IT spoločnosti GlobalTel a SWAN na základe zmluvy z roku 2010 dodali štátu a prevádzkujú Ústredný portál verejnej správy (ÚPVS). Ten slúži na komunikáciu štátu s občanmi a firmami. Portál spravuje Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES). Ide o štátnu organizáciu, ktorá má na starosti informatizáciu a elektronizáciu štátnej správy.
V roku 2017 agentúra podpísala s dodávateľmi druhú zmluvu, na základe ktorej mala rozšíriť existujúce moduly o nové časti. Jednou z nich bola aj prístupová časť Modulu úradnej komunikácie (MÚK-P). Tento modul mal slúžiť na komunikáciu úradov medzi sebou.
V lete 2021 Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) vykonal kontrolu v NASESe, ktorej cieľom bolo preverenie efektívnosti obstarania modulu MÚK-P. Pri kontrole dospel k názoru, že agentúra sa nákupom modulu dopustila nehospodárneho a neúčinného nakladania s verejnými peniazmi.
Dodaný modul, ktorý je na mieru vytvorený kompletný softvér, pritom porovnali s „krabicovým riešením“ Broadcom, ktoré vyšlo na prvý pohľad lacnejšie. Broadcom je ale len platformou, ktorú bez dotvorenia nemožno nasadiť do prevádzky ÚPVS.
Právny zástupca žalobcov Peter Kubina z advokátskej kancelárie Dentons Europe vysvetľuje, že štátni kontrolóri porovnali neporovnateľné. Cena, ktorú uviedli, je totiž len za platformu. Pred nasadením do ostrej prevádzky by si vyžiadala ešte ďalšie dodatočné náklady, ktoré už ale kontrolóri nezobrali do úvahy.
„Pre lepšie pochopenie uvedieme rozdiel medzi MÚK-P a platformou Broadcom na príklade. MÚK-P je dom pripravený okamžite na nasťahovanie. Je nielen kompletne hotový zvonku, ale je najmä kompletne a na mieru zariadený zvnútra. Naproti tomu Broadcom je iba hrubou stavbou zloženou zo základov, oporných múrov a strechy. Je však nezateplená, bez omietky a bez akéhokoľvek vnútorného vybavenia,“ dodal Peter Kubina.
Nekompetentný postup štátnych kontrolórov sa podľa žalobcov prejavil aj v porovnávaní nákladov na prevádzku. Náklady na Broadcom vyrátali na 36-tisíc ročne, čo dali do kontrastu s nákladmi na MÚK-P, ktoré vyčíslili na 525-tisíc ročne.
„V skutočnosti zmluva jasne definuje náklady na prevádzku na 14 075 eur mesačne, teda 168-tisíc ročne. Bavíme sa tu ale o nákladoch na celkovú prevádzku. Suma 36-tisíc je v prípade Broadcomu zrejme len cenou za licenciu a nezahŕňa tak náklady na kompletnú prevádzku. Veľmi dôležitým faktom je, že v prípade nami dodaného riešenia sa licencie neplatia. A takýchto prípadov, kde NKÚ porovnával hrušky s jablkami, je viacero,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ GlobalTelu Martin Bachorík.
Kompetentnosť kontroly a kontrolórov NKÚ spochybňuje aj IT Asociácia Slovenska (ITAS). „Kapacity štátu porovnávať na dostatočnej odbornej úrovni dodané a ponúkané IT riešenia sú zjavne obmedzené. V tomto prípade vec, ktorá mala byť vyriešená odborne a manažérsky, dospela až do podania žaloby. Máme porozumenie pre snahu štátu vymaniť sa zo závislosti na dodávateľoch, ak sa to ale bude robiť neodborne a na základe tendenčných argumentov, čakajú nás zmrazené projekty, zastavený rozvoj a možno aj ďalšie súdne spory,“ hovorí prezident ITASu Emil Fitoš.
Práve prebiehajúcou kontrolou NKÚ argumentoval vlani NASES, keď hotové riešenie od dodávateľského konzorcia odmietol prebrať. Z piatich etáp dodávky modulu MÚK-P pritom prebehli tri bezproblémovo. Štát prebral od dodávateľa služby a zaplatil za ne.
Spor zrazu nastal pri záverečnom testovaní. NASES nereagoval na požiadavku dodávateľov súvisiacu s testami vo vládnom cloude. Síce požadoval testy na ním určených zariadeniach, ale konzorciu ich nesprístupnil.
„Ide pritom o riešenie vyvinuté na mieru, ktoré konzorcium pripravilo presne podľa požiadaviek štátu. K jeho nasadeniu dodnes neprišlo, pretože NASES ho odmieta od tvorcov prebrať. Ako inak, doplácajú na to občania, ktorí by v opačnom prípade už dva roky mohli pristupovať k službám štátu aj cez mobilné zariadenia,“ uzavrel výkonný riaditeľ GlobalTelu Martin Bachorík.
