Počuli ste už o prieberčivých žobrákoch? Majú mnoho podôb a stretnete s nimi na sociálnych sieťach, on-line bazároch, alebo vo svojej mailovej komunikácii. A možno medzi nich nevedomky patríte aj vy. Nedeľník TOUCHIT vážne i nevážne. Nezviazané IT témy na tisíc spôsobov.

Sú všade a nevyhnete sa im. Pokiaľ neviete o čom hovorím, vyberaví či prieberčiví žobráci sú zvláštni ľudia, ktorí majú pocit, že im máte byť vďační za to, že im niečo dávate. Ba čo viac, ešte sú aj veľmi vyberaví s tým, čo im môžete dať a ak k darčeku zdarma ešte neprihodíte nejaký bonus, tak ohrnú nos a poriadne vás ohovoria.

Chcete to zažiť? Nie je problém. Zamierte na nejaký on-line bazár a ponúknite niečo zadarmo. Máte doma napríklad starý smartfón, TV alebo hoc aj lyže? Možno nemajú kvôli opotrebovaniu už príliš hodnotu, ale príde vám ľúto vyhodiť ich na smetisko. Veď predsa ešte môžu niekomu poslúžiť. Rozhodnete sa teda, že ich niekomu dáte zdarma. Vystavíte inzerát typu „Darujem vec X“, pričom uvediete, že záujemca si ju môže prevziať v čase tom a tom, na adrese tej a tej.

/Ilustrácia: Alexander Zick/

A hotovo. Tešíte sa, že aspoň budete mať zahriatie pri srdci, keď na váš dar natrafí nejaký človek v núdzi, využije ho a poďakuje sa vám za to. Aké bude vaše prekvapenie, keď vás namiesto úprimných dobrákov začnú kontaktovať ľudia, ktorí budú požadovať, aby ste im vec na vlastné náklady zaslali, alebo doniesli niekam na určené miesto. Ak to odmietnete, tak sa na vás osočia, lebo však vy chcete „predať“, tak vy by ste mali vyvíjať iniciatívu.

OKAMŽITE TO PRE MŇA UROBTE ZADARMO, INAK SI MA NEŽELAJTE

Problémom je, že výskyt vyberavých žobrákov sa v ére súčasného fungovania internetu nielen výrazne zvýšil, ale aj rozkošatel a dostal mnoho podôb.

Vezmite si napríklad talentovaných kresličov, grafikov a rôznych iných umelcov, ktorí poskytujú svoje služby na serveroch ako Fiverr.com, alebo Peopleperhour.com. Možno si myslíte, že s týmto predsa nemôže byť žiadny problém. Ľudia poskytujú nejakú službu za poplatok. Čo na tom môže nefungovať?

Nuž to, že skoro každý sebestačný kreslič, maliar, animátor či ktokoľvek podobný má opakujúcu sa skúsenosť s tým, že ho osloví nejaký bláznivý „zákazník“, ktorý chce svoj portrét či nejakú kresbu, pričom sa dožaduje aby bola spravená zadarmo.

V tomto prípade má prieberčivý žobrák podobu toho, že očakáva, že má na vašu prácu z nejakého dôvodu výsadné právo. Nedokáže pritom pochopiť odmietnutie a rozčertí sa, že veď predsa vy mu máte byť vďačný, že vám tú príležitosť pracovať pre neho zdarma poskytol.

Klasická skúsenosť pri objednávaní grafickej práce /Webcomics theoatmeal.com/

Veď predsa budete mať z toho osoh, že sa pri tom pretrénujete a takisto budete viac známy, pretože on tú vašu kresbu ukáže na Instagrame svojim kamarátom. A tí si od vás potom určite nejakú kresbu už kúpia, že áno. Tak nejako svet funguje v ich hlavách.

Komicky neochvejné presvedčenie, že mu práca či majetok iných ľudí automaticky náleží, je pre prieberčivého žobráka typické. Ďalším príkladom je situácia, kedy po odvedenej objednanej práci odmietne následne zaplatiť z dôvodu, že vám práca predsa netrvala tak dlho a mohol ju zvládnuť aj sám.

Skúsenosti z pohľadu jedného umelca, ktorý sa snaží radiť svojim kolegom, ako v takýchto prípadoch postupovať, si môžete prečítať napríklad tu.

A ZADARMO DÁVAŠ LEN TOTO? TAK TO SI DOBRÝ ÚBOŽIAK

Iným populárnym prejavom vyberavých žobrákov je, že sa na vás osočia za to, že im dáte niečo zadarmo v pre nich nevhodnom type alebo v nedostatočnom počte.

Čo že, vy dávate ku každému nákupu notebooku vo vašom obchode ako darček myš? No ale on chcel bezdrôtovú a ty rozdávaš len drôtové. Že sa nehanbíš? Teš sa na zlú recenziu na Heuréke, že si nevážiš svojich zákazníkov.

Rozdávaš USB kľúče na svojej konferencii? No ale sú len 8 GB a vyberaví žobráci chceli aspoň 64 GB. To si dobrý úbožiak keď rozdávaš iba 8 GB kapacitu. Budú ťa ohovárať na tvojej Facebook stránke.

Skúsenosť s vyberavými žobrákmi v malých podnikoch, ktorí nechávajú zlé hodnotenie na službe Yelp /Foto: DamnitDogan/

Možno si poviete, že takéto niečo je len otravné a treba to ignorovať. V mnohých prípadoch však toto správanie aj nenávratne mení situáciu na trhu. Mnoho malých firiem ponúkne niečo zadarmo prvý a následne po zlej skúsenosti aj posledný raz.

Podobné je to aj u bežných ľudí na bazároch, ktorí namiesto rozdávania radšej tie svoje nepotrebné veci zahodia do koša. Pretože na čo si pridávať starosti a stať sa terčom hnevu hlupákov. Obranou pri tom obvykle nie je ani to, že konkrétne predmety začnete ponúkať za symbolickú sumu jedného eura, alebo za nejakú „čokoládu“.

Niektorých prieberčivých žobrákov to síce odradí, ale tí zvyšní ešte viac zvýšia svoje očakávania, pretože ak napr. detský bicykel už nedávate zdarma, ale predávate za 1 euro, tak to už sa musíte fakt snažiť.

Ak nebude dotyčnému záujemcovi poklonkovať a nebudete mu ochotný bicykel na vlastné náklady dopraviť na vzdialenosť 50 km, tak o lukratívny predaj prídete a budete označený za „sviňu“ čo pokazila jeho/jej synovi narodeniny.

KEĎ SA Z PRIEBERČIVÝCH ŽOBRÁKOV STÁVAJÚ YOUTUBERI

Prečo to ale vlastne všetko v Nedeľníku na IT serveri rozoberám? Nechcem si z týchto ľudí nejako prehnane uťahovať. Každý totiž máme nejakú tú vlastnú charakterovú „vadu“, kvôli ktorej trpí naše okolie.

Ide o to, že občas sú prieberčivými žobrákmi aj celkom „normálni“ ľudia, od ktorých to možno nečakáte a možno medzi nich nevedomky patríte aj vy. Stačí prísť do kontaktu s rôznymi súčasnými webovými službami a je hotovo. S prieberčivými žobrákmi sa doslova roztrhne vrece.

Dôvodom je obvyklé technické nepochopenie toho, ako určité veci fungujú. Dobrá ukážka je aktuálna situácia na YouTube, kde behom novembra vošli do platnosti nové zmeny podmienok služby, v rámci ktorých Google začal alebo začne púšťať reklamy na všetkých videách, nielen na veľkých kanáloch.

Ide o to, že ak má váš kanál na YouTube viac ako 1000 odberateľov a viac ako 4000 hodín prehratia obsahu za posledný rok, YouTube vás považuje za partnera, pričom vám dáva podiel na zisku z reklamy. Ak takúto popularitu nemáte, doteraz to bolo tak, že ste mali možnosť zvoliť, aby sa reklamy na vašich videách nezobrazovali. A to skrátka skončilo.

Dátové centrum nerastie ako kaktus na púšti. Niekto ho postaví, zaplatí a prevádzkuje /Illustrácia: Matt Rota/

YouTube je z hľadiska technického zázemia, funkčnosti a ceny neuveriteľná služba. Môžete si na ňom zadarmo uložiť prakticky nekonečný zástup svojich videí, vo vysokej kvalite, ktoré si môžu milióny, či dokonca miliardy ľudí okamžite prehrať.

Za tento masívny poklad od vás Google nechce nič. Doslova a do písmena – nič. Služba je pre vás zdarma a nie je v tom absolútne žiadny háčik. A to nielen z pozície diváka, ale aj z pozície tvorcu, ktorý ľubovoľný počet videí na ňu nahráva. Keby ste o takýchto možnostiach povedali nejakému expertovi na začiatku 21. storočia, tak by si zaťukal na čelo a povedal by vám, že ste sa zbláznili.

YouTube je z tohto dôvodu gigantický behemot, ktorý prehrá viac ako jednu miliardu videí každý deň. Navštevujú ho miliardy ľudí. Pomyslite na to, o akú obrovskú infraštruktúru musí ísť z hľadiska dátových centier, konektivity a robustnosti obslužného softvéru.

Každý deň pribudne 720 000 hodín videa, ktoré sa spracuje, konvertuje do niekoľko rozlíšení, uloží v niekoľkých kópiách z dôvodu zálohy a sprístupní na prehratie. Triezvy odhad je, že každý deň sa objem dát nafúkne o cca 4 PB, teda viac ako 4000 terabajtov, ktoré musí niekto zaplatiť. Jeden 10 TB disk stojí 300 euro, takže nech sa páči, otvárajte peňaženku.

Google ich pravdaže nakupuje lacnejšie, ale nemyslite si, že za desatinu. Ten disk niečo stojí vyrobiť. Prirátajte si mzdy viac ako 2000 zamestnancov, ktorý na YouTube pracujú a zhltnú napr. 60 000 a viac ako 100 000 eur ročne (každý). Pomyslite na všetku tú konektivitu, elektrinu, údržbu a na všetky tie masívne budovy, nehoriac už ani o tom, aká nočná mora je  prevádzkovanie takýchto serverov z hľadiska zákonov a licenčných práv.

Brutálna realita gigantických nákladov YouTube /Ilustrácia: BigMouth/

Google nikde nezverejňuje, koľko ho prevádzka YouTube stojí, ale nevyhnutne sú to miliardy dolárov ročne. Pokrýva to reklamou, avšak podľa reportu Wall Street Journal ešte v roku 2015, po viac ako desiatich rokoch svojej prevádzky, reklamy nebolo dosť na to, aby bola služba zisková.

Google peniazmi z reklamy na YouTube pokryje masívne náklady a zvyšné peniaze rozdal tvorcom, pričom celú gigantickú službu držal neuveriteľných 1,5 dekády v strate alebo viac menej na nule.

Ale ľudia toto obvykle nechápu. Vidia len ten zástup reklám a hrubé miliardové tržby, ktoré stále narastajú. Bohužiaľ ale spolu s nimi rastie aj všetko ostatné. Video pribúda stále rýchlejšie, jeho kvalita a kapacita stále narastá.

Realita bude pravdepodobne  taká, že YouTube je ešte aj dnes ziskové tak maximálne „len tak-tak“. Nárast objemu reklamy ktorý vidíte ide skrátka na úkor masívneho rastu objemu videí a takisto rastu odmien pre tvorcov, platby za práva a podobne.

Niekoľko miliardová škála, na ktorej sa takto balansuje, je neuveriteľná. Nie je náhoda, že YouTube nemá relevantnú konkurenciu, ktorá by sa mu približovala. Google je jedna z mála firiem na svete, ktorá si vôbec môže dovoliť takúto nočnú moru prevádzkovať z finančnej aj technologickej stránky.

Ale pozrime že, vyberaví žobráci. Dostávajú zadarmo niečo absolútne úžasné a ohromné, niečo čo sami chcú a po čo si oni sami prišli a nikto od nich za to nič nechce, ale im sa aj tak nepáči….

Po novembrových zmenách sa vyrojili tony článkov a nekonečný zástup YouTube videí s veľavravnými obrázkami rozhnevaných tvárí, v ktorých sa prieberčiví žobráci snažili dokričať spravodlivosti. A kopec žurnalistov a veľkých YouTuberov sa neváhalo pridať.

Napríklad Mastar,  YouTuber s 3,5 miliónmi odberateľov, sa tých chudáčikov ktorí budú mať pred videami reklamu neváha zastať a píše „To je šialené. Veď ak ste ešte len malý tvorca obsahu, ktorý len s ťažkosťou rastie a naberá divákov bez z toho aby z toho mal nejaké peniaze, Google bude pred vaše videá dávať reklamu a brať 100 % zisku za vašu prácu.

Oh nie. Ten zlý Google má tú drzosť umiestniť si pred to video reklamu a zarábať na nej. U seba na svojej stránke, na svojom servery, na svojich diskoch, na svojej webovej službe a pre svojich návštevníkov. Dáva si tam reklamu, aby vykryl svoje náklady. Aká to DRZOSŤ.

Iný prieberčivý žobrák, ako napríklad Ethan Siegel, prispievateľ časopisu Forbes, skrátka LEN NECHCE, aby na jeho videách boli reklamy. Chce aby si jeho YouTube kanál užívali ľudia bez nich, čo už teraz podľa nových podmienok nebude možné.

Ako píše „Ja som vždycky svoj YouTube kanál nechával zámerne bez reklám. Vyzerá to, že bez reklamné kanály už nebudú môcť existovať. Google, nerob to.“

Tu si prosím uvedomte, že nejde o problematiku reklamy ako takej. Ak jej máte dosť, YouToube vás pustí dnu aj s Adblockom. Vyberaví žobráci sa tu sťažujú na to, že Google sa vôbec OPOVAŽUJE reklamu na svoju službu dať. Že sa ju dovoľuje dať pred videá, ktoré ľudia na túto službu zadarmo nahrali.

TO JE NESLÝCHANÉ. No ale veď JA žobrák, ktorý Googlu nedávam ani cent a dostávam do daru brutálne nákladnú službu na svetovej úrovni som predsa VYSLOVENE POVEDAL A ZAKLIKOL, že tam nebudem dávať reklamu z ktorej pôjdu peniaze mne, takže ako to, že Google si tam dáva inú reklamu z ktorej dostáva peniaze on? ŠKANDÁL.

Carlos Maza, žurnalista redakcie Vox to pojal ešte svojráznejšie:  „YouTube práve oznámil, že bude dávať reklamy aj pred videá ľudí, s ktorými nespolupracuje a nedá im za to podiel. Ide o nehorázne zneužívanie a vykorisťovanie. Firmu treba násilne rozdeliť alebo v nej založiť odbory.

Schválne som zaklikol, že nechcem reklamy na svojich videách, pretože nechcem YouTube podporovať. Je neuveriteľne zvrátené, že si tam dovolia dať reklamu, aj keď som s tým nesúhlasil. Dávam všetkým mojim divákom zvolenie na to, aby na mojich videách používali Adblock. Nebojte sa, nekradnete odo mňa. Kradnete od tých bezduchých sviniarov, ktorí sa na mne snažia zarobiť. Nech si to zožerú.“ (link)

UF, tak to už je poriadne silná káva. Ja ŽOBRÁK čo som si zadarmo umiestnil svoje videá na server, kde si ich celá ľudská 8 miliardová populácia okamžite môže pozrieť, som obeťou. Pretože Google, ktorý tento zázrak za mňa zaplatil a odo mňa nechcel nič, ma tým vlastne VYKORISŤUJE. Ach ja CHUDÁČIK. Ja nechcem aby oni sa snažili tie peniaze nejako získať späť. Ja nechcem aby to pre nich nebolo stratové. Nechcem ich podporovať. Nechcem mať s nimi nič spoločné. To preto som to svoje video k nim DOBROVOĽNE nahral.

Autor kanálu Boop Tube dodáva „Ak idú zarábať peniaze na našich malých kanáloch, tak by nám z nich mali dať podiel. Veď je to naša práca. Zaplatiť by malo byť samozrejmé.“

Náš milý vyberavý žobrák Boop predsa chce len SPRAVODLIVOSŤ. Chce aby sa Google podelil o svoj zisk.

No, ale opačne to v jeho hlave akosi nefunguje, že áno. To, že by sa aj on mal teda podieľať na nákladoch Googlu a platiť mu za to, že na jeho serveroch svoje videá má, že používa jeho pokročilé webové nástroje a že k nemu sami prichádzajú diváci z najväčšej platformy na svete, to už treba byť ticho.

/Ilustrácia: Dan Mitchell/

Nie, nie, takéto veci prieberčivým žobrákom nikdy zmysel nedávajú. Je to len JA, JA, JA. Ja mám na všetko právo a povinnosť na nič.

YouTuberi by si mali založiť odbory“, kričí YouTuber Brax. „Toto predsa Googlu nemôže prejsť, takto na nás profitovať“.

Nech si ma neprajú! Čo si to dovoľujú. Vezmem si svoj obsah, ktorý nemám kam inam dať a stratia zákazníka z ktorého nemali žiadny osoh, len starosti. To im ale ukážem. Hnusáci!

Nuž, asi takto nejako myšlienky internetových prieberčivých žobrákov z YouTube vyzerajú.

Prisahám „vačku“. Niektorí ľudia by fakt potrebovali udrieť budzogáňom po hlave. Možno by sa spamätali.

Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak než v nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pod rovnomenným kľúčovým slovom.

František Urban

František Urban
Zameriavam sa najmä na prehľadové a analytické články z oblasti najrôznejších technológií a ich vývoja. Nájdete ma takisto pri diagnostike HW a SW problémov.

Máte pripomienku alebo otázku k článku? Napíšte nám na redakcia@touchit.sk alebo priamo autorovi článku. Ďakujeme.