Digitálne zručnosti pre zelenú budúcnosť Slovenska – Digitálna budúcnosť sú hlavnou témou úvodnej konferencie, ktorú dnes otvoril minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richard Raši spolu s predsedom predsedníctva Národnej koalície pre digitálne zručnosti a povolania SR Máriom Lelovským.
Slovensko čelí vážnej hrozbe, pokiaľ ide o otázku úspešnej digitálnej a zelenej transformácie. Mnohé slovenské podniky ešte stále nedokážu efektívne implementovať moderné digitálne technológie, čo ich vystavuje riziku zaostávania za konkurenciou na globálnom trhu.
Dochádza k výraznému znižovaniu konkurencieschopnosti, pričom tento problém nielenže obmedzuje ich rast, ale zároveň podkopáva aj celkový hospodársky rozvoj krajiny. Bez potrebných investícií do digitalizácie a inovácií sa podniky ocitajú v situácii, keď sú nútené opustiť dodávateľské a odberateľské reťazce, čo zhoršuje ich postavenie a potenciálny rast. Rozvoj digitálnych a zelených zručností zamestnancov sa preto stáva kľúčovým faktorom, aby sa zabezpečila konkurencieschopnosť a udržateľnosť slovenského hospodárstva v najbližšej dobe.
„Rozvoj ľudského kapitálu a zručností zamestnancov je kľúčový pre úspešnú adaptáciu podnikov a verejných inštitúcií na digitálne a environmentálne výzvy. Ako ministerstvo pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu sme preto podporili Národný projekt Digitálne zručnosti pre zelenú budúcnosť Slovenska – Digitálna budúcnosť, ktorý je zameraný na podporu zvýšenia úrovne digitálnych a zelených zručností u zamestnancov, čím posilníme konkurencieschopnosť podnikov, výkonnosť verejnej správy a zabezpečíme udržateľný rast našej ekonomiky. Tento projekt priamo reaguje na potreby slovenských zamestnávateľov, aby pripravili svoje organizácie a najmä ľudský kapitál na budúcnosť, ktorá sa blíži,“ uviedol minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richard Raši.
„V súčasnosti len každý druhý zamestnanec na Slovensku disponuje základnými digitálnymi zručnosťami, ako uvádza analýza DESI z roku 2023, pričom úroveň týchto zručností klesla na 51 %, čo je pod priemerom EÚ, ktorý predstavuje 55 %. Navyše prieskum Industry4UM z roku 2023 ukazuje, že viac ako 44 % podnikov považuje nedostatok digitálnych zručností svojich zamestnancov za významnú prekážku pre úspešnú implementáciu digitálnych technológií, čo zásadne ovplyvňuje konkurencieschopnosť našich firiem“, povedal predseda Digitálnej koalície Mário Lelovský.
Národný projekt Digitálna budúcnosť reaguje na požiadavky zamestnávateľov i zamestnancov v oblasti zvyšovania povedomia o digitálnej a zelenej transformácii. Zohľadňuje aktuálne nároky dynamicky sa meniaceho trhu práce a poskytuje nastroj na meranie digitálnych a zelených zručností zamestnancov. Projekt je venovaný nielen podnikateľskému sektoru ale aj inštitúciám samosprávy a štátnej správy.
„Je potrebné identifikovať súlad v požadovaných zručnostiach medzi ponukou zamestnanca, jeho kvalifikáciou a dopytom zamestnávateľa, popisom povolania. Súčasná nezhoda medzi týmito dvoma stranami bráni ich porozumeniu čo kto očakáva a neprospieva efektívnemu fungovaniu trhu práce. Našou prioritou je vypracovať systematické určenie úrovní digitálnych a zelených zručností pre každé jedno povolanie tak, aby si všetci rozumeli. Riešením sú Referenčné rámce pre rozvoj digitálnych a zelených zručností, ktoré určujú konkrétne úrovne zručnosti zamestnancov pre dané povolanie a poskytnú jasné návody pre ich rozvoj a vzdelávanie. Tento systém zároveň pomôže vzdelávacím inštitúciám k adresnému vzdelávaniu a adaptabilite pracovníkov na zmenené podmienky na pracovnom trhu,“ doplnil Lelovský.
„Referenčné rámce, ktoré sme pripravili, majú za cieľ poskytnúť zamestnancom jasný prehľad o tom, aké zručnosti sú potrebné pre konkrétne povolania. Tento prístup významne zvýši hodnotu jednotlivcov na pracovnom trhu, čo sa následne prejaví vo zvyšovaní produktivity a konkurencieschopnosti nielen podnikov ale aj samospráv a organov verejnej moci. S rastom kvalifikácie zamestnancov očakávame aj zvýšenie ich platov, čo prispeje k celkovej prosperite našej ekonomiky,“ vysvetlil štátny tajomník MIRRI SR Ivan Ivančin.
Počas trvania národného projektu sa na celoslovenskej úrovni uskutočnia odborné podujatia zamerané na špecifické potreby jednotlivých regiónov. Tieto podujatia prinesú účastníkom cenné informácie a praktické rady, ako úspešne zvládnuť digitálnu a zelenú transformáciu. Projekt Digitálna budúcnosť zároveň zohľadňuje potreby plnenia strategických cieľov Slovenska v oblasti digitalizácie, ale aj potreby, požiadavky a odporúčania Aliancie sektorových rád, ktorá poskytla odborné znalosti 32 expertov sektorových rád.
„Aliancia sektorových rád ako významný partner národného projektu Digitálna budúcnosť aktívne spolupracuje na príprave a realizácii projektu s cieľom prinášať systémové riešenia v súvislosti s meniacim sa trhom práce ale aj aktuálnymi potrebami jednotlivých povolaní v rámci širokého spektra národného hospodárstva,” informovala predsedníčka Správnej rady Aliancie sektorových rád Danica Lehocká.
Národný projekt je spolufinancovaný Európskou úniou v rámci Programu Slovensko, kde hlavným gestorom je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a partnerom je Národná koalícia pre digitálne zručnosti a povolania Slovenskej republiky. Projektové aktivity rozvoj špecifických digitálnych zručností pre potreby plnenia cieľov Stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR (SK RIS3 2021+).
