Tento článok je tlačová správa a je publikovaný bez redakčných úprav.

Láska, rodina – utečenci, kríza. Koľkým z nás už napadlo takéto spojenie? Švédsky fotograf Pieter Ten Hoopen vo svojom projekte zameranom na tému migrantov zachytil práve výsostne osobný rozmer masového sťahovania sa v rôznych častiach sveta. Intímne príbehy, ktoré svojimi zábermi sprostredkoval, sú podnetom nevnímať tisícové karavány ako anonymný dav.

Ambasádor Nikonu Pieter Ten Hoopen fotí v oblastiach zmietaných vojnami a humanitárnymi krízami. Mapuje život ľudí, ktorí prekonávajú ťažké chvíle. Špeciálnym projektom „Príbehy lásky migrantov v Mexiku a Turecku“ sa snažil vniesť porozumenie a ľudskosť do osudov tých, ktorí sú nechcení. Hľadal pozitíva tam, kde by sme ich nečakali, a našiel nádej, ktorú posilňuje láska. Upozornil, že utečenci sú úplne rovnakí ľudia ako my. Túžia prežívať vzájomnosť a mať pokojnú existenciu.

Ten Hoopen zapôsobil aj na porotu World Press Photo 2019: zvíťazil v kategórii „Story of the Year” prostredníctvom výberu “Karavána migrantov”, ktorý je súčasťou jeho spomenutého rozsiahleho projektu.

Vlani 12. októbra vyrazila z mesta San Pedro Sula v Hondurase karavána 2 000 migrantov zorganizovaná na sociálnych sieťach. Pritiahla aj ďalších ľudí z Nikaraguy, Salvádoru a Guatemaly, ktorí doma čelili politickému prenasledovaniu, nepokojom a zlým ekonomickým podmienkam.

Takéto spoločné putovanie za lepšími zajtrajškami vo vysnívaných Spojených štátoch amerických poskytuje väčšiu bezpečnosť na miestach, kde migranti často sú unášaní, a zároveň je to prijateľnejšia alternatíva namiesto platenia vysokých finančných súm ilegálnym prevádzačom.

Karavány sa organizujú často, ale táto bola jednou z najväčších za ostatné obdobie. Putovalo v nej viac ako 7 000 migrantov vrátane 2 300 detí. Vyčerpávajúce napredovanie znamenalo denne prejsť aj 30 km peši pri teplotách nad 30 °C. Aby sa ľudia vyhli najväčším horúčavám, vyrážali každé ráno už o štvrtej. K vytúženej mexicko-americkej hranici dorazili po absolvovaní aj viac ako 4 000 km.

Obayda a Laila sa stretli v Istanbule. Laila utiekla pred hrôzami vojny v Sýrii do Turecka. Obaydove korene tiež siahajú do Sýrie, ale v Turecku žije už dlhšie. Stretli sa vďaka ich publicistickej práci. Obayda hovorí: “Nejaký čas som sledoval Lailinu aktivitu na sociálnych sieťach a bol som fascinovaný jej myšlienkami a bojovným duchom. Keď sme sa stretli, vedel som, že je to moja skutočná a jediná láska. Trvalo mi dosť dlho, kým som sa odvážil osloviť ju a povedať jej o svojich citoch, ale urobil som to. Milujem, ako myslí a píše, ale aj jej odhodlanie. V budúcnosti, keď si Lailina rodina bude myslieť, že je to bezpečné, chceme sa do Sýrie vrátiť.” Laila pracuje ako spisovateľka a žurnalistka pre Al-Jazeera. Obayda je spisovateľ a prekladateľ.

Hore vľavo: Nikon D850 | 1/500 s | f/1.4 28mm | ISO 400 | AF-S NIKKOR 28mm f/1.4E ED
Hore vpravo: Nikon D850 | 1/6400 s | f/1.8 28mm | ISO 125 | AF-S NIKKOR 28mm f/1.4E ED
Dole vľavo: Nikon D850| 1/6400 s | f/1.8 28mm | ISO 125 | AF-S NIKKOR 28mm f/1.4E ED
Dole vpravo: Nikon D850 | 1/3200 s | f/1.6 28mm | ISO 400 | AF-S NIKKOR 28mm f/1.4E ED

Istanbul sa stal záchytným miestom, kde žije množstvo sýrskych utečencov. Zanechávajú prácu, majetok i rodinu a vydávajú sa do neistoty, ktorá je však pre nich akceptovateľnejšia ako hrôzy vojny v domovine.

Mohammad a Nada utiekli pred vojnou v Sýrii a stretli sa v tureckom Istanbule. “Pracovala som v kníhkupectve,” hovorí Nada a dodáva: “Mohammad tam pracoval tiež a po čase ma oslovil a začali sme spolu komunikovať. Zaľúbili sme sa. Začala som cítiť, že sa stal mojou súčasťou. Ten pocit bol neuveriteľný.” Dnes sú už manželmi a plánujú svoju spoločnú budúcnosť. Nada začala pracovať ako dizajnérka. “Urobili sme si niekoľko kurzov a založili sme si vlastnú firmu. Chceme mať otvorenú víziu, tvoriť a budovať tu svoj život.”
Nikon D850 | 1/8000 s | f/1.4 28mm | ISO 2000 | AF-S NIKKOR 28mm f/1.4E ED

Život v Strednej Amerike je poznačený chudobou, násilím, represiami, ale aj problémami spojenými so zmenou klímy. Zo 7 000 migrantov, ktorý sa na jeseň minulého roka zapojili do karavány smerujúcej k hraniciam USA, svoj cieľ dosiahlo 4 000. Aj medzi nimi sa našli ľudia ochotní nechať sa vyfotiť a porozprávať o tom, čo sa odohráva v ich srdciach, ako prežívajú lásku, aké je to vzdať sa všetkého pre nádej na lepšiu budúcnosť. Christian a Daniella sa stretli pred štyrmi rokmi na pláži, okamžite sa zaľúbil a o 15 dní bola svadba. Teraz je Daniella tehotná a pred cestou museli urobiť to najťažšie rozhodnutie pre rodičov. Doma nechali staršiu dcéru, ktorá by cestu nezvládla, a dúfajú, že za nimi príde hneď, ako to bude možné.

Christian a Daniella Velasquesovci sa umývajú v rieke pri malom mexickom mestečku Niltepec v provincii Oaxaca. Pár je súčasťou karavány migrantov, pridal sa k nej v Hondurase. Daniella je tehotná. Christian a Daniella hovoria: “Naozaj to bolelo, keď sme opúšťali náš domov, ale nevideli sme iné riešenie. Dlhý čas sme boli nezamestnaní, nebola pre nás žiadna práca. Stretli sme sa pred štyrmi rokmi na pláži a bola to láska na prvý pohľad. Máme doma trojročnú dcéru. Opustili sme ju. Bolo to veľmi ťažké rozhodnutie, ale nemali sme na výber. Takáto cesta by bola pre ňu príliš náročná. Ak sa dostaneme do USA, privedieme ju za nami. Pieter hovorí: “Stretol som túto dvojicu na brehu rieky a začal som fotiť, ako sa umývajú. Dlho sedeli a oddychovali vo vode, pretože bolo horúco. Fotil som ich pri tom, len niekoľkokrát som ich poprosil, aby sa pozreli do objektívu. Iba som sledoval, ako sa vyvinie situácia.”
Nikon D850 | 1/4000 sec | f/1.8 28mm | ISO 400 | AF-S NIKKOR 28mm f/1.4E ED 

Maria Luteriaou (25) a Luis Fernando Vazquez (27) oddychujú pod stromom pri meste Juchitán v Mexiku. Pár putuje aj so 7-ročným synom. Ku karaváne sa pridali v Hondurase, z domu odišli pre hlad. Väčšinu života pracovali na farmách, ale už si viac nedokázali nájsť prácu. Keď karavána prechádzala okolo ich domova, rozhodli sa pridať sa k nej. Neboli vôbec pripravení, ale nevideli možnosť, ako v Hondurase prežiť. “Fotografoval som scénu tak, ako bola. Muža oddychujúceho na hrudi svojej ženy. Zachytil som moment, ako pod stromom naberajú sily,” konštatuje Ten Hoopen.
Nikon D850 | 1/1000 sec | f/1.6 28mm | ISO 320 | AF-S NIKKOR 28mm f/1.4E ED

Dobré naplánovanie takejto fotocesty je veľmi dôležité. Vopred si premyslieť, kam sa vydať a prečo, skontaktovať sa s miestnymi a nájsť si tzv. fixerov, ktorí sa vyznajú v oblasti a poskytnú dôležité informácie. Azda najpodstatnejšie však je ponechať si dostatočný priestor na flexibilitu, ktorá umožňuje dať sa zaviesť na nečakané miesta. Práve neplánované momenty totiž väčšinou stoja za konečným výsledkom.

Marvin Figueroa (32) a Thoselin Euceda (24) opustili Honduras aj so svojimi deťmi Sammym a Emely, ktorá je s nimi na fotografii. “Odišli sme z Hondurasu, pretože potrebujeme prácu a tam si žiadnu nenájdeme. Nechceme trpieť chudobou a cítiť sa ohrození násilím okolo nás.” Stretli sa a zaľúbili len nedávno. Obaja majú deti z predchádzajúcich manželstiev. Marvin hovorí: “Bolo ťažké opustiť Honduras. Vziať rodiny do tejto karavány je náročné, mám z toho obavy. Navzájom sa podporujeme.”
Nikon D850 |1/500 sec | f/1.6 28mm | ISO 160 | AF-S NIKKOR 28mm f/1.4E ED

Nadšenie fotografa z vlastného nápadu, konceptu a práce neznamená automaticky nadšenie aj u druhej strany. Najväčšou výzvou pri takýchto projektoch teda býva nadchnúť pre svoju myšlienku ľudí, aby dokázali otvorene hovoriť o svojich pocitoch a odhodlali sa nastaviť tvár aparátu. Treba na to byť dostatočne citlivý a nenaliehať, aby sa neuzavreli.

Aj keď na väčšine fotiek symbolizuje lásku zaľúbený pár či rodina, Pietrovi najviac utkvel v pamäti obraz osamoteného muža. Sedí opustene na chodníku a pripravuje sa na ďalší dlhý a náročný deň. “Vedel o mne a ja o ňom a obaja sme sa cítili úplne sami. Bolo skoro ráno a svetlo bolo pre moju D850 ideálne. Bol to silný okamih,” zaspomínal si Ten Hoopen. Snímka je symbolom toho, čím utečenci prechádzajú. Muž opustil domov a majetok, aby sa pokúsil vytvoriť lepšiu budúcnosť pre seba a svoju rodinu.

Skoré ráno v Juchitáne. Pri autobusovej stanici, kde karavána prespala, sa zobúdza muž, aby sa pripravil na ďalší dlhý deň chôdze a stopovania. Sedí vedľa svojich topánok a niekoľkých osobných vecí, ktoré si vzal na cestu do USA. Tapanatepec, Oaxaca, Mexico.
Nikon D850 | 1/160 sec | f/3.5 28mm | ISO 3200 | AF-S NIKKOR 28mm f/1.4E ED

Pri práci na projekte, ako bol tento, je potrebné myslieť na to, aby fotografa neobmedzovala výbava. Pieter snímal svojou obľúbenou D850 pre jej rýchlosť a vysokú kvalitu obrázkov. Počas projektu dostal možnosť otestovať aj Z 7. Fotografovanie v teréne si vyžadovalo veľa chodenia, behu aj skákania. V takýchto podmienkach je ľahký model ideálny. A keďže je Ten Hoopen zároveň filmár, fotoaparát využil aj na natáčanie videa. Pri objektíve padla jeho voľba na svetelný „širokáč“ AF-S NIKKOR 28mm f/1.4E ED.

Rosa a Mariza pochádzajú zo Salvádoru a ku karaváne sa pridali tam. Hovoria: “Nemali sme iné možnosti, šli sme. Zaľúbili sme sa, ale boli sme v nebezpečnej situácii, pretože sme z rôznych oblastí, ktoré sú ovládané dvoma gangami. Navštevovať sa bolo príliš riskantné, mohli by sme sa dostať do ohrozenia. V Salvádore je riskantné otvorene sa priznávať k homosexualite. Nie je to samozrejmá vec, musíte čeliť diskriminácii alebo dokonca aj násiliu. Ľúbili sme sa, ale báli sme sa, a preto sme sa rozhodli opustiť naše domovy. Náš sen je usadiť sa v krajine, kde môžeme žiť slobodne a bez ohrozenia pre sexuálnu orientáciu. Myslíme si, že v USA je to možné. Chceme jednoducho iba žiť.”
Nikon D850 | 1/3200 sec | f/2.2 28mm | ISO 125 | AF-S NIKKOR 28mm f/1.4E ED

Značky:

Máte pripomienku alebo otázku k článku? Napíšte nám na redakcia@touchit.sk alebo priamo autorovi článku. Ďakujeme.