Digitálne služby sa stále viac rozširujú aj do sféry našich osobných financií. Internetové bankovníctvo je vo väčšine vyspelých krajín štandardom a návšteva banky výnimočnou udalosťou. Väčšinu platieb a procesov môžeme vyriešiť online.
Nie však zďaleka všetky. Technológie, ktoré by mohli posunúť tieto služby na ďalší level a umožnili vykonávať ďalšie finančné operácie online, vrátane zjednania hypotéky, však samy o sebe nestačia. Musí im byť aj naklonená zákonodárna moc a legislatíva. Tá je však na Slovensku stále nastavená v závese ochrany spotrebiteľa z 90. rokov a spomaľujúca konkurenčné prostredie mimo veľkých bankových hráčov. Budúcnosť tak stojí najmä na digitalizácii, ktorá vytvorí prostredie otvorené inováciám.
Dostupnosť mobilných a online technológií či digitálna gramotnosť umožňuje v mnohých krajinách vo svete vznik inovatívnych finančných technológií a vyššiu mieru konkurencieschopnosti. Vďaka tomu vznikli mnohé úspešné fintech platformy, ktoré vďaka svojim aplikáciám poskytujú tisíckam používateľov inteligentné funkcie na správu dát, analýzu peňažných tokov či investičné aktivity. Na Slovensku však spomaľuje prístup inovatívnych hráčov na trh aj legislatíva. Čo stojí v ceste fintech inováciám a modernizácii finančných služieb?
Disrupcia, inovácia, liberalizácia
Finančné technológie pritom môžu meniť zabehnuté spôsoby, ako ľudia využívajú finančné služby, a uľahčiť im spôsob spravovania svojich financií. Digitalizácia bankovníctva je vo svete čím ďalej, tým prístupnejšia, a internetové bankovníctvo v mobile je iba začiatok. Aktualizovaná smernica open banking PSD2 (Payment Services Directive) z roku 2018 výrazne podporila rozvoj fintech ekosystému. Napriek tomu máme stále na Slovensku v digitalizácii finančných produktov značné rezervy.
“Aj po viac ako tridsiatich rokoch demokracie finančný trh stále preferuje ustálených veľkých hráčov, akými sú, napríklad, bankové subjekty. Vyžaduje nutnosť riešiť mnoho procesov fyzicky. Regulácie sú v snahe ochrany spotrebiteľov skostnatelé a bránia inovácii. Je pochopiteľné, že v divokých 90. rokoch boli vysoké formálne nároky na mieste, ale v súčasných podmienkach globalizácie je cesta modernizácie finančných služieb predovšetkým o budovaní kvalitnej digitálnej infraštruktúry. Ako to dosiahnuť? Otvorením podmienok pre súťaž,“ hovorí Marián Porvažník, spoluzakladateľ Vacuum Group, ktorý je zároveň za iniciatívou Za inovatívne Slovensko a dodáva: „Zákon by mal ponúkať holistickejší a férovejší prístup, ktorý nepreferuje jedného alebo dvoch dodávateľov, ale pozerá sa na celý trh komplexne a umožňuje tým prístup nových a inovatívnych hráčov. Zákony je potrebné liberalizovať a preniesť do proaktívnej legislatívnej politiky v oveľa väčšej miere, ako je to dnes. Zákonný rámec by mal byť postavený na dôvere a dôslednej kontrole a nie na vysokých vstupných bariérách. Úlohou štátu totiž nie je len regulovať, ale byť aj vizionárom, podobne ako to dosiahlo Estónsko.“
Noví fintech hráči oživují trh
Na Slovensku upravuje pravidlá prílivu nových finančných subjektov zákon o finančnom spotredkovaní. Ten je však podľa Erika Čebíka z platformy Moneyhoon príliš benevolentný voči finančným sprostredkovateľom, a to najmä v oblasti požadovaného vzdelania a preukázanej odbornej spôsobilosti. To môže viest k negatívnemu ovplyvňovaniu klientov finančnými poradcami, ktorý v ranom kapitalizme na Slovensku nebol ničím výnimočným. Aj tu sa situácia mení a trh rastie. “Práve digitalizácia, napríklad v oblasti obstarávania či schvaľovania niektorých finančných produktov, dokáže vytvoriť zdravé a transparentné konkurenčné prostredie, kde klienti dokážu ľahko porovnať a zvoliť želané finančné produkty online podľa svojich vlastných preferencií,“ hovorí Čebík.
Vznik inovatívnych finančných služieb je dnes vo svete podporovaný chráneným prostredím regulátorov, ktoré nové finančné produkty dokážu preverovať. Na Slovensku je to napríklad platforma NBS Sandbox, ktorá umožňuje prostredníctvom konzultácií s NBS prispôsobiť finančné inovácie v súlade s reguláciou a prakticky ich otestovať na slovenskom finančnom trhu. Prax ukazuje, že za celú jej históriu tam bol prihlásený jeden projekt. “Formálna ochrana spotrebiteľa v skutočnosti brzdí inovácie s vysokou pridanou hodnotou pre bežných ľudí. Som presvedčený, že budúcnosť patrí regulácii založenej na reálnych dátach a nízkych bariérach a dôslednej kontrole tak, ako je to v zahraničí bežné,“ hovorí Porvažník.
Digitálna infraštruktúra je budúcnosť
Vďaka rýchlemu pokroku technológií sme dokázali nahrať fyzickú prítomnosť v bankách prostredníctvom online bankovníctva. Zákazníci majú teraz možnosť vykonávať rôzne bankové operácie pohodlne z domova alebo z iných miest, využívajúc jednoduché a bezpečné digitálne platformy. Avšak táto transformácia nekončí iba pri jednoduchých transakciách. S novými technológiami sa otvára príležitosť na rozšírenie týchto kompetencií aj do ďalších sfér bankových služieb. Súčasné inovácie v oblasti fintechu umožňujú vytváranie a poskytovanie rôznorodých finančných produktov a služieb prostredníctvom digitálnych platforiem a mobilných aplikácií. Týmto spôsobom je možné zlepšiť prístup k hypotékam, pôžičkám, investičným nástrojom a ďalším finančným nástrojom bez potreby fyzickej návštevy banky.
„Je potrebné vytvoriť väčšiu technologickú infraštruktúru v rámci digitálnej občianskej identity. Dnes ovplyvňuje množstvo našich procesov KYC, teda predpisy vo finančných službách, ktoré vyžadujú overenie identity zákazníka. V praxi to tak na Slovensku stále znamená nutnosť fyzickej prítomnosti pri podpise zmlúv, hypotéky či iných služieb. To zaberá množstvo energie, času a na konci dňa aj prostriedkov. Bude prínosné, ak rámec trhu finančných služieb vytvorí podmienky, v ktorých bude užívateľ na prvom mieste a v ktorom sa presadia subjekty, ktoré budú neustále inovať a zvyšovať pridanú hodnotu pre svojich klientov.” uzatvára Porvažník.