So zhruba dvadsiatkou hvezdární a planetárií patrí Slovensko ku krajinám, ktoré v tomto smere patria medzi popredné štáty sveta.
Máme dokonca astronomické pracovisko, akých je na svete iba niekoľko a niektorí slovenskí astronómovia sa radia k celosvetovej špičke.
O hvezdárňach, astronómoch a pozorovaní oblohy sme sa porozprávali s vedúcim sekretariátu Slovenského zväzu astronómov Pavlom Rapavým a s Karolom Havrilom, vedúcim Hvezdárne Rimavská Sobota, ktorá je organizačnou súčasťou Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom.
Dva základné typy hvezdární
Podľa Rapavého treba rozlišovať medzi hvezdárňami zameranými na vedecké skúmanie a tými, ktoré sú určené pre verejnosť a ktorým sa kedysi hovorilo ľudové hvezdárne. „Prioritne sú určené na popularizáciu a vzdelávanie ako astronomické školy. V tomto smere je na tom Slovensko skutočne veľmi dobre,“ podotkol.
Táto skutočnosť je podľa neho daná aj historicky, pretože práve sieť hvezdární a popularizácia v bývalom Československu a Nemeckej demokratickej republike nemala obdobu nikde vo svete a podarilo sa to do veľkej miery zachovať.
„Druhou oblasťou je profesionálna astronómia. To sú ľudia, ktorí pracujú vedecky pre Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied, ktorý má sídlo v Tatranskej Lomnici. Vedeckou prácou sa zaoberajú aj niektoré vysoké školy,“ načrtol tajomník s tým, že ide napríklad o astronómov pôsobiacich na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského.
„K nej patrí Astronomické a geofyzikálne observatórium v Modre, čo je pomerne špičkové pracovisko,“ doplnil.
Zdroj: Facebook.com/Peter MachAstronomické a geofyzikálne observatórium v Modre
Putujúci ďalekohľad
Ako ďalej povedal, práve Modra patrí k zaujímavým astronomickým pracoviskám.
„Majú tam totiž okrem iného takmer storočný ďalekohľad s priemerom zrkadla 60 centimetrov, ktorý bol pôvodne postavený v Hurbanove a bol to najväčší ďalekohľad v celom Československu. Pred druhou svetovou vojnou, keď územie Hurbanova malo pripadnúť Maďarsku, bol presťahovaný do Prešova. Tam ale nemali vhodnú kupolu, preto sa napokon dostal na Skalnaté pleso, kde bol až 70. rokov. Potom ho premiestnili do Modry,“ objasnil Rapavý.
Ako nadviazal Havrila, tejto ďalekohľad je využívaný hlavne na pozorovanie medziplanetárnej hmoty.
„Konkrétne na asteroidy v hlavnom páse asteroidov. To je taká ‚zhustenina‘ planétok medzi Marsom a Jupiterom. Kolegovia z Modry sa zameriavajú na rôzne fyzikálne, ale aj dynamické charakteristiky týchto objektov, napríklad rotačné periódy, alebo rôzne chemické vlastnosti,“ ozrejmil vedúci rimavskosobotskej hvezdárne.
Zdroj: Facebook.com/Vysoké Tatry/Eva Palinayova KloptovaVýnimočné observatórium
Pochopiteľne, nemožno povedať, že by slovenská profesionálna astronómia patrila k špičke vo všetkých oblastiach, ale nájdu sa také, kde sme skutočne v popredí.
„Máme špičkových odborníkov napríklad na výskum medziplanetárnej hmoty. To sú ľudia, ktorí sú skutočne v rámci svetovej špičky. Slovenská astronómia je veľmi dobrá aj čo sa týka slnečnej fyziky, zvlášť výskumu koróny (vonkajšej atmosféry Slnka), pretože na Lomnickom štíte je koronálna stanica astronomického ústavu a je jednou z mála, ktoré ešte fungujú,“ ozrejmil Rapavý.
Pozorovanie tejto najvrchnejšej, len asi sto kilometrov širokej časti atmosféry Slnka je špecifické, pretože sa dá pozorovať buď pri úplnom zatmení Slnka, za ktorým treba cestovať, alebo z horských observatórií. „Takých je vo svete len zopár a jedno z nich máme my,“ upozornil Rapavý.
Ako pokračoval, z veľkého finančného grantu tam nedávno inštalovali nový polarimeter na pozorovanie koróny, čo je skutočne špičkové zariadenie. „Rovnaké je napríklad na Havajských ostrovoch,“ dodal tajomník s tým, že slovenskí astronómovia sú dobrí aj v oblasti výskumu hviezd, teda stelárnej astronómie.
Zdroj: vlastné
Prečítajte si tiež:
