Nie, biely text na čiernom pozadí naozaj nepreferuje a nebude preferovať každý. Aj keď mu mnohí ľudia dávajú prednosť, táto schéma sa nikdy univerzálne nepresadí, čo je podložené veľkým množstvom relevantných dôvodov. Nedeľník TOUCHIT vážne i nevážne. Nezviazané IT témy na tisíc spôsobov.

Niektorí ľudia milujú dark mód a propagujú ho zubami nechtami. V internetových diskusiách a komentároch sa s tým stretnete skoro každý deň.

Niekto kričí „kedy už konečne aplikácia X ponúkne dark mode? Všetka ta biela ma oslepuje“, iný zas o kúsok nižšie dodáva „práve som skúšal vypnúť na webovej stránke Y svoj temný mód a vrátiť sa s svetlému režimu a skoro som z toho dostal rakovinu. Nechápem, kto svetlý mód môže ešte používať.

Ponúkanie temných režimov, v rámci ktorých sa čierny text na bielom pozadí nahradí bielym textom na čiernom, je veľkým trendom v rámci operačných systémov, aplikácii aj webu a podľa vyjadrenia fanúšikov v diskusiách sa akoby zdá, že temný režim už používajú všetci a kto nie, ten je debil.

Realita je ale taká, že ich používanie nie je ani zďaleka tak rozšírené, ako by si to mnohí ich fanúšikovia priali. Ak vy sami patríte medzi nich a nedáte na temné režimy dopustiť, možno vás teraz poriadne prekvapím.

Vedeli ste, že pre nemalé množstvo ľudí (a možno ich je aj väčšina), je používanie temných režimov webu mimoriadne nepríjemné?

FĽAKY NA STENÁCH A BOLESŤ OČÍ PRI POUŽÍVANÍ TEMNÉHO REŽIMU

Nie je pravdaže nič zlé na tom, ak temný režim osobne preferujete a používate ho už roky. Ľudí tohto typu nie je málo, pričom obvykle majú pocit, že temný režim je omnoho lepší, menej unavuje oči a je príjemnejší na čítanie.

Veď ako inak by to mohlo byť, keď to práve takto sami cítia? Obvykle ale pritom vôbec netušia, že tento efekt nepociťuje každý, takže len neveriacky krútia hlavami, ak vidia, že niekto temný režim nemá zapnutý a dávajú to za dôvod zlej informovanosti, hlúposti, lenivosti a podobne.

Jedným z najčastejších negatívnych efektov, ktorý sa pri zobrazení veľkého množstva textu na čiernom pozadí môže u ľudí prejaviť, je zvýšené napätie očných svalov a mierna zavráť, ktorá môže následne prerásť do nevoľnosti a bolesti hlavy.

Veľmi časté sú takisto optické vidiny, ktoré sa objavia okamžite potom, ako temný režim opustíte, alebo odvrátite zrak smerom k niečomu svetlému, ako napríklad na bielu stenu. Vidiny majú podobu tmavých fľakov, ktoré sa na bielom pozadí mihotať, akoby boli na vašej sietnici vypálené.

/Red dot illusion/

Ak neviete čo myslím, tento efekt si môže cielene vyvolať pohľadom na tento optický klam.  Stačí sa naň uprene pozerať zhruba 30 sekúnd a následne sa pozrieť na bielu stenu či strop a rýchlo začať žmurkať.

Pri používaní temných režimov sa tento efekt najčastejšie objavuje u ľudí a astigmatizmom (cylindrickou očnou vadou), teda nerovnomerným zakrivením niektorých optických plôch oka, obvykle očnej rohovky. To spôsobuje, že lúče svetla sa v oku odlišne lámu a na sietnicu dopadajú nerovnomerne.

A teraz pozor. S nejakou mierou astigmatizmu sa na narodí väčšina ľudí (uvádza sa až 60 %), pričom často je následne spárovaná s inou očnou chybou, obvykle v podobe krátkozrakosti. A čím väčší astigmatizmus máte, tým sú obvykle prejavy negatív temného režimu citeľnejšie. Nie je to však univerzálne a fanúšikom tohto zobrazenia pravdaže môžete byť aj s touto očnou chybou, rovnako ako vypaľovanie sa môže objaviť aj u ľudí so zdravými očami.

Zatiaľ čo ale vypálenie je len chvíľková nepríjemná záležitosť, ostatné negatívne prejavy, ako očná únava a stres, sú dlhodobé a pretrvávajúce.

V praxi sa to prejavuje tak, že mnohí ľudia sa cítia pri čítaní textu v tmavom režime nepokojne a unavene (pričom často nevedia prečo) a rýchlejšie o text strácajú záujem. Ak v čítaní pretrvajú, text sa im zdá náročnejší a vyžaduje si od nich zvýšenú zaostrovaciu snahu, čo sa dá prirovnať k pocitom pri čítaní príliš malého písma, alebo čítaniu papierovej knihy v príliš veľkej tme.

Zaujímavým prejavom, ktorý napríklad osobne pociťujem ja sám, je, že po skončení únavného čítania textu v temných inverzných farbách a skoku na klasické svetlé pozadie (napríklad, že sa na záložke prehliadača prekliknem s čiernej stránky na klasickú bielu), sa mi pár sekúnd ťažko číta aj ten normálny text v svetlom režime. Behom chvíľky sa však všetko ustáli a následne už so svetlým režimom nemám žiadne ťažkosti. Je ale možné, že ide čisto len o efekt pomalšieho stiahnutia zreníc (všímam si, že ak vyjdem napríklad z pivnice či temnejšej miestnosti do veľmi jasného letného dňa, zvykám si na silné svetlo o pár sekúnd dlhšie ako iný ľudia a teda o niečo dlhšie „žmúrim“).

Ak máte iné prejavy, určite sa o ne podeľte v komentároch pod článkom.

KEDY SA NEGATÍVNY EFEKT PREJAVUJE A KEDY NIE

Ťažkosti s temným režimom aplikácii a webu sa neprejavujú vždy. Na tom, či sa niektorí ľudia s negatívnymi efektmi stretnú, sa ENORMNE PODIEĽA TO, akým spôsobom je temný režim vytvorený a riešený.

Efekty popísané vyššie sa takmer výhradne objavujú len u takmer kompletnej inverzie a vysokého kontrastu. Ide teda o prípad, kedy je štandardné biele pozadie nahradené úplne čiernym, alebo skoro čiernym a text má bielu, alebo inú farbu s vysokým jasom (napr. svetlo zelenú). Inak povedané, je to prípad, kedy sa obvyklá farebná schéma otočí naruby.

To však nie je všetko. Okrem toho je na prejavenie negatívneho efektu obvykle potrebné aj to, aby temný režim zabral kompletnú obrazovku a zobrazoval prevažne text.

Displej musí byť skrátka temný a s inverznými farbami kompletne a dlhodobo, tak aby došlo k roztiahnutiu zreníc oka.

Toto si treba dobre uvedomiť, aby nedošlo k nedorozumeniu. Ľudia, ktorí majú problém s temnými režimami nemajú absolútne žiadny problém používať rozhrania, ktoré sú inverzné len z časti. Typicky ide napríklad o Windows, ktorý je v základe svetlý, ale jeho spodný panel, rovnako ako menu Štart, je v temné s bielym písmom.

Toto nikomu žiadne ťažkosti nespôsobuje. Rovnako bezproblémový je fakt, že napríklad prehliadač Firefox má čierny horný panel so svetlým textom, alebo stránka nášho webu tmavé menu. Väčšina ostatných prvkov je totiž svetlá.

Ak vyššie uvedené faktory pochopíte, bude vám už jasné, že skoro žiadny používateľ nebude mať problém s dlhodobým používaním programov ako je Photoshop.

Aj keď mnoho ľudí by jeho rozhranie za „dark mode“ označilo, od potenciálnych problémov sa jeho farebná schéma úplne odpútava a skrátka ich vôbec nespôsobuje. Prečo? Za prvé, vo svojom centre často zobrazuje veľký svetlý prvok (zrenice sa príliš neroztiahnu). Za druhé, ak aj editujete niečo tmavé a zrenice vašich očí sa roztiahnu viac, nie je to problém, pretože rozhranie nepoužíva vysoký inverzný kontrast. Temnota je dosiahnutá šedivými farbami a šedivým písmom. Za tretie, textu nie je veľa. Či už ide o editor obrázkov, zvuku či videa, vaše oči nesledujú neprestajne maličké ostré prvky, ako je tomu v prípade webovej stránky spravodajského webu či diskusného fóra.

Tieto rozdiely, pri ktorých „nie je temný režim ako temný režim“, sú mimo iného aj dôvodom, prečo mnoho populárnych webov a programov nemá absolútne žiadny problém temný režim nasadiť nielen prioritne, ale aj výhradne a nikto sa naň nesťažuje.

Typicky napríklad ide o stránky Netflixu či Spotify. Tu tmavé rozhranie nielenže nespôsobuje žiadne problémy, je naopak dokonca aj lepšie ho použiť.

Podobne ako používateľské rozhranie Photoshopu je navrhnuté tak, aby vám príjemne ustúpilo do pozadia a nevyrušovalo vás od centra vášho záujmu (editovaného objektu), tak je aj v prípade webových služieb, kde je centrom záujmu filmový, hudobný či grafický obsah zas vhodné, aby práve obsah vystúpil do popredia.

Keďže používatelia Spotify či Netflixu nechodia na dané stránky čítať spravodajstvo, ale pozerať/počúvať multimédia, negatíva temného režimu sa teda obvykle nemajú ako prejaviť.

PREUKÁZANÉ SLABINY A NEDOSTATKY TEMNÝCH REŽIMOV

Mimoriadne nevhodným uplatnením kompletne tmavého vysoko kontrastného režimu je jeho použitie na obsahu, kde dominuje text, teda napríklad spravodajské či iné weby, kde plánujete text čítať. Rovnako sú na tom aplikácie, kde text primárne zadávate, ako je napríklad Word, Excel, alebo napríklad miesta, kde sa čítaním textu prirodzene primárne riadite (napríklad nastavenia systému).

V týchto situáciách je totiž prejavenie negatívnych efektov najčastejšie a mnoho ľudí teda bude pri používaní konkrétnych stránok či programov trpieť.

/Ilustrácia: Miklos Philips/

OK, ale čo tí ľudia, ktorými takýmto problémami netrpia? Mnoho ľudí si napríklad zapína dark mode v celom internetovom prehliadači a vynucuje ho na každej webovej stránke, rovnako ako mnoho programátorov používa tmavé pozadie a svetlý text pri písaní kódu.

Je teda temné rozhranie merateľne lepšie a ak vám problémy nespôsobuje, je vhodné mu dať prednosť? Nuž, na túto tému bolo vykonaných mnoho vedeckých štúdii a na prekvapenie mnohých je ich záver presne opačný.

Opakovane sa potvrdzuje, že svetlým rozhraním dávame prednosť správne nielen preto, že nespôsobujú nemalej časti ľudí problémy, ale aj z dôvodu, že je dokázané, že táto schéma je skrátka lepšia pre sústredenie a efektivitu.

Tento fakt sa začal rýchlo potvrdzovať už krátko po štarte éry osobných počítačov, ktoré sa zo zeleného či bieleho textu na čiernom pozadí rýchlo pretransformovali na biele pozadie s čiernym textom. Nešlo teda len o imitáciu papiera a tlače, na ktoré boli všetci zvyknutí.

Pozrite sa napríklad na tieto vysoko kontrastné texty. Pravá strana je presným opakom tej svetlej ľavej, avšak aj človek s celkom zdravými očami obvykle začne vidieť, že niečo je výrazne inak (nemáte ten pocit? Podeľte sa v diskusii).

Ak sa na text pozorne pozriete, uvidíte, že na čiernom pozadí sa okolo bieleho textu vytvárajú malé duchárske šmuhy. Ide o optický klam, pri ktorom má text akoby svetlú auru, žiaru, ktorou zasahuje do okolia, čím sa jeho hrany rozostrujú.

Tento efekt vľavo, na kompletne čiernom písme na bielom pozadí neexistuje. Je to zvláštne, pretože farby sú len inverzne vymenené, takže situácia by mala byť na oboch stranách rovnaká. Lenže nie je. Ide o dôsledok toho, akým spôsobom fungujú naše oči, pretože sa evolučne vyvinuli vo svete, kde je svetlé „prostredie“, nie objekty.

/Foto: Peter Kostadinov/

Z hľadiska dobrej čitateľnosti  je skrátka pozitívna polarita, teda tmavé písmo na svetlom podklade, výrazne nadradená a takéto písmo sa nám prirodzene číta najľahšie a aj najpresnejšie.

Tento fakt je pri tom experimentálne potvrdený množstvom výskumu a testov. Jednou z novších je napríklad štúdia MIT, ktorá bola v roku 2017 publikovaná v špecializovanom žurnále Applied Ergonomics, zameranom na výskum ergonómie dizajnu. Jej výsledkom je, že pozitívna polarita (predovšetkým klasický čierny text na bielom pozadí) výrazne zvyšuje čitateľnosť a je odporúčaná pre všetky vekové skupiny.

K rovnému záveru došlo napríklad aj štúdia Düsseldorfskej univerzity Heinricha Heina z roku 2013. Z tohto hľadiska je teda situácia pomerne priamočiara. Na weboch a v programoch, kde je text hlavným obsahom, je použitie temného režimu menej efektívne, ako použitie čierneho na bielom.

Tento efekt nebadať pri tom len na týchto vysoko kontrastných prípadoch, ale aj na menej kontrastných, pri ktorých sa používajú odtiene šedej či rôznych farieb. Pri pozitívnej polarite, pri ktorej sú tmavé veci na svetlom pozadí, sa ľudia preukázateľne unavujú pomalšie a robia menej chýb, ako pri negatívnej polarite, pri ktorej je svetlý text na tmavšom pozadí.

Temné režimy skrátka ťahajú jasne za kratší koniec. Pre mnohých bude navyše veľmi prekvapujúce, že nadradenosť pozitívnej polarity nad negatívnou z hľadiska presnosti a pozornosti platí vo všetkých svetelných podmienkach, teda aj v úplnej tme, kde je displej jediným zdrojom svetla.

SÚ VÝHODY TEMNÉHO REŽIMU NAOZAJ TAK VÝRAZNÉ, ALEBO IDE LEN O KLAM?

Temný režim však má aj nejaké tie výhody. Podľa vyjadrení niektorých fanúšikov či firiem sa síce zdá, že snáď vylieči aj choré koleno a boľavý chrbát, ale ak sa od nepotvrdených povedačiek odpútame, realita je taká, že sú v základe dve.

Stačí to? Nuž, ak chceme temné režimy nejako výrazne preferovať a dať im prednosť univerzálne, mali by byť tieto dve výhody dostatočne veľké, aby nedostatky, ktorým sa venujem v texte vyššie, nejako vyvážili a váhy naklonili na svoju stranu. Poďme sa teda na ne pozrieť.

/Ilustrácia: Vicky Leta/

Väčšina ľudí preferuje temný režim z dôvodu, že svoj počítač (obvykle smartfón), používajú napríklad v posteli v zhasnutej izbe. Toto je teda prvá a pre mnohých kľúčová výhoda tmavého režimu. Vďaka nemu sa dá na displej dlhodobo a pohodlne pozerať aj v úplnej tme.

Táto výhoda nie je malá. V úplnej tme vie byť displej žiariaci bielou poriadne otravný, pretože vám doslova ťahá oči. Zrenice sa pri pohľade mimo displej chcú roztiahnuť, aby videli čo je okolo, ale hneď ako sa pozriete späť na obrazovku, musia sa hneď zas stiahnuť.

Toto je z hľadiska ergonómie a namáhania zraku veľmi nevhodné. Vedecký výskum dlhodobo potvrdzuje, že pre potlačenie únavy očí je vždy najvhodnejšie, aby bol rozdiel medzi kontrastom a jasom displeja a okolia čo najmenší.

Inak povedané, ak už je noc, pri používaní notebooku či desktopového monitoru je vhodné mať v miestnosti zasvietenú lampu, alebo skrátka nejakú lampičku, ktorej svetlo je podobné jasu displeja. Smartfóny, ktoré nepoužívame len na jednom mieste, ale na mnohých, majú svetelné senzory, ktoré prispôsobia svetlo displeja podľa okolia automaticky, takže na vyrovnanie jasu nemusíme ani myslieť.

Ak je ale noc a vy si v miestnosti zhasnete, displej je jediným zdrojom svetla. Od okolia sa teda výrazne odlišuje, čo je pre oči veľmi namáhavé a takéto používanie by nemalo byť príliš časté a dlhé. To znamená, že v takomto prípade je používanie temných režimov jediná a správna možnosť (za predpokladu, že si nechcete zasvietiť lampu).

Na druhú stranu, táto výhoda sa v dennom svetle zas vynuluje, pretože temná obrazovka a biele písmo bude vaše zrakové ústrojenstvo namáhať zas viac. Z výhody sa teda následne stane nevýhoda a možno by stálo zauvažovať nad tým, či si naozaj radšej v noci tú lampu nezasvietiť a na temný režim sa nevykašľať.

Zasvietiť pravdaže nejde všade (napríklad v lese). V mnohých prípadoch je teda najlepšia cesta sa medzi rozhraniami prepínať. Perfektným stelesnením tejto idei je automobilová navigácia. Vo vnútri vášho vozidla je obvykle úplná tma a potrebujete sa sústrediť na vozovku, takže je dobre, že vám na periférii zraku nič prenikavo nesvieti. Napríklad navigácia Sygic vám v nočných hodinách automaticky inverzne obráti mapu tak, aby bola čierna s bielymi čiarami ciest, zatiaľ čo cez deň je prevrátená zas opačne do štandardnej svetlej podoby.

Takže áno. Tu temný režim má jednoznačné veľké plus. Nie však až také obrovité, ako by sa mohlo zdať. Moderné OLED displeje si zachovajú dobrú čitateľnosť aj pri veľmi malých hodnotách jasu. V úplnej tme sa tak jas nastaví na minimálnu hodnotu, pri ktorej vás biele svetlo takmer vôbec neoslepí, pretože je veľmi slabé.

To má súvislosť s druhým najčastejším argumentom v prospech temných režimov, ktorým je zníženie spotreby a teda vyššia výdrž na batériu.

V prípade LCD displejov, ktoré používa väčšina smartfónov, tento fakt hrá pomerne malú rolu, pretože zobrazenie čierneho alebo tmavého pixelu je vykonané len otočením tekutého kryštálu, podobne ako keď prevrátite na okne žalúzie. Svetlo stále svieti (za oknom, alebo pod displejom), len ste ho zakryli.

Svetlo podsvietenia v podobe okrajových LED diód teda aj v temnom režime musí stále svietiť, pretože inak by ste biele písmená (kde žalúzie zastreté nie sú) nevideli. Výkon diód môže byť nastavený na minimum, ale to je to isté, ako keď znížite jas pri svetlom režime.

To, kde je úspora reálna je pri OLED displejoch, nakoľko pri nich čierny pixel naozaj zhasne. Podľa toho, ako smartfón používate, tak môže byť energetická úspora temného režimu poriadna a pokojne môže dosiahnuť aj na 30 % väčšiu výdrž na batériu (v hre je pravdaže mnoho faktorov a percento podľa nich výrazne klesá).

/Vizualizácia: Microsoft/

Okrem týchto dvoch výhod temného režimu, o ktorých význame sa dá pravdaže ešte viac diskutovať, je vhodné spomenúť ešte tretiu a štvrtú výhodu, ktoré ale neplatia univerzálne a vlastne sa dajú rovnako považovať aj za výhody svetlých režimov.

V prípade tej tretej záležitosti ide o to, že niektoré očné chyby a vizuálne postihnutia môžu byť na takej úrovni, že pre človeka, ktorý nimi trpí, môže byť temný režim lepšie čitateľný, hlavne v úplnej inverzii a ostrom kontraste. Typicky ide napríklad o šedý zákal, pre ktorý je temný režim často lepšia voľba. Je to trochu paradoxné, pretože u ľudí s omnoho častejšími očnými chybami, ako je astigmatizmus a myopia, je situácia obvykle opačná a výhodou je svetlý režim.

Štvrtým faktorom je dizajn. Použitie tmavého rozhrania a pozadia umožňuje, aby svetlejší prenikavejší obsah, ktorý je dôležitý, vynikol. To je uplatňované nielen v prípadoch, ktoré som už spomenul (Photoshop, Netflix, Spotify, strihový softvér), ale aj v praobyčajnom marketingu.

Využívajú sa tu psychologické efekty farebných schém, pretože tmavšie farby sú asociované so silou, eleganciou a takisto tajomnosťou. Typické sú v tomto webové prezentácie Apple, kde sa s obľubou používa čierne pozadie, na ktorom je veľký vysoko kontrastný obrázok produktu, čo vyzerá veľmi dobre.

Na druhú stranu, temné farebné schémy webu majú aj „temnú stránku“, ktorou je to, že je ich možné ľahšie pokaziť. Temné rozhrania potrebujú viac priestoru, teda menej hustejšie prvky, pretože inak budú vyzerať utlačenejšie, ako ekvivalentné svetlé riešenia. Okrem toho, výber farieb je viac obmedzený, pretože vysoko kontrastné žiarivé farby vyzerajú na čiernom podklade otrasne a klaunovsky, čo sa na bielom podklade nestane.

Príklad farebnej schémy ikôn, ktorá je úplne v poriadku na svetlom podklade, ale na tmavom/čiernom pozadí pôsobí ako päsť na oko (Windows 10)

Ak sa ale všetko podarí, tmavšie odtiene vedia vyzerať veľmi pekne. Pravdaže, každý stránka si môže vytvoriť rozhranie, ktoré vyzerá lepšie tmavé, rovnako ako si môže vytvoriť rozhranie, ktoré vyzerá lepšie v svetlých farbách.

Cieľom by malo byť, aby oba režimy vyzerali dobre. Je teda na vývojároch aplikácii a webov, aby dali návrhu temného rozhrania dostatok času a priestoru, lebo inak to môže dopadnúť neslávne.

BLÁZNOVSKÝ TREND TEMNÉHO ROZHRANIA ZA KAŽDÚ CENU

Temné režimy sú trendom a v posledných dvoch rokoch sa objavili vo všetkých významných operačných systémoch. Možnosť ich alternatívneho zapnutia sa objavila v MacOS (2018), v iOS (v septembri 2019 od verzie iOS 13), Androide (verzia 9/Pie z roku 2018) a takisto vo Windows 10.

Temné režimy sú čoraz častejšie aj v rámci webových služieb, pričom napríklad Gmail dostal možnosť takéhoto zobrazenia koncom minulého roku. Pomerne nedávnou novinkou je zároveň možnosť vynucovania temných schém na akomkoľvek webe, kde farby invertuje na požiadanie samotný internetový prehliadač.

Výber správneho kontrastu farieb je v temných režimoch veľmi dôležitý /Example: Nick Babich/

Príklad temného rozhrania s nedostatočne svetlými ovládacími prvkami a popiskami. Pekné na oko, ale nepraktické /Example: Miklos Philips/

Používateľské rozhrania v tmavých odtieňoch a farbách nie sú žiadnou novinkou a sú tu s nami od úplného začiatku. Avšak až v posledných rokoch ich obľuba stúpa tak, že niektorí používatelia po nich začínajú hlasno volať, čo občas vedie do nešťastných situácii, kedy sa vývojári snažia temný režim našponovať do svojho produktu narýchlo alebo nasilu.

Nie všetky aplikácie a weby ho naozaj potrebujú. Tam kde sa tmavšie rozhranie hodia, je dobré ich mať, avšak často sú v týchto prípadoch navrhované už od začiatku, ako prioritné. V ostatných prípadoch je vhodná koexistencia a predstavenie temného režimu iba v prípade, že naň vývojári majú čas a priestor a neodfláknu ho.

V nemalom množstve prípadov je vhodné temný režim rovno zavrhnúť. Obzvlášť ak ide o rozhranie, v ktorom sa narába a operuje vo veľkom s textom. Odčerpávať vývojársky čas a financie do niečoho čo nemá príliš zmysel je značne nerozumné a bolo by dobré, aby sa väčšina vývojárov a grafikov konečne dozvedela, že negatívny kontrast rozhrania môže mnohým ľudom spôsobovať problémy.

STE FANATICKÝ FANÚŠIK TEMNÝCH REŽIMOV A DOŽADUJETE SA ABY ICH VŠETCI POUŽÍVALI VÝHRADNE? JE NA ČASE PRESTAŤ…

Ak patríte medzi ľudí, ktorí temný režim aplikácii a webu preferujú, nie je na tom pravdaže nič zlé. Vy predsa sami viete, čo sa vám číta lepšie a čomu dávate prednosť. Určite v preferencii bieleho či svetlého textu na čiernom pozadí pokračujte, keďže je vám to tak príjemné.

Takisto je dobré, ak čoraz viac webov a softvéru tento temný režim umožňuje zapnúť. Som veľký fanúšik konfigurovateľnosti a podľa môjho názoru by softvér vždy mal slúžiť svojim používateľom ako poslušný otrok, nie byť diktátorom, ktorý ponúka len jednu možnosť.

Je teda skvelé, ak nejaká aplikácia/web ponúkne okrem štandardného svetlého režimu aj inverznú temnú variantu. Nemožno to ale robiť diktátorsky.

Napríklad temné rozhranie macOS je pekne vizuálne vyladené a mnohí používatelia ho dozaista milujú. Avšak v súčasnej podobe je v kombinácii s ostatnými temnými aplikáciami a hlavne hromadou textu pre mnohých ľudí dlhodobo nepoužiteľné (vysoká miera vyvolania negatívnych javov). A to sa skrátka už nezmení. Je preto veľmi dobre, že je aktívne iba ako alternatíva na požiadanie a nie je prednastavené ako prioritné.

Uvedomte si, že dominancia svetlého režimu, respektíve používania tmavého textu na svetlom pozadí, nie je nejaké spolčenie, proti ktorému treba zbrojiť a bojovať. Rozšírenie tohto princípu nie je dôsledok ignorantstva vývojárov, alebo nejakej hlúposti. Rovnako nie sú hlúpi ani používatelia, ktorí štandardnému svetlému režimu dávajú prednosť aj v čase, kedy už je temný režim dostupný takisto.

Je to skrátka dôsledok toho, že väčšina rozhraní je výhodnejšia v pozitívnom kontraste, pri ktorom je tmavé písmo a malé prvky na svetlom pozadí. A ak si väčšina ľudí nevymení oči za robotické, tak to aj zostane, pretože tento fakt opakovane demonštrujeme meraním a pozorovaním ľudí vo vedeckých štúdiách.

Áno, obrovské množstvo ľudí na celom svete temný režim preferujete z dôvodu, že sú zvyknutí sa na displej pozerať v úplnej tme a možno aj vy patríte medzi nich. Možno by bolo ale dobré zamyslieť sa nad tým, či by nebolo jednoduchšie si zasvietiť.

Takisto je tu pravdaže možnosť do postele chodiť spať a nie čumieť do telefónu.

/Ilustrácia: kbeis/

Rok 2019 bol naozaj rokom temných režimov aplikácii a webov, ktoré pribúdali v obrovskom tempe. Kto nepredstavil temný režim, ten nešiel s dobou. Nuž ale niekedy sú takéto trendy len výstrelkami módy, ktoré časom opadnú.

A verte mi, pre mnohých ľudí, ktorým sa na nevhodné temné režimy webov a aplikácii mimoriadne náročne pozerá, je to dobre.

Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak než v nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pod rovnomenným kľúčovým slovom.

František Urban

František Urban
Zameriavam sa najmä na prehľadové a analytické články z oblasti najrôznejších technológií a ich vývoja. Nájdete ma takisto pri diagnostike HW a SW problémov.

Máte pripomienku alebo otázku k článku? Napíšte nám na redakcia@touchit.sk alebo priamo autorovi článku. Ďakujeme.