- Od februára 2020 sa čas strávený na poradách a hovoroch na Microsoft Teams zvýšil až trojnásobne.
- Až 82% lídrov tvrdí, že zamestnanci, ktorých najmú, budú potrebovať nové zručnosti, aby boli pripravení na rast AI.
- Digitálne zručnosti aj v oblasti umelej inteligencie sa postupne budú stávať takmer nutnosťou.
Preťaženosť zamestnancov neefektívnymi úlohami, vplyvmi a podnetmi je alarmujúca. Výsledkom je tak neefektívne pracovné prostredie, priemerné až podpriemerné výsledky a neschopnosť a najmä nevedomosť využívať inovácie, čo vidí a znepokojuje až 60 % lídrov. Podľa globálneho prieskumu Work Trend Index, ktorý, ako každý rok, organizuje spoločnosť Microsoft, je však ľudstvo schopné vyriešiť tento problém pomocou umelej inteligencie. Až 3 zo 4 ľudí by totiž AI využili nielen na administratívne úlohy, ale dokonca aj na kreatívne aspekty.
Z prieskumu vyplynuli 3 základné trendy v kontexte s AI. Začala sa objavovať neočakávaná aliancia zamestnancov a umelej inteligencie a digitálny dlh bráni inováciám, čo vedie k tomu, že jednotlivé povolania si postupne budú vyžadovať novú schopnosť umelej inteligencie.
Delegovanie rutinných úloh na umelú ineligenciu
Až 70 % respondentov by chcelo svoje pracovné úlohy delegovať na umelú inteligenciu, aby tak znížili svoje pracovné zaťaženie, pričom 73 % z nich si vie predstaviť, že by AI mohla riešiť aj rôzne kreatívne idey. Toto pozitívne vnímanie umelej inteligencie zo strany zamestnancov by tak malo obrovský dopad na pracovnú produktivitu. Vďaka tomu by obávaný dôsledok AI nebolo znižovanie zamestnaneckých stavov, ale naopak výrazné zvýšenie produktivity.
Vedúci predstavitelia podnikov až 2-krát častejšie uvádzajú, že umelá inteligencia by priniesla takýto pozitívny efekt a prínos na pracovisku.
Sľub produktivity od AI
Ľudstvo nemá čas ani energiu skutočne pracovať
Až 64% ľudí tvrdí, že zápasia s nedostatkom času a energie na dokončenie svojej práce a títo pracovníci majú 3,5-krát vyššiu pravdepodobnosť, že budú mať ťažkosti s inováciami a strategickým myslením. Viac ako dve tretiny ( 68% ľudí )súhlasí s tým, že počas pracovného dňa nemajú dostatok nepretržitého sústredenia. Podľa výskumu je najväčším požieračom času kvantum porád a callov, ktoré sú zbytočne dlhé a navyše bez výsledku. Od februára 2020 sa čas strávený na poradách a hovoroch na Microsoft Teams zvýšil až trojnásobne, a tento trend zotrváva, napriek fyzickej prítomnosti zamestnancov na pracovisku. Zamestnanci sú tak zahltení množstvom informácií a produktivita klesá alebo stagnuje.
Potenciál umelej inteligencie na riešenie obdobných problémov je obrovský, no kľúčom sú vždy ľudia.
„Umelá inteligencia zohráva významnú úlohu v novom prístupe k práci. Rovnako ako v prípade nedávneho nárastu aplikácií na prácu z domu sa zamestnanci budú musieť naučiť pracovať s novými technológiami poháňanými umelou inteligenciou. Je to výzva aj pre zamestnávateľov, ktorí musia vyhodnotiť, či má zmysel implementovať nové doplnky AI do pracovných procesov. Správne posúdenie situácie im môže poskytnúť veľkú výhodu v konkurenčnom boji v budúcnosti,“ myslí si Violeta Luca, generálna riaditeľka Microsoft Česká republika a Slovensko.
Digitálne zručnosti aj v oblasti umelej inteligencie sa tak postupne budú stávať takmer nutnosťou. Od marca 2023 sa podiel pracovných ponúk v USA na LinkedIn, v ktorých sa spomína Chat GPT, medziročne zvýšil o 79%. Až 82% lídrov tvrdí, že zamestnanci, ktorých najmú, budú potrebovať nové zručnosti, aby boli pripravení na rast AI.
Zároveň 60% ľudí uviedlo, že im chýbajú dostatočné zručnosti na výkon svojej práce. Chat GPT predstavuje novú éru efektívneho vyhľadávania a odpovedí, preto môže byť využívaný ako pomôcka a uľahčiť prácu tejto kategórii zamestnancov.
Práca v roku 2030: s týmto dokáže pomôcť AI
Svetové odchýlky sú malé
V rôznych krajinách sa zamestnanci vysporadúvajú so zvyšujúcim sa náporom práce inak. Iba polovica Fínov pociťuje nedostatok času a energie na dokončenie úloh, čo je výrazne menej oproti globálnemu priemeru 64%. Naopak, najväčší pracovný diskomfort pociťujú Švajčiari a to dokonca o 1 % viac, než je svetový priemer 68%. V južanských krajinách zasa vnímajú situáciu na pracovisku celkom pozitívne a na nedostatok inovácií na pracovisku si sťažuje iba 42% lídrov, čo je takmer 20% pod celosvetovým priemerom. Prieskum bol realizovaný na vzorke 31 000 respondentov v 31 krajinách, ktorých možno označiť ako biznis lídrov, zamestnancov, zamestnancov prvej línie či informačných pracovníkov.
