Slovensko požaduje väčšiu slobodu nielen v celkovom využití eurofondov, ale aj v ich čerpaní na nové technológie, ako sú umelá inteligencia, blockchain či cloud. Počas rokovania európskej Rady ministrov pre telekomunikácie v Luxembursku v piatok 8. júna na to apelovala generálna riaditeľka sekcie riadenia informatizácie na Úrade podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Martina Slabejová.
„Nové operačné programy musia umožniť väčšiu flexibilitu pre nové technológie, kde patrí tiež umelá inteligencia, blockchain alebo adresné využitie cloudových služieb, keďže tieto prinášajú inovatívne obchodné modely a praktiky. Oprávnenosť financovania týchto inovácií z európskych fondov je v súčasnom období veľmi limitovaná,“ upozornila digitálna líderka Slovenska Martina Slabejová.
Ďalej uviedla, že je nutné zabezpečiť podporu cielených investícií do budovania infraštruktúry, odborných kapacít a cezhraničných služieb v tzv. priamo riadených programoch, ktoré budú postupne nahrádzať klasické štruktúrálne fondy. Vicepremiér Richard Raši minulý týždeň avizoval, že centrálne riadené programy ako sú Digitálna Európa, Nástroj na prepájanie Európy atď. musíme začať naplno využívať už v tomto programovom období.
Okrem finančných nástrojov sa rada ministrov zaoberala napríklad aj návrhmi Stratégie o jednotnom digitálnom trhu a predstavila politickú dohodu s Európskym parlamentom o tzv. telekomunikačnom kódexe. Ten predstavuje základ pre zabezpečenie dostatočného internetového pripojenia pre občanov EÚ a stimuluje európsky priemysel. Pre spotrebiteľa plánuje zavedenie regulácie pre medzinárodné volania v rámci EÚ, kde bol stanovený cenový strop 19 centov pre hovory a 6 centov pre SMS správy s účinnosťou od mája 2019.
Pozn.: Rada ministrov sa dohodla na spoločnom znení návrhu nariadenia o kybernetickej bezpečnosti, čím sa vyslal dôležitý politický signál o posilnení mandátu súčasnej agentúry ENISA (Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií), ktorá získa viac kompetencií aj trvalý štatút. Rada zároveň zobrala na vedomie správu o pokroku k návrhu nariadenia o elektronickom súkromí, pričom konštatovala, že expertné debaty síce pokročili, ale nie dostatočne vzhľadom na citlivosť a zložitosť celého nariadenia. K návrhu smernice o opakovanom použití informácií verejného sektora všetky krajiny unisono označili predmetné nariadenie za vyvážané a vyjadrili presvedčenie o rýchlom dosiahnutí vzájomného konsenzu.
