Nedávny prípad, keď bola spoločnosť Samsung obvinená z falšovania snímok Mesiaca umelou inteligenciou, nastoľuje viaceré praktické aj etické otázky o využívaní tejto novej technológie.
V prípade fotografovania ide o určenie hranice, čo je ešte prípustné vylepšenie snímky a čo je už možné považovať za prekrúcanie reality.
Pripomeňme, že šlo o funkciu Space Zoom, ktorá umožňuje vďaka hybridnému zoomu mobilom odfotografovať Mesiac. Samsung tvrdí, že fotoaparát urobí viacero záberov pre viacsnímkovú expozíciu a umelá inteligencia zlepší detaily kvality obrazu a farby. Lenže viacerí používatelia preukazovali, že do výslednej fotografie systém vkladá textúry Mesiaca a tým podľa nich v skutočnosti falšuje realitu.
Pravdou je, že realita sa z fotografovania vytráca a začalo sa to diať už roky pred nástupom umelej inteligencie. Aj snímky zo zrkadloviek mnohí upravovali tak agresívne, že realitu nepripomínali ani náhodou. Áno, šlo hlavne o farby, jas či kontrast, ale už vtedy tam bola snaha prikrášliť skutočnosť, neraz až neprimerane.
Dnes sú tieto snahy dovedené takmer do dokonalosti. Umelá inteligencia, optimalizácie scény a rôzne filtre zapríčinili, že väčšina fotografií z mobilov už nezobrazuje realitu tak, ako v skutočnosti vyzerá. Pochopiteľne, vo väčšine prípadov ide o jemné zmeny, ale trend je jasný a ktovie, kam nás zavedie.
Umelá inteligencia je totiž stále ešte v plienkach a jej schopnosti sa budú dramaticky zlepšovať. Stále naliehavejšia bude preto otázka, aké zásahy do fotografií sú ešte prípustné, aby neboli považované za falšovanie reality.
Autor článku: Branislav Caban
Prečítajte si aj:
