Optimalizácia je v súčasnosti na Slovensku jednou z najefektívnejších ciest, ako znížiť daňové zaťaženie v medziach zákona. Hoci majú tunajšie firmy k dispozícii množstvo vhodných nástrojov a zvýhodnených daňových režimov, s okolitými štátmi v tomto smere strácajú krok. Potenciál je pritom obrovský a zákonné limity nie sú jediným problémom, na čo si musia podľa odborníkov z Highgate Law & Tax dať pri optimalizácii nákladov a vidine výroby s vyššou pridanou hodnotou poriadny pozor.
Daňová optimalizácia sa bezpodmienečne musí odvíjať od reálnych podnikateľských alebo právnych dôvodov, aby bola aj obhájiteľná pred správcom dane alebo súdom. V takom prípade ju zaraďujeme medzi tzv. legitímne daňové optimalizácie, ktoré štát nemôže a ani nebude môcť vnímať ako nesúladné so zákonom. „Pokiaľ sa rozhodujete medzi s.r.o. alebo živnosťou, ide o legálnu a legitímnu daňovú optimalizáciu. Rovnako to platí aj v prípade predaja nákupného centra, kde sa môžete rozhodovať medzi predajom spoločnosti alebo prevodom tzv. podniku. Ide o legálne a legitímne spôsoby manažovania celkovej daňovej a odvodovej povinnosti,“ vysvetľuje právnik Peter Varga z kancelárie Highgate Law & Tax s tým, že ak by sa podnikateľ rozhodol napríklad prevádzkovať desať firiem, ktoré nie sú platiteľmi DPH, aby sa vyhol registrácií, išlo by už o agresívnu daňovú optimalizáciu. A tá za určitých okolností môže mať aj trestnoprávne dopady. „Ak by ste sa rozhodli založiť si firmu v krajine s nižším daňovým zaťažením, a to bez toho, aby ste tam prevádzkovali nejakú činnosť, rovnako to môže mať negatívne daňové a za určitých okolností aj trestnoprávne implikácie,“ dodáva daňový advokát Peter Varga z kancelárie Highgate Law & Tax, podľa ktorého slovenské firmy nevnímajú tému optimalizácie dane komplexne, neriešia ju včas, a aj preto ju stále nezvládajú dostatočne: „Slovenské firmy vedia v súčasnosti optimalizovať dane skôr v tej praktickej rovine. Preto často dochádza z ich strany k chybám a k rôznym právne kontaminovaným spôsobom optimalizácie.“
(Ne)využívané „zlepšováky“
Aj keď väčšine podnikateľov na Slovensku nevyhovuje aktuálny stav legálnej daňovej optimalizácie, mnohí z nich v praxi už dlhšie tápu a výhody, respektíve možnosti plynúce z ostatných novelizácií zákona o dani z príjmov, prekvapujúco nevyužívajú. Podmienkou uplatňovania špeciálnych daňových režimov, akými sú napríklad patent box alebo superodpočet, totiž býva dostatočná odbornosť a nevyhnutná skúsenosť s prípravou sprievodnej dokumentácie, ktoré môžu byť pre mnohé firmy nečakanou prekážkou. Pre inovatívne spoločnosti podnikajúce aktivity v oblasti R&D, ktoré naopak dokážu naplno využiť potenciál týchto zvýhodnení, sa Slovensko stalo doslova daňovým rajom. Hlavným dôvodom sú pritom práve spomínané daňové režimy, ktorých využitie je štandardne možné iba v prípade, ak daňovník vykonáva nejakú výskumno-vývojovú činnosť. Vďaka patent boxu môžu IT firmy, vyvíjajúce softvér a iné R&D firmy, ktoré vyvíjajú rôzne vynálezy a technické riešenia, platiť dane z príjmov aj pri sadzbe 10,5 %. Superodpočet pre zmenu umožňuje znížiť základ dane o 100 až 150 %, čím tak v kombinácií s patent boxom daňovník nemusí platiť daň z príjmov aj niekoľko rokov.
„Kým pri patent boxe je potrebné, aby bol nehmotný majetok (t. j. vynález chránený patentom, technické riešenie chránené úžitkovým vzorom alebo softvér) aktivovaný v účtovníctve, pri superodpočte nie je povinné, aby projekt dosahoval ekonomické úžitky. Daňovú výhodu v podobe superodpočtu tak môže daňovník získať aj napriek tomu, že jeho výskum alebo vývoj nepovedie k daňovým príjmom. Ak navyše vynález umožňuje firme generovať zisk, môže si pri optimalizácii daní uplatniť oba spomínané nástroje naraz,“ dopĺňa daňový advokát Peter Varga z kancelárie Highgate Law & Tax.
Pozor na zákon
Pri optimalizácii dane je nevyhnutné pohybovať sa v zákonných limitoch, pričom hranica medzi agresívnou daňovou optimalizáciou a daňovým podvodom býva veľmi tenká. V tunajších podmienkach platí, že nie každá nelegálna daňová optimalizácia napĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého z daňových trestných činov. Podobne ako pri identifikácií toho, čo je a čo nie je zákonné pri znižovaní daňovej alebo odvodovej povinnosti, ani hranice medzi trestnoprávnou a administratívno-právnou dohrou pri páchaní daňových deliktov nie sú jednoznačne vytýčené. Slovenské daňové právo, žiaľ, nepozná veľa prípadov, kedy by sa súdy alebo prokurátora detailnejšie venovali identifikácií presnejších hraníc. „Z podnikateľského pohľadu nie je vôbec komfortné nevedieť predvídať sankciu za spáchaný daňový delikt. Trest odňatia slobody – v spojení s trestom prepadnutia majetku – je totiž v tomto kontexte určite najzávažnejším zásahom do ľudskej integrity,“ ozrejmuje právnik Peter Varga z kancelárie Highgate Law & Tax.
Vysoko medializovaný prípad KTAG bývalého prezidenta Andreja Kisku je podľa neho presným prípadom, v ktorom sa môže vidieť kritická časť slovenských podnikateľov. „Z pohľadu požiadaviek na právny štát nie je ani tak problematické to, že v danom prípade mohlo ísť o trestný čin skrátenia dane a poistného, ale to, že doterajšia prax správcov dane a orgánov činných v trestnom konaní nijako nenasvedčovala posunutiu trestnoprávnej hranice až do tejto úrovne. Tá totiž zasahuje obrovské množstvo podnikateľov, ktorí sú tak v konečnom dôsledku vystavení potenciálnej svojvôli štátu,“ uzatvára daňový advokát Peter Varga z kancelárie Highgate Law & Tax.