FERO: Hlúpe a nič nerobiace železo
Môj prioritný šport bol vždy silový a stacionárny. Pravidelne som začal v posilňovni „činkovať“ pred 15 rokmi, ani nie preto aby bol zo mňa Arnold, ale skôr kvôli tomu, že som 16 hodín denne sedel pri počítači a príliš sa mi nepáčila predstava, že časom budem rozlámaný a nafúknutý pampúch, ktorý dostane infarkt pri zohýbaní sa pod v stôl v snahe zapojiť kábel od monitora do výstupu grafickej karty.
Odjakživa som bol v tomto rýdzo neelektronický. Mám za to, že najlepší pomocník a merač bol vždy len pocit vlastného tela, číslo na závaží a zrkadlo, v ktorom kontrolujete formu. Nikdy som necítil, že by mi tu akákoľvek vychytáva zo silikónového údolia v niečom pomohla, alebo niečo zlepšila.
Ako roky pribúdali a postupom času som si začal rôznu cvičebnú výbavu kupovať domov, napokon sa predsa len jedna elektronika stala trvalou súčasťou môjho cvičenia. Obrazovka monitora alebo TV, na ktorej si pri zdvíhaní činiek, závažia či ležaní na lavičke doprajem nejaký ten seriál alebo film. Aj keď to možno znie dosť fádne a nezaujímavo, rozhodne som nikdy nepotreboval viac. A možno je to aj dobre. Občas je dobré sústrediť sa len na to tupé železo.
MIŠO: Hudba
Pri športe je to hudba. Môj playlist je väčšinou „pracovný“ a píšem pri ňom články, následne ho použijem za tolerancie kolegov pri našom redakčnom cvičení. Vďaka kolegovia. Objavil sa u mňa ale trochu iný fenomén, a to je počúvanie podcastov a audiokníh. Je tu podobnosť ako pri mojom sledovaní obsahu TV (nesledujem).
Rozhlasové relácie z FM rádií počúvam vtedy, ak sú nahraté ako podcast, teda inak povedané, nechcem počúvať rádio vtedy, keď niečo vysiela, chcem si to vypočuť ako reláciu, ktorú následne zverejnia na podcastových aplikáciách. Rovnako tak počúvam audioknihy. Kde je tu šport? Mnohí možno nemáte čas alebo chuť športovať a teda nemáte vytvorený návyk. Prechádzajte sa aspoň a ak je vám pri tom „otupno“ alebo „dlho“, pustite si práve takýto obsah na počúvanie. Prechádzka a ešte počúvať niečo, čo vás baví. No a ste na krok od športovej aktivity.
PEŤO: Hory
Technológie sa stali bežnou súčasťou môjho aktívneho pohybu v prírode. Používam športové hodinky, ale aj ďalšie technológie. Počas dlhých trailových behov som si však začal vážiť celkom iné vymoženosti, za ktorými technológie stoja, ale tak trochu inak. Keď sa chcem totiž vydať do vyšších nadmorských výšok, zabehnúť si vertikálny kilometer, je potrebné sa pripraviť na zmeny počasia a veľké teplotné rozdiely.
Kým v základnom tábore je ešte teplo, vyššie to už platiť nemusí. Môže tam fúkať a byť veľmi chladno. Práve v tomto momente nastupujú moderné technológie, ktoré súvisia s funkčným oblečením. Oproti 90. rokom je zmena obrovská. Teraz ľahkú nepremokavú a neprefúkavavú bundu zbalím doslova do malého vrecka a v prípade potreby použijem. Tá je pritom v kombinácii so správnou termobielizňou neoceniteľným spoločníkom na horách, aby som sa mohol tešiť aj z ďalších technológií a predovšetkým z pohybu a prírody.
MIRO: Obuv
Mojou primárnou pohybovou aktivitou je chôdza, či už v rámci voľného času alebo práce. Dennodenne spravím „x“ tisíc krokov, presnejšie sa môj denný priemer krokov často pohybuje v okolí čísla 11 000, čo mi počítajú moje Apple Watch 5. generácie, no to je asi všetko, čo na nich v rámci pohybu a zdravotných dát využívam, teda až na občasnú skúšku funkcie EKG. Pre mňa je nutným základom kvalitná obuv, bez ktorej by som nevedel fungovať.
Zlá obuv spôsobuje okrem bolesti aj nepríjemné pocity a tým aj stratu chute do akejkoľvek činnosti. Okrem toho, že chodím veľa, tak v rámci turistiky rád vyhľadávam nové miesta mimo oficiálnych chodníkov, a preto musím mať topánky, ktoré sú nielen pohodlné, ale čiastočne aj pevné, aby som predišiel zbytočným nepríjemnostiam.
Vyskúšal som rôzne známe značky topánok, no nakoniec som zakotvil pri domácom výrobcovi z Bardejova – Obuv-Špeciál. Siahol som po všestrannej vojenskej obuvi s označením BOSP Tactical Army Desert, ktorá je celoročná, má Vibram podošvu, Gore-Tex podšívku a čiastočný úplet z balistického nylonu. Musím priznať, že lepšie a multifunkčnejšie topánky som nikdy nemal, pričom ide o jedinú obuv, v ktorej ma ani po prejdení viac ako 15 km nebolia nohy. Bez dobrých topánok ani na krok!
Prečítajte si aj:
