- Až 80 % respondentov pripúšťa, že internet je neoddeliteľnou súčasťou ich života, čo vedie k tzv. efektu štýlu života na sieti.
- Umelá inteligencia čoskoro ponúkne iné spôsoby interakcie, než len prostredníctvom displejov smartfónov. Jeden ze dvoch používateľov si myslí, že smartfóny sa môžu stať minulosťou už v horizonte 5 rokov.
- Dochádzaním trávime každý týždeň až o 20 % viac času než voľnočasovými aktivitami.
- Celkovo 8 z 10 používateľov by rádo využilo technológie ku zlepšeniu kognitívnych schopností ako je videnie, pamäť či sluch.
Prijímanie nových technológií je omnoho rýchlejšie, než kedykoľvek predtým a trh se veľmi rýchlo adaptuje na novinky. Štúdia Ericsson ConsumerLab predstavila 10 horúcich spotrebiteľských trendov pre rok 2016 a nasledujúce roky. Report zahŕňa širokú škálu spotrebiteľských názorov a reprezentuje 1,1 miliardy ľudí naprieč 24 krajinami.
https://www.youtube.com/watch?v=oLXfTbEHCvY&feature=youtu.be
Medzi 10 spotrebiteľských trendov pre rok 2016 patrí:
- Efekt štýlu života na sieti. Internet sa stal neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Celkovo 4 z 5 používateľov zažívajú tzv. efekt štýlu života na sieti. V čom spočíva jeho princíp? Trvalo takmer štvrť storočia, než televízia začala byť používaná štvrtinou populácie, u počítačov to bolo 16 rokov, 13 rokov u telefónov a len 7 rokov pri webe. Pre sieťové technológie a online služby platí, že čím lepšia je služba pre tých, ktorí ju už využívajú, tým viac a rýchlejšie sa rozširuje jej posledná verzia.
- Streamingová generácia. Tínedžeri sú vekovou skupinou používateľov, ktorá najviac sleduje obsah na YouTube. Celkovo 46 % používateľov medzi 16 a 19 rokmi strávi na YouTube každý deň hodinu a viac.
- Koniec smartfónov do 5 rokov. Umelá inteligencia umožní interakciu medzi objektami bez potreby obrazovky. Jeden z dvoch používateľov si myslí, že smartfóny sa môžu stať do 5 rokov vecou minulosti. Celkovo 85 % respondentov vidí veľký potenciál v nositeľnej elektronike.
- Virtuálne alebo skutočné? V nasledujúcich rokoch bude vzrastať dôležitosť vizuálnych informácií a virtuálnej reality. Na popularite bude taktiež naberať využitie 3D tlače. Respondenti sa zhodujú na tom, že by si radi tlačili objekty do domácnosti alebo hračky pre deti. Celkovo 44 % si chce dokonca tlačiť jedlo.
- Domy so zmyslami. 55 % používateľov verí, že do 5 rokov sa internet vecí výrazne rozšíri aj v stavebníctve a sympatizuje s myšlienkou senzorov integrovaných do tehál použitých pri výstavbe domov. Senzory by mali byť schopné monitorovať stavebné chyby, únik vody či problémy s elektrinou. Až 54 % opýtaných sa taktiež zaujíma o senzory, ktoré by dokázali optimalizovať kvalitu vzduchu vnútri budov.
- Efektívne cestovanie. Kvôli vzrastajúcej urbanizácii narastie aj objem dopravy. Týždenne trávime dochádzaním až o 20 % viac času než voľnočasovými aktivitami. Budúcnosť cestovania a dochádzania preto nebude spočívať len presune človeka z bodu A do bodu B, ale bude prevažne o zmysluplnom využití času stráveného na cestách. Celkovo 86 % opýtaných sa zhoduje na tom, že by rado využilo personalizované služby uľahčujúce a zefektívňujúce dochádzanie.
- Núdzový chat. V krízových situáciách ľudia budú čím ďalej tým viac využívať sociálne médiá. Až 62 % používateľov sa zaujíma o aplikácie, ktoré môžu využiť v prípade núdze, nebezpečia alebo katastrofy.
- Implantované zariadenia. Ďalšia generácia technológií monitorujúcich zdravotný stav bude nielen nositeľná elektronika, ale taktiež zariadenia implantované priamo do našich tiel. Až 8 z 10 užívateľov by rado využilo technológie ku zlepšeniu kognitívnych schopností ako videnie, pamäť či sluch.
- Všetko bude hackované. Väčšina opýtaných verí, že útoky hackerov a šírenie počítačových vírusov bude problémom aj naďalej. Celkom 43 % opýtaných si myslí, že počas najbližších 3 rokov budeme musieť pri pripojení na internet preukázať svoju totožnosť.
- Občianski novinári. Dve tretiny respondentov zdieľa omnoho viac informácií než kedykoľvek v minulosti a domnievajú sa, že tento fakt zvyšuje ich vplyv na spoločnosť. Viac než tretina ľudí verí, že online zdieľanie informácií o korupčnom konaní určitej organizácie má omnoho väčší vplyv než nahlásenie na políciu.
