Myšiak Mickey od spoločnosti Walta Disneyho patrí k najznámejším rozprávkovým postavičkám na svete. Tento beťár sa mal v roku 1984 stať majetkom nás všetkých, avšak nikdy k tomu nedošlo. Právnická mašinéria tejto spoločnosti sa pritom zrejme postará o to, aby to tak už zostalo navždy. Nedeľník TOUCHIT vážne i nevážne. Nezviazané IT témy na tisíc spôsobov. Koľko filmov, kníh, či rôznych komiksov poznáte o Sherlockovi Holmesovi? Koľko o Drakulovi? Koľko krát ste videli rôzne poňaté rozprávky o Popoluške? Všetky mohli vzniknúť vďaka tomu, že tieto príbehy sú dnes voľné diela, teda tzv. Public Domain. Ich pôvodní autori sú dávno po smrti a dnes tieto príbehy môžeme vďaka vypršaným autorským právam znova a znova prebúdzať k životu. Existuje však čudná zombie príšera, ktorá neustále máta pri svojom autorsko-právnom hrobe. Je ním ikonický Mickey Mouse, okolo ktorého sa združujú právnickí nekromanceri, ktorí s pomocou masívneho lobingu v americkej politike neustále predlžujú termín vstupu jeho príbehov do Public Domain. Tento myšiak tak funguje ako obrovská zátka a okrem seba drží aj nespočetný zástup iných diel a príbehov, ktoré tak nikdy nebudú pustené na slobodu.

Zakaždým keď sa priblíži termín, po ktorom by na prvé príbehy tohto myšiaka vypršali autorské práva, spoločnosť Disney vtrhne do akcie a s pomocou svojej právnickej a lobistickej mašinérie a miliónov dolárov rozšliape všetku opozíciu a postará sa o zmenu amerických zákonov. Mickey Mouse začal svoju púť v prvých krátkych rozprávkach v roku 1928. V tom čase bol v platnosti americký autorskoprávny zákon z roku 1909, ktorý zaručoval jeho zákonnú ochranu po dobu 28 rokov. Podľa tohto zákona ale každý autor mohol v prípade potreby podať požiadavku na predĺženie ochrany o ďalších 28, teda dohromady na 56 rokov od vytvorenia. Táto doba sa považovala za plne dostačujúcu a väčšina autorov predĺženie ani neuplatnila, pretože to skrátka nebolo potrebné. Autorské diela totiž zarobia drvivú väčšinu peňazí najmä v prvých rokoch svojej existencie. Doba 56 rokov pritom obvykle pokryla celý život autora, pretože ak vytvoril nejaké dielo napríklad vtedy keď mal 20 rokov, mohol si zákonnú ochranu pred kópiami dopriať až do svojho 76 roku života. Na základe tohto zákona teda mali práva na prvý príbeh Mickeyho Mousa (konkrétne skeč Steamboat Willie), vypršať v roku 1984. Walt Disney zomrel v roku 1966, avšak jeho rovnomenná firma sa stala jednou z najväčších mediálnych a zábavných spoločností na svete, pre ktorú bol myšiak Mickey symbolom a zdrojom miliardových príjmov. S približujúcim sa rokom 1984 tak začala spoločnosť potajme vyvíjať tlak na americký kongres, v snahe zákony zmeniť. Jedným z hlavných ťahúňov argumentu bolo vyrovnanie sa európskemu systému autorského práva, ktorý poskytoval dlhšiu ochranu. Finančný nátlak sa podaril a v roku 1976, osem rokov predtým, ako práva mali vypršať, americký kongres zmenu schválil. Individuálni autori dostali doživotnú ochranu diela + 50 ďalších rokov po ich smrti. Pre diela, za ktorými stáli neživotné korporácie sa doba predĺžila z 56 rokov na 75. Špecifikom zmeny bolo, že táto nová ochrana neplatila len pre nové diela, ako by sa mohlo zdať, ale retrospektívne aj pre všetky staré, na ktoré ešte práva nevypršali. To posunulo ochranu prvého príbehu Mickey Mousa o ďalších 19 rokov, konkrétne na rok 2003. V priebehu 90-tych rokov minulého storočia začal tento problém spoločnosť Disney znovu svrbieť. Nešlo pravdaže len o Mickeyho, ktorého uvoľnenie malo začať v roku 2003. Ten bol iba ako prvý na rade. V roku 2005 by za ním nasledoval pes Pluto, v roku 2007 Goofy a v roku 2009 káčer Donald. Celá lobistická mašinéria sa teda rozbehla opäť. Pod vplyvom tejto firmy sa v roku 1997 dostal na prejednávanie nový zákon (Copyright Term Extension Act), ktorý mal rozširovať ochranu diel znovu. Politické dary od špeciálneho Disneyho „výboru pre politické akcie“ našli svojich adresátov. Je nemožné presne vedieť sumu, akou sa firma finančne podieľala na celom procese, avšak mnohé monitorovacie spoločnosti odhadujú výšku príspevkov na niekoľko miliónov dolárov. Aj keď vypršanie autorských práv a prechod do Public Domain je jednoznačne verejný záujem, verejnosť o chystanom zákone nebola nijak zvlášť informovaná. Zákon tak bol prijatý v roku 1998 bez väčšej verejnej či mediálnej diskusie takmer jednohlasne. Z pohľadu jednotlivca sa ochrana rozšírila z celého života a 50 rokov po smrti na 70 rokov po smrti. Z pohľadu korporácii sa doba zdvihla zo 75 rokov na 95 rokov od publikovania a 120 rokov od vytvorenia diela, podľa toho, čo nastane ako prvé. Ochrana Mickeho tak bola predĺžená do roku 2023. Proti prijatiu zákona bol jediný senátor (Hank Brown). Ten sa po prijatí zákona vyjadril, že nešlo o nič iné než o lobing korporácii, v snahe získať ďalších 20 rokov príjmov, pričom uviedol, že celý proces prijatia bol z morálneho hľadiska poburujúci, pretože pri ňom nikto nehájil záujmy verejnosti. Možno si poviete, že každá spoločnosť alebo autor má právo chrániť svoje diela, a keďže Disney má obrovskú armádu lobistov a právnikov, je jasné, že si svoje práva dokáže ochrániť a predlžovať ich. Pri jeho sile je pritom dosť dobre možné, že zákony dokáže posúvať a nevyhnutné odďaľovať donekonečna. Je nesporné, že je ochrana autorských diel je potrebná. Nemám problém to vidieť. Koniec koncov ja sám som profesionálny autor a tieto veci sa môjho živobytia týkajú. Musíte ale zbadať, aké obrovské negatívum pre svet je ich nekonečne predlžovanie o dekády či storočia od smrti autora. Ak bude chránený Mickey, bude fungovať ako zátka pre všetky ostatné neskoršie diela, ktoré Disney vlastní, ako napríklad káčer Donald, Ninja korytnačky či Hviezdne vojny. Spolu s nimi budú zazátkované aj diela iných spoločností, ktoré vznikli po roku 1928. Hrozí teda, že sa nikdy nestanú verejným vlastníctvom a rôzne firmy a jednotlivci ich nebudú môcť len tak použiť bez obmedzení pre rozpovedanie svojej verzie, či urobiť ich nové a moderné spracovanie. O aké poklady by ľudstvo prišlo, keby to takto bolo v minulosti? Akoby to bolo, keby dnes neboli verejne dostupné napríklad rozprávky bratov Grimmovcov? Myslíte si, že Disney je nejaké úbožiatko, ktoré si chráni to čo je oprávnene jeho? Nedajte sa vysmiať. Táto spoločnosť zarába na verejných dielach stovky miliónov či dokonca až miliardy dolárov. Ide napríklad o Alicu v krajine zázrakov, ktorá je dielom Lewisa Carrola z roku 1865, rozprávku Na vlásku od bratov Grimmovcov z roku 1812, či najnovšie napríklad o super populárne Ľadové kráľovstvo, založené na príbehu Hansa Christiana Andersena z roku 1845. Tieto dnes populárne spracovania Disney mohol vytvoriť práve preto, že k nim autorské práva vypršali. Vďaka tomu, že ich svet pozná, môže do kina nalákať milióny divákov a zarábať na nich masívne množstvo peňazí. Ochrana diel trvajúca desaťročia či dokonca storočia po tom, ako autor zomrie, je nesmierne negatívnou vecou. V prípade nesmrteľných korporácii, alebo predávaných práv by sa stalo, že by diela nikdy do verejného vlastníctva neprešli. Dnes sme osem rokov predtým, než ochrana Mickeyho znova vyprší. Vzhľadom na minulosť už zrejme môžeme predpokladať, že mašinéria Disneyho sa začína opäť roztáčať, aby ďalšie predĺženie autorských práv stihla. Je to správne? Bude Disney svoje diela (a ako vedľajší efekt aj diela iných firiem a autorov) chrániť takto donekonečna? Aj keď sa behom nasledujúcich rokov konečne kritika verejnosti zdvihne a Disneymu sa už ďalšie predĺženie autorského práva nepodarí (pri veľkej nevôli verejnosti politici často otočia pre prospech vlastnej kariéry), má vo vrecku ešte zbraň v podobe ochrannej známky. Týmto štýlom sa darí dnes ochraňovať Tarzana potomkom Edgara Burroughsa. Aj keď 21 príbehov o Tarzanovi, ktoré boli publikované do roku 1916, sú dnes voľným dielom, žiadne pokračovania od iných spisovateľov nevidíme. Jeho potomkovia totiž zo slova Tarzan vytvorili ochrannú známku, ktorá je s autorom údajne nezameniteľne spojená. Na základe toho pod týmto názvom nie je možné vydať voľne iné dielo. To je pravdaže v priamom rozpore s tým, že autorské práva na dielo majú jedného dňa vždy vypršať. Ochrannou známkou by ich totiž bolo možné takto vždy chrániť. Možno si poviete, že meno Tarzan sa dá vynechať a príbeh rozpovedať pod názvom Muž z džungle. V prípade Mickey Mousa to ale nie je také jednoduché. Spoločnosť Disney si je tejto zbrane, pri ktorej sa firma neoddeliteľne spojí s nejakým názvom alebo symbolom, dobre vedomá. V posledných dekádach si tak dala extrémne záležať na tom, aby Mickey bol so spoločnosťou spojený nielen menom (chráni ho 19 ochranných známok v rámci filmov, komiksov, zábavných parkov, hier a podobne), ale aj svojou podobou. Maskot je na rôznych propagačných materiáloch a to nielen v celkovej grafickej podobe, ale aj formou siluety, čím sa chce firma vyhnúť mierne odlišnej forme prekreslenia. Do siluety totiž budete môcť mierne odlišnú formu vždy napasovať a povedať, že je to to isté. Tieto veci mu dávajú dostatočne veľký kaliber na súdne procesy. Ak sa po vypršaní autorských práv v roku 2023 rozhodnete vytvoriť vlastný komiks či film o tomto myšiakovi, pričom mierne zmeníte aj jeho meno a grafickú podobu (stále však bude jasné, že ide o neho), môžete očakávať masívnu nálož právneho tlaku. Disney vás zažaluje jednoducho za to, že používate ich ochrannú známku a ľudia tým pádom majú dojem, že tvorca daného diela bol Disney. Pokojne vás pritom bude firma žalovať až dovtedy, dokým vás finančne nezruinuje a to, že na konci súdu vyjdete z boja víťazne vám nebude nič platné, pretože spolu s vetou „no dobre, tak to teda môžete vydať“, zbankrotujete. Jedna z dier by mohla byť, že moderný Mickey je od toho starého, na ktorého práva vypršia, trošku graficky odlišný. To ale nemusí byť výhra automaticky (napr. už spomenutá silueta). To, že ste v práve takisto ešte neznamená, že ustojíte žalobu a šikanu od takejto megakorporácie. Prvé procesy tohto typu budú nepochybne veľmi zaujímavé, pričom sa nemusia týkať len Mickeyho, ale aj medvedíka Pú, ktorého práva vypršia v rovnakej dobe. Pú má pritom miernu výhodu, pretože nie je dielom Disneyho, ale spisovateľa Alana Alexandra Milna a kresliča Ernesta Shepparda. Disney si na medvedíka Pú ale ochrannú známku zaregistroval (respektíve na svoje spracovanie), ale tu je jeho pozícia o dosť slabšia, pretože nemôže obhajovať priame spojenie. Toto dielo totiž existovalo aj predtým, než ho táto megaspoločnosť spracovala.

Disney a obrázok Mickeyho je naopak vnímaný mnohými ako jedna a tá istá vec. Na druhú stranu, firma to nemôže urobiť so všetkými postavami, ako napríklad káčerom Donaldom, psom Plutom a podobne, pretože tie obvykle nie sú vnímané ako logo alebo niečo podobné.

Uvidíme, ako sa to napokon vyvinie. Ja osobne držím palce všetkým nezávislým tvorcom, konkurenčným štúdiám a komkoľvek, kto bude chcieť príbehy o Mickeym rozpovedať. Právo na vstup diel do Public Domain si musíme chrániť, pretože už terajšia dĺžka vypršania autorského práva je absurdná. Najodpornejšie na tom je, že Disney nie je tak populárny vďaka tomu, že vytvára výhradne svoje vlastné a unikátne príbehy, na ktoré sa nikto nechytá. Táto spoločnosť pravidelne a nenásytne saje z ňadra svetového kultúrneho dedičstva. Nadšene mu pritom tlieska a zarába vďaka tomu miliardy dolárov ročne. Avšak v okamihu ako sa minca obráti a svet žiada aby Disney prispel podľa týchto pravidiel do mlynu aj svojou troškou, spoločnosť sa otočí, kope a kričí „moje, moje, moje“. Ach, to je tak náramne príjemné… Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak každú nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pod rovnomenným kľúčovým slovom.