Tento článok je tlačová správa a je publikovaný bez redakčných úprav.

Slovensko stojí pred tromi veľkými výzvami. Musí dokázať zvýšiť produktivitu práce, zlepšiť systém vzdelávania a naučiť sa využívať nové technológie.

Ak sa nám to podarí – máme šancu zachovať si konkurencieschopnosť a priblížiť sa k najvyspelejším krajinám. „Je to demografický vývoj, ktorý nám určuje priority. V nadchádzajúcich dekádach bude totiž počet ekonomicky aktívnych ľudí ubúdať, kým tých, ktorí budú potrebovať podporu štátu, pribúdať,“ vyhlásil na konferencii JARNÁ ITAPA 2024 Tomáš Drucker, minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže. Ako ďalej zdôraznil, „taktiež nám bude chýbať dostatok kvalifikovaných pracovníkov na to, aby sme dokázali ponúknuť investorom v oblasti nových technológií dostatok kvalifikovaných odborníkov.“

Naučiť deti myslieť a nestrácať talenty

Štatistiky ukazujú, že okolo roku 2050 bude Slovensku chýbať až 19 percent pracovnej sily, čo je oveľa viac ako priemer EÚ. „Slovensko je krajina, kde má emigrácia najvyšší negatívny dopad na konkurencieschopnosť našej ekonomiky. Až 20 percent mladých ľudí odchádza za štúdiom do zahraničia, pričom polovica sa nevracia späť. Musíme to zmeniť, musíme zvládnuť lákať talenty,“ doplnila Alena Sabelová, štátna tajomníčka podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku s tým, že nás čaká zásadná štrukturálna reforma v oblasti vedy, výskumu a inovácií. „Je potrebné, aby sa štát viac sústredil na svoje intervencie. Ako nevyhnutnosť sa ukazuje zvyšovanie súkromného kapitálu na financovaní vedy a výskumu, rovnako sa musia navyšovať aj verejné zdroje. Ide o súbor opatrení a reforiem, ktoré sú pokryté aj v pláne obnovy a ktoré musíme v dohľadnej dobe zrealizovať.“

Vo vzdelávaní už reformy podľa ministra školstva Tomáša Druckera odštartovali. Ako na konferencii JARNÁ ITAPA 2024 povedal, „staré známe ‚učiť sa, učiť sa, učiť sa‘ v súčasnosti nepostačuje. Deti sa musia naučiť pracovať s dátami a kriticky myslieť, aj preto sme naštartovali zmeny v základných školách a taktiež v predprimárnom vzdelávaní.“

Dostupnejšie verejné služby v regiónoch

Aby Slovensko bola moderná krajina, ktorá stíha vyspelým štátom, je nevyhnutné poskytnúť dostupnejšie verejné služby aj v regiónoch. A záujem tu investovať dokazuje aj nové nastavenie eurofondov. „Rezort sme preberali s ambíciou preinvestovať zhruba 2,3 miliardy eur v tomto volebnom období, k dnešnému dňu sme na rozvoj regiónov presunuli už jednu miliardu eur,“ vyhlásil na konferencii JARNÁ ITAPA 2024 Michal Kaliňák, štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR s tým, že prvá fáza realizácie mapy partnerstva (investícií) už začala. Na legislatívnej, hospodárskej aj sociálnej rade vlády sme sa zaoberali spôsobmi, ako zmeniť podporu pre najmenej rozvinuté okresy. MIRRI má v úmysle hodnotiť tieto okresy na základe viacerých ukazovateľov, keďže nezamestnanosť ako doteraz používané jediné kritérium – sa ukázalo ako takmer bezvýznamné.“ MIRRI zároveň plánuje vytvoriť národný plán budovania vodovodov a kanalizácií, ktorý zreteľne ukáže to, ako ich treba budovať.

Inšpirujme sa v Anglicku či Estónsku

Či sa nám to páči alebo nie – v oblasti digitalizácie verejnej správy sme v porovnaní s vyspelými krajinami pozadu. Inšpirovať sa tým, ako k digitalizácii pristúpiť, pritom máme kde – napríklad v Estónsku či Veľkej Británii. „Briti digitalizovali raz a poriadne. Kroky realizovali postupne a každý na seba nadväzoval,“ vyhlásila na konferencii Ľubica Binka Hamarová. Ide o expertku na digitálnu transformáciu verejnej správy, ktorá svojho času pôsobila ja na MIRRI, ale dnes hodnotí efektivitu najväčších britských digitálnych projektov priamo v UK. „Angličania sa pri digitalizácii orientujú na užívateľa, kapacity si budujú inštitúcie samé a podľa svojich potrieb, no držia sa jednotného manuálu. A ako dôležité sa javí aj to, že sa systémy nakupujú na fázy. Teda nekúpi sa jeden softvér za desiatky miliónov eur, ktorý v konečnom dôsledku nevyhovuje nikomu, ale najskôr sa zabezpečí prototyp, potom beta fáza a tak ďalej. Takýto agilný nákup zabezpečuje to, že Briti dostanú kvalitu.“

Je teda potrebné sústrediť sa pri vytváraní digitálnych služieb na užívateľskú prívetivosť služieb pre občana? „Štátne služby pre občana musia byť intuitívne ako služby Bolt či Uber. V súkromnom sektore platí, že ak nie som spokojný so službou, odídem ku konkurencii. Avšak to neplatí pri digitálnych službách štátu. Občan pri nich na výber nemá,” uviedla na konferencii Carmen Raal, poradkyňa pre digitálnu transformáciu v e-Estonia Briefing Centre. Tá tvrdí, že nosným pilierom digitalizácie štátu je sústredenie sa na infraštruktúru ako takú, vytvorenie kvalitnej dátovej stratégie a zaistenie bezpečnosti dát. Problém s digitalizáciou vidí vo viacerých krajinách Európy, ktoré na nej nezačali tak skoro a tak intenzívne pracovať ako práve Estónsko. „Základ úspechu je, že sme začali veľmi skoro a dnes využívame digitálne služby na dennej báze. Naša elektronická identita nám neumožňuje len prístup k službám štátu. Každý Estónec sa prostredníctvom svojej štátom vydanej elektronickej identity dokáže prihlásiť do internetbankingu vo všetkých bankách v krajine.” Zároveň dodala, že digitalizácia štátu do veľkej miery odstránila v 90-tych rokoch hlavný problém krajiny – korupciu. 

Digitálne a jednoducho

Štát podľa Ivana Ivančina, štátneho tajomníka Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR disponuje obrovským množstvom dát, ktoré by mohol a mal využívať. „Čo sa týka počtu digitálnych služieb, nie sme na tom najhoršie. Teraz sa však sústreďme nie na kvantitatívnu rovinu, ale na kvalitatívnu. Tam máme čo dobiehať,” uviedol na konferencii. Podľa neho sa štát musí sústrediť na zvyšovanie komfortu pri využívaní služieb a zhoduje sa s Carmen Raal na tom, že služby musia byť intuitívne, bezpečné a musia mať pred občanom ‘jednotnú tvár’. Nevyhnutná je tu užšia kooperácia štátu so súkromným sektorom. 

Na vzore školského informačného systému – aplikácie Edupage – ukazovali experti na pôde konferencie príklad dobre fungujúcej služby smerom k občanom. Za aplikáciou, ktorá pôvodne vznikla ako digitálna žiacka knižka, sa dnes skrývajú robustné a komplexné systémy, ktoré využívajú materské, základné, stredné a umelecké školy po celom Slovensku. „Toto sú aplikácie, ktoré budú ukazovať smer, kam by mal smerovať slovenský eGovernment,” vyzdvihol Peter Steinhübl, výkonný riaditeľ Slovensko.Digital. 

Pozitívne príklady digitalizácie na Slovensku

Okrem aplikácie Edupage sa už dnes Slovensko môže pochváliť aj inými digitálnymi projektami, ktoré Slovákom uľahčujú život. Sociálna poisťovňa kontinuálne pracuje na zjednodušení životných situácií pre poistencov. „Vďaka tomu už dnes nemusia navštevovať naše pobočky napríklad nezamestnaní ľudia, ktorí podajú žiadosť o dávku v nezamestnanosti už na úrade práce, ktorý nám ju doručí. A asi najvýraznejší príklad je ePN, vďaka čomu sme našim klientom doteraz ušetrili 800-tisíc návštev našich pracovísk. Nová automatická služba – Informatívna suma dôchodku – má zas ambíciu ušetriť 50-tisíc žiadostí ročne,“ skonštatoval Michal Tariška, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. Dodal, že sú na správnej ceste, na konci ktorej bude úplná zmena pohľadu na poskytnutie dávok sociálneho poistenia. „V prípade, že klientovi nárok na dávku vznikne, prizná mu ju automaticky, bez podania žiadosti – a začneme vyplácať. Som presvedčený, že elektronizácia našich služieb a filozofia proaktívnych dávok prinesie lepšie, rýchlejšie a jednoduchšie vybavenie požiadaviek v prospech klienta a pomôže nám rozšíriť rady spokojných občanov – poistencov,“ uzavrel.

Značky: