Prvý VIP ITAPA Health Lounge priniesol otvorenú diskusiu o kľúčových výzvach a príležitostiach v sektore zdravotníctva, ale aj o zvyšovaní kvality slovenského zdravotníctva prostredníctvom širšieho nasadzovania inovácií.
Podujatie prinieslo na jedno miesto kľúčových predstaviteľov štátu, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, poisťovní, zástupcov vedeckej a vzdelávacej obce, inovátorov a predstaviteľov najvýznamnejších firiem.
Najvýznamnejšia bola diskusia s ministerkou zdravotníctva, Zuzanou Dolinkovou o návode na budovanie systému zdravotníctva na európskej úrovni a aké výzvy a zmeny nás čakajú v najbližšom čase v ambulantnom sektore. „Máme dosť peňazí, ktoré vieme použiť na vedu, výskum a inovácie. A preto budem iniciovať stretnutia na úrade vlády za týmto účelom,“ uviedla ministerka, čím dala nádej vedeckej a výskumnej sfére. Dôležitou témou bola aj personálna stabilizácia v nemocniciach a ministerka avizovala aj potrebu stretnutia s ministerstvom školstva, aby sa zmenili obsahové náplne na školách. Ambulantný sektor bol tiež horúcou témou a diskutovalo sa aj o financiách a rozpočte, pričom ministerka dodala, že „ambulant je pre mňa srdcovou záležitosťou, je to taká kostra zdravotníctva a treba tam určite naliať viac peňazí.“
Tému budovania moderného zdravotníctva otvoril Robert Hatala z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, ktorý hovoril o tom, či je moderné zdravotníctvo na Slovensku ilúziou alebo aj reálnou možnosťou. Pavol Lepey z Meditrade odprezentoval budúcnosť zavádzania moderných prístupov do diagnostiky a terapie. Martina Antošová z Univerzitnej nemocnice v Martine zase poukázala na výskum a inovácie ako základný pilier moderného zdravotníctva.
„Priemerný čas ktorý potrebujete na prípravu veľkého projektu typu nemocnica až po jeho realizáciu trvá v Európskej únii v priemere 8 rokov, ale na Slovensku to je podstatne viac. Preto už v roku 2020 pri písaní plánu obnovy bolo nereálne, aby sme vystavali do roku 2026 tri nové nemocnice. Bolo nereálne postaviť jednu, nie to ešte tri. Sme skrátka mimo časového rámca. Problémy sú najmä také, že projekty často nie sú pripravené na čas alebo sú nepresné. V tomto smere potrebujete aj širšiu politickú koaličnú zhodu a toto u nás chýba. Jednotné politické rozhodnutie a správna alokácia zdrojov a Slovensko v tomto bohužiaľ zaostáva,“ vyjadril sa Peter Balík, dlhoročný expert na investície. v diskusii o európskych investíciách do zdravotníctva.
Štátny tajomník MZ SR Michal Štofko na otázku nového vedenia niektorých nemocníc poznamenal, že „omnoho dôležitejšie ako riaditelia nemocníc, so všetkou úctou k nim, je nastavenie veľmi jasných procesov a tie slovenskému zdravotníctvu, žiaľ, chýbajú.“
Na tému reálnych potrieb slovenských nemocníc hovorili riaditelia nemocníc. Tomáš Alscher z Národného onkologického ústavu „U nás v ústave nemáme až takú dobrú situáciu, ale verím vo svetlejšie zajtrajšky. Samozrejme, že máme aj my na NOÚ zoznam priorít na veľké technológie, ale nedá sa to dobre finančne vykryť. Na veľké nové technológie skrátka ministerstvo zdravotníctva, ako zriaďovateľa, ktorá vám s tým pomôže. Máme myšlienku o obstaraní MR lineárneho urýchľovača, ktorý posúva diagnostiku ďalej a NOÚ by takú technológiu pre svojich onkologických pacientov podľa mňa mal mať. V Česku sa ide implementovať už druhý a na Slovensku taká technológia nie je. Do dvoch rokov chceme aspoň jeden,“ prezradil T. Alscher.
Alexander Mayer, riaditeľ Univerzitnej nemocnice Bratislava: „dávno nám ušiel vlak a mali sme mať už dávno iné technológie. Až teraz, prvýkrát v histórii sme dokázali čerpať eurofondy a vysúťažili sme prvýkrát niečo z európskych peňazí. Snažíme sa dlhú dobu o modernizáciu, ale jedna vec je prístrojové vybavenie a robotizácia a druhá vec je, že každou ďalšou operáciou sa dostávame do mínusu. Nad tým sa treba zamyslieť. Na každom pacientovi máme stratu a ideme do mínusu. Máme extrémne veľký dlh v štátnych nemocniciach. Ale áno, treba modernizovať, ale netreba zabúdať na to, že často nefungujú ani základne veci.“
Veľkou témou bol aj problém s nedostatkom personálu a špecialistov či vysoký počet lekárov v dôchodkom veku. To sú iba niektoré zo symptómov stále zhoršujúceho sa stavu ambulantného sektora. Personál je kľúčový a chýba nám a musíme ho vedieť efektívne udržať. Jaroslava Orosová zo Zväzu ambulantných poskytovateľov: „Naše zdravotníctvo nemá len skoliózu, ale aj osteoporózu. Ambulant je vstupnou bránou do zdravotnej starostlivosti a bohužiaľ, má značné medzery. Posledné roky sme koncepčne neriešili generačnú obmenu. A dnes vidíme výsledok. Chýbajú stovky lekárov a iného personálu a už je to fakt citeľné,“ dodala. „Stav v akom sme teraz, neudržíme len nejakým udržiavaním ohňa, my potrebujme iskru. A nie jednu, ale viac a najmä nie raz za päť rokov,“ pridala sa k téme Lucia Povalová z MZ SR.
Michal Špaňár, riaditeľ zdravotnej poisťovne UNION, tiež vecne skritizoval ambulantnú starostlivosť: „ťažko sa niečo zmení, pokiaľ nenastane tá základná zmena v postoji, že áno realita je takáto a peniaze štát nemá ani nebude mať, aby dokonale ufinancoval ambulantnú starostlivosť. Je potreba nájsť iné finančné zdroje. My tých lekárov proste nevyčarujeme. Buď by sme museli mať veľmi veľa peňazí, aby sme ich pretiahli k nám z Česka alebo Rakúska, ale na to nemáme. Druhá alternatíva je, že budú druhí ďalší bojovníci, čo ostanú na SR, ale to bude trvať dlhú dobu, lebo ste to zanedbali. Treba hľadať riešenia a to čím skôr.“
Martin Kultan, riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera, poukázal na problém so štátnym rozpočtom v súvislosti s preplácaním liekov pre pacientov. „Problém je ten, že v štátnom rozpočte nie je nikdy dosť peňazí. Prvé čo treba, je zreálniť očakávania a potom musíme hľadať peniaze v štátnom rozpočte. Nemci dávajú na hlavu 5 000 €, my 1 200 €, takže je jasné že ich nikdy nedobehneme. My sme dlhodobo prešli na cestu, že jednoeurové, dvojeurové položky, respektíve drobné položky, tak tie pacientom hradíme, ale verejné zdravotné poistenie má byť také, že keď potrebuje človek desaťtisícovú terapiu, tak ju dostane.“
Dôležitou diskusiou bola aj téma klinické skúšania v modernom zdravotníctve. Ján Kyselovič jasne poukázal na potrebu štátnej pomoci: „štát musí pozitívne zasiahnuť do samotného procesu a vytvoriť vhodné podmienky. Slovensko nie je tá krajina, ktorá má podmienky, aby vedela robiť 300-400 člennú klinickú štúdiu v krátkom čase. Žiadny lekár sa necíti dostatočne komfortne na to, aby dokázal a chcel robiť tieto skúšania vo veľkom. Treba tomu nastaviť úplne iný systém.“ Ivan Kocan z Univerzitnej nemocnice Martin poukázal na fakt, že sa nevieme vyrovnať ani našim susedom Čechom: „ už aj Česká republika je ďaleko pred nami. Sú krajiny, ktoré pochopili význam a efekt klinických skášaní. My tam
stále nie sme. Už aj Česko vie lepšie procesne zadefinovať po administratívnej stránke začatie klinických skúšaní a tak sú oveľa ďalej pre nami.“
„Pozrime sa na také Dánsko, oni pochopili ako to robiť. Pre nich zdravotníctvo nie je bremeno, ale naopak prispieva k HDP“, reagoval Michal Ivantyšyn z HealthHub.
