Vône sú všade vôkol nás a tak ako dokážu byť podmanivé, môžu aj vyvolávať odpor a celé spektrum emócií.
Mnohé neutrálne či príjemné vône, ktoré nás obklopujú si ani neuvedomujeme, kdežto pri nepríjemnom zápachu dáva mozog hneď vedieť, že niečo nie je v poriadku. Svet vôní, či už ich objavujete v prírode, vo flakónoch alebo ako parfém na pranie, je stále plný zaujímavostí a s týmito pri spoločenských debatách určite zabodujete.
Prvý parfum rozhodne nevonia každému
Pri používaní obľúbeného parfumu ráno pred odchodom do práce, alebo ak sa chystáte za zábavou vám možno napadlo, kde vlastne celá tradícia používania vznikla. Dnes ide o samozrejmosť, no vedeli ste, že prvé parfumy sa objavili už tisíce rokov pred naším letopočtom v Mezopotámii? Dokonca, za prvý a celosvetovo najrozšírenejší parfum sa považuje kadidlo, ktoré poznali a hojne využívali v starovekom Egypte. Hoci dnes by ste ho za parfém na praní určite nevymenili, kadidlo bolo hojne využívané nielen pri obradoch ale aj pri starostlivosti o oblečenie a pri osobnej hygiene.
Strojové rozoznávanie vôní nie je novinkou
Vedeli ste, že existujú tzv. elektronické nosy? Nejde dokonca o žiadny aktuálny vynález, v medicíne, pri vedeckých výskumoch a potravinárstve sa používajú už vyše 20 rokov. Existuje navyše viacero druhov, ktoré sa od seba odlišujú princípom fungovania a typmi senzorov. V minulosti sa napríklad používali senzory s vodivými polymérmi, piezoelektrické senzory, prípadne senzory využívajúce fluorescenciu.
Odhalením tajomstiev čuchu k Nobelovej cene
Mohlo by sa zdať, že spôsob, akým vnímame vône je už dávno prebádaný. Nie je to však celkom tak, skutočný prielom v tomto smere nastal až v roku 2004 zverejnením práce amerických vedcov Richarda Axela a Lindy Buck. Za svoje objavy týkajúce sa usporiadania a fungovania čuchových receptorov získali presne pred 20 rokmi Nobelovu cenu za lekárstvo a fyziológiu.