ESET zaznamenal za posledný týždeň zvýšenú aktivitu kybernetických útočníkov na online trhovisku Bazoš.sk.

Zneužívanie predaja z druhej ruky cez internet nie je pre útočníkov ničím novým a pravidelne na neho upozorňuje aj polícia. V uplynulých dňoch zaznamenali výskumníci spoločnosti ESET tri tipy útokov, ktoré hrozia predajcom.

Podvodníci používajú starú, no stále fungujúcu techniku zvanú ako sociálne inžinierstvo. Podľa Ondreja Kuboviča, špecialistu na digitálnu bezpečnosť zo spoločnosti ESET, chcú podvodníci vylákať od predávajúcich číslo ich kreditnej kary alebo iné citlivé údaje. Je potrebné si preveriť identitu predávajúceho. To veľmi nemáte ako, no vyskúšať s ním konverzovať môže byť dostatočná forma preverenia. Posúďte sami na základe obrázkov nižšie.

Riziko predstavuje to, že odkaz, na ktorý by ste ťukli, povedie na falošnú stránku. Vy ako predávajúci nemusíte uviesť číslo vašej karty, keď už, tak by to malo byť vaše číslo účtu. Útočníci to na predávajúcich skúšajú rôznymi spôsobmi a škoda môže byť neraz vyššia, ako cena predávaného tovaru. „Obeť v lepšom prípade príde o tovar, v horšom odovzdá útočníkom aj iné citlivé či platobné údaje, ktoré sa dajú ďalej speňažiť. Asi najhoršou možnosťou je, ak sa útočníkom podarí infikovať zariadenie aj škodlivým kódom a následne získať množstvo údajov, ktoré zneužijú na krádež identity,” dodáva Kubovič.

Tovar zaplatím cez špeciálnu službu

Útočníci kontaktujú predávajúceho ohľadom zverejneného inzerátu a predstierajú záujem. Dôveryhodnosť sa snažia získať aj tým, že zisťujú podrobnosti o stave, veku či kvalite predávaného tovaru. Následne potvrdia záujem a ponúknu, že zaplatia ako prví, keďže nebývajú v rovnakom meste ako predávajúci. V ďalšej správe prepošlú predávajúcemu link na fiktívne platobné alebo doručovateľské služby.

Tvrdia, že tejto spoločnosti už zaslali platbu, no tá ju uvoľní až potom, čo predávajúci poštovým dokladom preukáže, že tovar už odoslal kupujúcemu – v tomto prípade podvodníkovi. Oklamaný predávajúci, ktorý odošle tovar však na peniaze bude čakať márne. Viaceré z týchto útokov prebiehajú aj v slovenčine. Podľa slovosledu, úrovne gramatiky a rôznych chýb sa však zdá, že útočníci používajú online nástroje na preklad z iného jazyka.

Zahraničný kupujúci a fiktívne potvrdenie o platbe

Niektorí útočníci sa ani nesnažia zakryť, že sú zo zahraničia. Práve naopak, snažia sa to využiť vo svoj prospech. Výskumníci spoločnosti ESET zdokumentovali prípad podvodníka, ktorý komunikoval v angličtine a predávajúceho sa snažil presvedčiť, že už za tovar zaplatil. Ako dôkaz poslal snímku obrazovky s fiktívnym potvrdením o platbe, ktorú údajne poslal cez zahraničnú banku ScotiaBank. Tovar žiadal následne doručiť na adresu v Rakúsku.

Scenár 3: Zapojenie škodlivého kódu a krádež citlivých údajov

Jedna z obetí dokonca hovorí aj o využití škodlivého kódu. Útočník podvedenej osobe totiž zaslal cez WhatsApp link na neznámu stránku. Po kliknutí sa z danej adresy do počítača stiahol škodlivý kód, s pomocou ktorého útočník následne ukradol heslá a zrealizoval aj platbu cez jednu z online platobných služieb obete.

Na danom zariadení pravdepodobne nebol bezpečnostný softvér, takže vzorku spomínaného škodlivého kódu na analýzu sa výskumníkom spoločnosti ESET získať nepodarilo. Tento scenár však nápadne pripomína útoky bankových malvérov, tzv. infostealerov, ktorých počet sa za mesiace máj až august na Slovensku zvýšil až o 33 % v porovnaní s prvými štyrmi mesiacmi tohto roka. Ich hlavným cieľom je obeti ukradnúť citlivé údaje a heslá a následne ich využiť na obohatenie útočníkov.

Čo robiť, aby ste sa nestali obeťou?

Ondrej Kubovič, špecialista na digitálnu bezpečnosť zo spoločnosti ESET, pripomína, že sa tieto a im podobné útoky v rôznej intenzite na Slovensku vyskytujú pravidelne. Nejde pritom len o prípad portálu Bazoš.sk. Zároveň odporúča päť praktických rád, ako sa im vyhnúť:

• Pri komunikácii s neznámymi ľuďmi zvoľte maximálnu opatrnosť a rovnako pristupujte aj k zaslaným linkom.
• Nahláste akékoľvek porušenia pravidiel, podozrivý inzerát, telefónne číslo potenciálneho útočníka platforme, na ktorej sa vyskytujú.
• V prípade akéhokoľvek podozrenia skúste cez Google preveriť telefónne číslo, adresu alebo meno potenciálneho kupujúceho a zistite, či sa už podobný prípad nevyskytol. Sledujte tiež stránky ako Hoaxy a podvody – Polícia SR, ktorá často podrobne dokumentuje minulé prípady.
• Dajte si pozor na neznáme platobné a doručovacie služby. Používateľom odporúčame držať sa overených poskytovateľov na slovenskom trhu. Ak si chcete byť istý, môžete využiť zásielku na dobierku, ktorú kuriér odovzdá až po zaplatení druhou stranou.
• Používajte bezpečnostný softvér na počítači, ale aj Android smartfóne a Android tablete. Spoľahlivý bezpečnostný produkt dokáže zablokovať škodlivý link či sťahovaný škodlivý kód.

Predíďte podobným internetovým hrozbám používaním správneho antivírusového riešenia.

Titulný obrázok: Robinraj Premchand /Pixabay 

Zdroj: ESET

Prečítajte si aj: