Súkromné firmy pandemický prechod do digitálu zvládli, štát zaostával. Ak si chce Slovensko udržať konkurencieschopnosť, musíme školiť zamestnancov, vzdelávať študentov a transformovať ekonomiku pre potreby súčasnosti, zhodli sa odborníci na konferencii Microsoft Envision 2022.
Konferencia sa venovala témam digitálnej transformácie Slovenska, novým modelom práce a či potrebe rozvoja digitálnych zručností. Vystúpili na nej ekonóm Ivan Mikloš, sociológ Michal Vašečka, riaditeľka Profesie Ivana Molnárová a taktiež nový Business Lead slovenskej pobočky Microsoftu, Ľuboš Krpelan.
Pandemické opatrenia si vyžiadali rýchlu reakciu aj od spoločností, ktoré by svoje rozhodnutia v oblasti digitalizácie a nový spôsob práce ešte odkladali. Téma digitálnej transformácie Slovenska je však aktuálna už dlhšie, a napriek tomuto nečakane rýchlemu prispôsobeniu sa novým podmienkam sa odborníci zhodujú, že súčasné tempo nestačí, pokiaľ si chce Slovensko ponechať ambície lídra digitalizácie.
„Každá krajina sa musí pre udržanie svojej konkurencieschopnosti neustále meniť. My sme zameraním stále v masovej priemyselnej veľkovýrobe a potrebujeme sa presunúť k digitalizácii a ekonomike postavenej na inováciách. Firmy sa prispôsobiť dokázali, pretože museli, no štát je „večný“, takže nebol priamo nútený reagovať dostatočne flexibilne,“uviedol ekonóm Ivan Mikloš.
Riešením je hybridný model práce
Spoločnosti, ktoré pre svojich zamestnancov zaviedli home office režim ešte pred pandémiou, z tejto skúsenosti čerpali a plynule nadviazali na novú situáciu. Nezávislé prieskumy spoločností Microsoft a Profesia však naznačujú, že optimálnym riešením do budúcna bude kombinácia práce z domu a z kancelárie, čiže tzv. hybridný model. Napriek prevažnej spokojnosti zamestnancov s prácou z domu sa totiž prejavuje aj túžba po nenahraditeľnom osobnom kontakte s kolegami.
„Podľa prieskumu, ktorý sme realizovali v spolupráci s agentúrou Focus, má až 57% zamestnancov záujem o čiastočný návrat do kolektívu a 43% z nich si vie predstaviť 3 dni na home office a 2 dni v kancelárii,“potvrdila tento trend aj Andrea Rybárová, Product Marketing Manager v spoločnosti Microsoft.
Na zmenu pracovnej kultúry sa budeme musieť adaptovať
Čiastočný alebo úplný presun do virtuálneho priestoru bol výzvou pre manažérov aj zamestnancov. Nemení totiž len spôsob výkonu práce, ale aj celkovú kultúru práce a vedenia ľudí. Práca z domu so sebou priniesla nové výzvy v oblasti duševného zdravia a celkového well-being zamestnancov.
„Do budúcna budeme klásť omnoho väčší dôraz na hľadanie rovnováhy medzi súkromným a pracovným životom. Mladí ľudia sa s touto otázkou vysporiadajú ľahšie, no generácia okolo 45 rokov si k tomuto spôsobu práce musí nájsť cestu. V osobnom kontakte sa všetko vyvíja inak, sme schopní nadviazať očný kontakt, cítime pnutie, súhlas či nesúhlas, neutrálny postoj. Technologické zlepšenie spolupráce je rozhodne pozitívnym trendom, no budeme sa naň musieť adaptovať aj ľudsky, čo bude veľkou výzvou pre behaviorálne vedy,“ vysvetlil sociológ Michal Vašečka.
Vo všeobecnosti sa nová kultúra práce premietla aj do požiadaviek zamestnávateľov, ktorí sa po novom zameriavajú na soft skills umožňujúce lepší priebeh kooperácie.
„V nových podmienkach hybridnej práce sa od zamestnancov vyžaduje predovšetkým zodpovednosť, vysoká úroveň komunikácie, tímovej práce a flexibilita. Pandémia nám zároveň ukázala, ktorí lídri sú naozaj aj manažérmi,“ priblížila Ivana Molnárová, CEO Profesia.sk.
Kľúčový potenciál je v ľuďoch
Veľkou výzvou je pre Slovensko vzdelávanie, na ktorého reformu však nemožno čakať. Účastníci konferencie sa zhodli, že je potrebné pracovať aj s ľuďmi v produktívnom veku.
„Slovensko je krásna krajina v srdci Európy, alenáš najväčší kapitál máme v aktívne pracujúcich ľuďoch. Potrebujeme im vytvoriť podmienky a motivovať ich, aby odbúrali nedôveru k novým školiacim systémom a kurzom, vďaka čomu budú môcť už do pol roka až roka vykonávať nové zamestnanie.Táto téma by mala byť jednou z hlavných priorít súčasnej vlády, aj keď to nemá vo svojom programovom vyhlásení, a následne aj prioritou každej ďalšej vlády,“ zhodnotil Mário Lelovský, 1. viceprezident IT Asociácie Slovenska.
„Moderné nástroje ako Power BI nie sú určené iba pre IT pracovníkov, ich analytika je dôležitá aj pre manažérov a zamestnancov z výroby a verejnej správy, ktorí majú záujem rozširovať svoje schopnosti. Preto sme zaviedli bezplatné kurzy dostupné aj v Slovenčine, aby sa mohli vzdelávať aj za účelom osobného rastu. V spolupráci s Ronaldom Blaškom z AmCham Slovakia sme predstavili Desatoro znižovania medzery v zručnostiach (tzv. skills gap) v súkromnom a verejnom sektore SR, ktorého cieľom je priniesť riešenia pre udržateľný rast v nových technologických podmienkach trhu práce,“ povedala Marcela Havrilová, Education Industry Lead Microsoftu.
„Zamestnancov celkovo nedelíme na tých zo štátnej správy alebo súkromného sektoru, nakoľko ľudia čoraz častejšie menia nielen svoje pôsobisko, ale aj samotný typ práce. Preto pracujeme s ľuďmi, ktorých máme, a snažíme sa zohľadňovať ich špecifiká. Sme pripravení poskytovať reskilling zamestnancom nad 40 a viac rokov, aby sa vedeli komfortne adaptovať na nové technológie, a zároveň dbáme o ich well-being a vyvážený podiel pracovného a voľného času,“ priblížil situáciu a skúsenosti s novými spôsobmi práce v štátnom sektore Tomáš Jucha riaditeľ sekcie Digitálnej agendy na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.
Význam spolupráce medzi štátnym sektorom, súkromnými firmami a ambicióznymi zamestnancami v produktívnom veku zdôraznil Ľuboš Krpelan, nový Business Lead spoločnosti Microsoft Slovensko: „Spoločnosť Microsoft ako trhový líder inovatívnych technológií citlivo vníma potrebu transformácie slovenskej ekonomiky. Obzvlášť pre malé a stredné podniky bude dynamický prechod na inovácie kľúčový z hľadiska ich konkurencieschopnosti a rastu. Celkový trend nám jasne ukazuje, že digitálne vyspelejšie krajiny dosahujú lepšie výsledky v ekonomických aj spoločenských ukazovateľoch.“
Podľa Svetového Ekonomického fóra (WEF) Future of Jobs môže byť až 75 miliónov súčasných pracovných pozícií v najbližších rokoch nahradených automatizáciou a umelou inteligenciou, zároveň však môže vzniknúť až 133 miliónov nových pozícií. „Silne industrializované Slovensko sa musí chopiť šance a využiť jednoznačný ľudský potenciál v svoj prospech,“ dodal Ľuboš Krpelan.
