Kedy na fotenie stačí smartfón a kedy potrebujete digitálnu (bez)zrkadlovku?

0

Je pre vás smartfón už synonymom pre fotoaparát alebo ho stále považujete len za rýchle núdzové riešenie, ktoré nemá pri serióznom fotografovaní čo hľadať? Plánujete nákup drahšieho fotoaparátu v podobe digitálnej zrkadlovky či bezzrkadlovky? Kedy sa to hodí a aké výhody vám tento nákup prinesie?

Dnes už je dobre známym faktom, že smartfóny sú bezkonkurenčne najpoužívanejším druhom fotoaparátu na svete. Lacné kompakty dosiahli vrchol svojich predajov v roku 2010, kedy sa ich predalo 110 miliónov kusov, pričom v nasledujúcich rokoch začali extrémne rýchlo ustupovať do pozadia. V roku 2012 sa ich predaje prepadli na 80 miliónov, v roku 2014 na 30 miliónov a v roku 2016 na 10 miliónov. Je dosť dobre možné, že v tomto roku sa už prepadnú pod 5 miliónov kusov a po roku 2020 je ich budúcnosť otázna. Podoba fotografovania sa za poslednú dekádu skrátka výrazne zmenila.

Nejde tu pritom len o to, že fotoaparát v podobe smartfónu už nosí drvivá väčšina ľudí neprestajne so sebou (ročne sa predá viac ako 1,5 miliardy kusov). Ide hlavne o to, že kvalita fotografií, ktoré sú smartfóny schopné zaznamenať, neprestajne stúpa a pokrok, ktorý sa v tomto smere udial od roku 2015 či dokonca 2010 je vskutku masívny.

Vývoj pritom nezastal. Kým ešte na prelome rokov 2017 a 2018 reprezentoval najlepší mobilný fotoaparát Google Pixel 2, tesne nasledovaný Apple iPhone X a Huawei mate 10 Pro, za necelého polroka už bolo všetko inak a túto skupinu predbehli nielen Xiaomi Mi 8, Samsung Galaxy S9 a HTC U12+, ale hlavne Huawei P20 Pro, ktorý je v súčasnosti považovaný za smartfónového fotokráľa.

Keďže fotografický modul smartfónu, reprezentovaný optickou sústavou a CMOS senzorom je skutočne miniatúrny (má zhruba 5 mm), mohlo by sa zdať, že jeho schopnosti sú oproti mnohonásobne väčším riešeniam až magické.

Kľúčom ku všetkému je obrovský pokrok v tzv. výpočtovej fotografii, v rámci ktorej sa zaznamenaná obrazová informácia skutočne enormne automaticky upravuje rôznymi pokročilými algoritmami do vhodnejšej podoby. Pokrok v tomto smere pritom pokračuje tak rýchlo, že názor, ktorý ste si v tejto súvislosti vytvorili na základe telefónov starých 2 či 3 roky, je dnes absolútne a beznádejne zastaraný.

Mohlo by sa zdať, že pri súčasnom tempe pokroku už to nebude dlho trvať a smartfónové fotoaparáty sa čo do kvality fotografického výstupu vyrovnajú pokročilým fotoaparátom v podobe digitálnych zrkadloviek či bezzrkadloviek a pošlú ich na smetisko dejín. Niečo také však vskutku nehrozí a obrazový rozdiel, ktorý pokročilá fotografická technika umožňuje, bude z dôvodu neporaziteľných zákonov optiky naďalej obrovský.

KVALITA OBRAZU: NIE JE SENZOR AKO SENZOR

Pokročilé fotoaparáty sú veľké, ťažké a nosiť ich so sebou nie je žiadna radosť. Ich cena je pri tom vskutku nemalá. To všetko je však vykúpené ich obrovskými výhodami, ktoré sa dajú v základe zhrnúť do troch kategórií – obrazová kvalita, rýchlosť a konfigurovateľnosť.

Obrazová kvalita je pravdaže ten najočividnejší faktor, po ktorom pokukuje asi každý, kto si chce pokročilý fotoaparát zadovážiť. Jeden z hlavných prvkov, ktorý ovplyvňuje kvalitu snímky, je samotný fyzický rozmer obrazového senzora. Kým v prípade smartfónov ide obvykle o obdĺžnik veľký 5 × 4, alebo 4 × 3 mm, tak v prípade pokročilých fotoaparátov strednej triedy je najpopulárnejším formátom APS-C s veľkosťou okolo 22 × 15 mm (stretnúť sa dá s rozmermi 20,7 × 13, 8 mm – až 28,7 × 19,1 mm).

Porovnanie veľkosti senzora smartfónu a špičkového profesionálneho fotoaparátu

Jeho plocha je teda viac ako 16-krát väčšia. Úplne špičkové fotoaparáty, určené pre profesionálov a najnáročnejších používateľov, používajú ešte väčšie senzory, označované aj ako „full frame“, čo sa dá voľne preložiť ako celoobrazový formát. Ich pomenovanie je odvodené od pôvodného 35 mm fotografickému filmu z analógovej éry fotografie, pričom ich rozmery sú 36 × 24 mm. Full-Frame senzor je teda viac ako 40-krát väčší, ako senzor smartfónu a zhruba 2,5-krát väčší, ako APS-C. Ich výroba je komplikovaná a nákladná (z hľadiska zachovania kvality na takej veľkej ploche), a preto sa používajú hlavne vo fotoaparátoch z vysokých cenových hladín.

Bežný používateľ tento parameter pravdaže vôbec nevníma a všimne si maximálne údaj v megapixeloch. Počet megapixlov určuje, aký počet samostatných detektorov sa na senzore nachádza. Údaj 12 Mpx hovorí o tom, že ich je 12 miliónov, pričom každý tento bod je jedným pixelom výsledného obrázka. Mnoho ľudí, ktorí sa fotografiou príliš nezaoberajú, je z tohto dôvodu zaskočených tým, že senzory pokročilých fotoaparátov majú podobný alebo niekedy aj totožný počet pixelov, ako niektoré smartfónové fotoaparáty.

To, aký je senzor fyzicky veľký, však do tejto problematiky výrazne vstupuje, pretože určuje to, ako veľký jednotlivý detektor je a aký má odstup od ostatných. Väčšia plocha senzora umožňuje väčšie pixely, čo sa prevtelí do lepšieho výkonu z hľadiska dynamického rozsahu a výkonu v rámci ISO.

Útroby digitálnej zrkadlovky Nikon D800

Väčšia plocha takisto umožňuje, aby sa na senzor zmestilo viac detektorov v dostatočnej veľkosti, pričom špičkové fotoaparáty súčasnosti ich obvykle poskytujú 24 miliónov (24 Mpx) a viac. Výsledkom je precíznejšia fotografia z hľadiska zachytených detailov i farieb.

Kvalitu fyzicky veľkého senzora a optiky zbadáte okamžite v prípade, že si na veľkom monitore pozriete fotografiu v plnej veľkosti. V prípade fotografie zo smartfónu budú jednotlivé malé prvky neostré, rozmazané a často až komicky zdeformované. Tento fakt je na maličkom 5“ displeji úspešne skrytý z dôvodu rozlišovacej schopnosti nášho oka, ale akonáhle si fotku priblížite, alebo pozriete na väčšom displeji, niet pred tým úniku.

Výsledkom je, že priblíženie nejakej časti fotografie nie je príliš dobrým zážitkom, pričom použiteľnosť nejakého jej výrezu je značne biedna. To je problémom v prípade, že chcete fotografie predávať v rámci rôznych fotobaniek, pretože potenciálny kupca sa zrejme neuspokojí s tým, že fotka vyzerá dobre len vo veľkosti, ktorá by sa dala označiť ako „náhľad“. Faktom proste je, že z hľadiska zaznamenaného detailu na úrovni pixelov je obvykle viac ako 10-megapixelový maličký senzor smartfónu schopný zaznamenať to, čo veľký 3 až 5-megapixelový.

Kvalitná fototechnika a dobrý fotograf sú zárukou umeleckých diel

Veľký obrazový senzor a optická sústava takisto umožňujú mimoriadne dobrý efekt izolácie konkrétneho objektu z hľadiska stupňa ostrosti. Tento efekt, pri ktorom sa objekt v popredí doslova „rozsvieti“, zatiaľ čo okolie sa decentne rozostrí a rozmaže (označuje sa to aj ako bokeh), sa smartfóny pokúšajú relatívne úspešne simulovať softvérovou cestou. Na dosiahnutie daného efektu optickou cestou sú ich rozmery skrátka primalé.

Maličké pixely majú slabinu takisto z hľadiska zaznamenávania dynamického rozsahu, pri ktorom je značný rozdiel medzi tmavými a svetlými miestami scény. Smartfóny s týmto problémom dnes zdatne bojujú softvérom, v rámci automatického používania HDR, avšak ten nie je odpoveďou na všetko. Možnosti zachytenia vysokého detailu tieňov, jasných častí a farieb sú skrátka limitované a aj keď výpočtová fotografia často vyprodukuje na pohľad efektný snímok, často je na hony vzdialený od toho, čo ste videli na vlastné oči.

KEĎ FOTKA NIE JE PROSTRIEDOK, ALE CIEĽ

Základný argument o obrazovej kvalite zaznamenanej fotografie nepresvedčí každého. Obrovská cena, ktorá sa pohybuje na niekoľkých stovkách a dokonca aj niekoľkých tisícoch eur, sa používateľom prehĺta naozaj ťažko. To je pravdaže cena len za samotný fotoaparát a extrémne kvalitné objektívy, ktoré na naň namontujete, sa môžu dostať na podobné, či ešte vyššie ceny. Takúto investíciu samozrejme netreba nutne vykonať ihneď a svoju výbavu si môžete rozširovať časom podľa potrieb.

Cena ale nie je jediné negatívum. Žiadna radosť nie je ani nosenie. Veľkosť a váha pokročilých fotoaparátov je značná a ak si nejaký zavesíte na krk a vydáte sa s ním napríklad na turistiku, veru sa poriadne prenesie. No a v neposlednom rade sa dá poukázať aj na faktor nutnosti učenia, pretože pokročilá profesionálna technika vyžaduje aj pokročilého používateľa, ktorý s ňou vie správne zaobchádzať.

Fotograf so zrkadlovkou (vľavo) nemá problém vdýchnuť fotografiám značne profesionálnejší nádych a jemnosť, čo smartfón umožní len ťažko (vpravo)

Nikomu netreba asi pripomínať, že ľahučký smartfón, nosený neprestajne vo vrecku, ktorý zvládne získať čo najlepšiu možnú fotku aj v prípade, že ho ovláda človek s nulovou znalosťou fotenia, je preferovaný drvivou väčšinou populácie. To ale v základe nie je výčitka smerom k pokročilým fotoaparátom. Paralelou môže byť jednoduchosť pridávania farebného filtra prstom na Instagrame a schopnosť pokročilých úprav fotografie napríklad v pokročilom editore ako je Photoshop. Je jasné, že práca v tom druhom menovanom je omnoho zložitejšia, pretože kvalita možného výstupu je diametrálne odlišná.

Kedy by ste teda mali o nákupe pokročilého fotoaparátu naozaj uvažovať? Odpoveď sa dá pomerne výstižne zhrnúť do vety: keď je fotka pre vás cieľ a nie prostriedok. Ak si idete niekam odpočinúť na dovolenku a popritom si chcete urobiť pár fotiek toho, ako stojíte so zmrzlinou u nejakej pamiatky, samozrejme, že je najvhodnejšie zariadenie smartfón. Takéto fotky sú totiž na oživenie vašich neskorších spomienok a takisto na to, aby ste na sociálnej sieti ukázali svojim priateľom ako ste sa mali.

To isté sa dá povedať o fotkách z každodenného života okolo vás, či už z hľadiska rodiny, domácich zvieratiek či obeda a takisto v praktických prípadoch zaznamenávania nápisu na tabuli, fyzického dokumentu, nákresu a podobne. Najlepší je na to skrátka ten fotoaparát, ktorý máme stále vo vrecku.

Ak je ale fotografovanie výraznou súčasťou vašej práce (napr. dokumentaristika), či je dokonca vašou prácou samotnou (profesionálny fotograf), je naopak jedinou správnou voľbou pokročilý fotoaparát. Pri profesionáloch to však nekončí. Sú tu aj nadšenci do fotografie, ktorých vonkoncom nie je málo. Ak je pre vás fotenie koníčkom a radi si niekam vyrazíte práve preto, aby ste získali nejaké pekné fotky, je pre vás pokročilý fotoaparát tou správnou voľbou.

Pre mnohých ide pri tom o investíciu, ktorá je na mnoho rokov a možno aj dekádu (na rozdiel od telefónu). Na pokročilý fotoaparát je tu možné nazerať ako na pokročilý notebook či desktop. Ani ten si do vrecka od nohavíc nedáte, ale vám ako čitateľom TOUCH IT rozhodne nemusíme hovoriť, aké výhody oproti smartfónu prináša.

Foto dokumentaristika v divočine sa bez kvalitnej techniky nezaobíde

V článku sme sa zatiaľ dostali k jednej hlavnej výhode pokročilých fotoaparátov, ktorou je kvalita obrazového výstupu vyplývajúca okrem iného aj z veľkosti a kvality obrazového senzora. To však vonkoncom nie je všetko a už sme naznačili, že ďalšími základnými výhodami týchto fotoaparátov je rýchlosť a takisto konfigurovateľnosť. Ak sa fotografii príliš nevenujete, zrejme bude na vás argument rýchlosti pôsobiť trochu mätúco.

Možno máte totiž dojem, že smartfón vytiahnete z vrecka rýchlo a fotku vytvoríte okamžite. Je to však značne klamlivé, pretože ich pomalosť sa prejavuje na dlhom čakaní na zaostrenie a spúšťovom oneskorení. Možno sa vám už ixkrát stalo, že ste pri pokuse odfotiť nejakú skvelú momentku smartfónom zistili, že fotka „cvakla“ o sekundu neskôr, ako ste chceli. Ba čo viac, nezriedkavo pri priblížení alebo na väčšom monitore zistíte, že fotka je značne rozostrená.

Pokročilý fotoaparát má oproti smartfónom masívnu výhodu v podobe rýchlosti závierky, rýchlosti záznamu a ostrenia. Kvalitný fotoaparát dokáže zaznamenať až desať snímok za sekundu v plnom rozlíšení, pričom na každú dokáže zaostriť. To si pravdaže netreba zamieňať s videom zloženým z 30 či 60 snímok za sekundu, ktoré na samostatné plne kvalitné fotografie rozhodne nerozložíte (Full HD rozlíšenie má 2 Mpx, 4K už 8 Mpx).

Moderné smartfóny sa snažia ponúknuť funkciu „burst“ pri ktorej je zaznamenaný väčší počet fotiek v rýchlom slede, avšak ostrenie je hromadné pre celú sériu. To je problém, ak sa objekt pohybuje rýchlo smerom k vám či od vás. Akčné športové fotografie, ktoré vidíte v časopisoch či na spravodajských weboch, sú takmer výhradne vykonané profesionálnymi zrkadlovkami. Tieto udalosti sa totiž odohrávajú za rýchleho pohybu cieľových objektov a smartfóny sú na ne obvykle príliš pomalé.

Pri fotení športu sa bez kvalitného teleobjektívu nezaobídete, pretože ste od svojho cieľa niekoľko desiatok metrov ďaleko. Nevyhnutnosťou je takisto blesková rýchlosť ostrenia a krátka uzávierka pre zamrznutie ostrého okamihu:

Základom je veľmi rýchla uzávierka, pričom veľkosť obrazového čipu pokročilého fotoaparátu umožňuje, aby naň za zlomok sekundy dopadlo omnoho viac svetla a fotografia bola aj napriek kratučkému osvieteniu naozaj ostrá a detailná. Tento fakt sa premieta aj do toho, že pokročilé fotoaparáty umožňujú dobré fotenie v noci či za šera. Za posledné tri roky urobili vďaka výpočtovej fotografii smartfóny veľký krok vpred, avšak ani tu sa optika oklamať vo finále nedá a smartfóny skrátka pokročilé fotoaparáty v tejto sfére nikdy nedobehnú.

NECHÁVAME SMARTFÓN ĎALEKO ZA SEBOU

Treťou hlavnou výhodou pokročilých fotoaparátov je možnosť použitia rôznych objektívov, teda rozličných optických sústav. Či už robíte portrét osoby pred vami, fotíte krajinky alebo vzdialené objekty, správny objektív vám zaručí ten najšpičkovejší výsledok. Jeho výmena je na pokročilých fotoaparátoch triviálna a obvykle pozostáva len zo stlačenia malého tlačidla, ktoré existujúci objektív uvoľní. Následne už potom iný na prednú stranu fotoaparátu len zacvaknete a je hotovo.

Výber v rámci objektívov je obrovský, od širokouhlých verzií pre krajinky, cez masívne teleobjektívy určené pre vzdialené objekty, až po tie portrétové, ktoré vám vytvoria to krásne krémové rozostrenie pozadia. Dostupné sú takisto doplnky ako sú napríklad polarizačné filtre, blokujúce svetlo prichádzajúce z určitého smeru. To umožňuje okrem iného aj perfektné fotenie bez odrazov cez sklenenú vitrínu či cez hladinu vody, čo softvérovou cestou nie je možné nahradiť.

Použitím polarizačného filtra je možné odstrániť odrazy na hladine a skle

Dalo by sa namietať, že existujú aj filtre a doplnkové objektívy pripevnené na telo smartfónu, avšak v takomto prípade ide o značne polovičaté riešenia. Smartfón totiž s nimi okamžite stratí svoje pôvodné výhody, ktorými sú bezprostrednosť a malé rozmery, pričom nové výhody neprídu v plnom rozsahu. Na rozdiel od pokročilého fotoaparátu totiž objektív neumiestňujete priamo pred senzor, ale len pred existujúci objektív v podobe miniatúrnych šošoviek.

Jednou z obrovských výhod pokročilých fotoaparátov je používanie tzv. teleobjektívov. Ide o nasadenie optickej sústavy s veľkou ohniskovou vzdialenosťou, umožňujúcou značné priblíženie. Je to rovnaký princíp ako v prípade ďalekohľadu, takže zoom obrazu je v tomto prípade optický, na rozdiel od toho digitálneho, ktorý je vlastne len zväčšením fotografie ako takej.

Účelom je získanie kvalitnej a detailnej fotografie z veľkej diaľky, čo je potrebné napríklad v prípade, že chcete získať akčné fotografie z rôznych športových podujatí, ako je napríklad futbal, hokej, box či atletika. Ako fotograf ste totiž obvykle niekoľko metrov, či dokonca niekoľko desiatok metrov od svojho cieľa. Smartfónom v takomto prípade získate len fotografiu toho, ako situáciu vnímate vlastnými očami. Ak chcete vytvoriť skutočne dych berúcu momentku priamo z akcie, bez teleobjektívu sa nezaobídete.

Ďalším použitím je fotografovanie voľne žijúcich zvierat. Predstava, že by ste sa vybrali so smartfónom do lesa, s tým že idete fotiť vtáky, srnky či zajace, je vskutku komická. Skôr než by ste sa k nim vo väčšine prípadov dostatočne priblížili, boli by už dávno preč.

Fotenie divokej zveri z diaľky a s perfektne malou hĺbkou ostrosti je dobrou ukážkou kvalitnej fototechniky

Fotografovanie s ohniskovou vzdialenosťou na úrovni 50 mm je považované za „normálne“, pretože objekty nevyzerajú oproti pohľadu našimi očami priblížene. Akonáhle ale začnete používať väčšie ohniskové vzdialenosti, ako napríklad 200 mm, všetko bude zväčšené o štvornásobok (v tomto prípade), čím sa fotenie stane citlivejšie na pohyb vašej ruky. Niektoré teleobjektívy majú redukciu trasenia zabudovanú, avšak s naberaním priblíženia na väčších ohniskových vzdialenostiach bude čoraz nevyhnutnejší statív.

Zoom s teleobjektívom na konkrétny objekt umožňuje fotografovi vyniesť ho do popredia izoláciou od pozadia, čo je jedným z poznávacích prvkov kvalitnej fotografie. Mnoho ľudí cíti, že je ich obyčajná fotografia „horšia“, ale nevedia presne poukázať na to, prečo je to tak. Častý dôvod je práve to, že na cieľový objekt nedokázali upriamiť pozornosť.

Za teleobjektív sa považuje objektív s ohniskovou vzdialenosťou väčšou ako 60 mm, pričom číslo môže rásť značne výrazne, a to napríklad až do podoby viac ako metrových monštier (monštrum je to pravdaže často aj z hľadiska ceny a v niektorých prípadoch ide už aj o sumy na úrovni bytu v Bratislave). Obrovské teleobjektívy sú vhodné napríklad na fotenie či natáčanie štartu rakiet, od ktorých ste z bezpečnostných dôvodov poriadne vzdialení (obvykle 2 km a viac).

Na fotenie štartu rakety potrebujete kvôli vzdialenosti poriadny teleobjektív

Použitie teleobjektívov však vôbec nie je limitované na objekty, ktoré sú veľmi ďaleko. Teleobjektívy s menšou ohniskovou vzdialenosťou (okolo 100 mm) sú veľmi vhodné aj na fotografovanie portrétov. Pri menších ohniskových vzdialenostiach bežných objektívov sú totiž bližšie časti tváre neúmerne zväčšené (napr. nos).

ZRKADLOVKY VS. BEZZRKADLOVKY

Ak ste sa zhruba pred desiatimi rokmi chceli začať venovať fotografovaniu vážnejšie, bol výber druhu fotoaparátu jasná voľba. Kým väčšina populácie fotila amatérsky na jednoduchých kompaktných digitálnych fotoaparátoch, tí náročnejší vyberali v rámci digitálnych zrkadloviek (DSLR).

Všetko sa ale zmenilo v roku 2008, keď na trh prišiel prelomový fotoaparát Lumix G1. Šlo o digitálnu bezzrkadlovku, pre ktorú sa používa aj skratka MILC (z anglického Mirrorless interchangeable-lens camera). Pri preklade tohto názvu je pri tom jasný účel. Ide o bezzrkadlovú kameru, ktorá umožňuje výmenu objektívov. V základe tak ide o kombináciu fotiaceho princípu obyčajných kompaktných fotoaparátov (a takisto smartfónov), s robustnosťou optickej sústavy DLRS, avšak bez vnútorného zrkadla, čím sa konštrukcia zjednodušuje.

Bezzrkadlovka Sony s odobratým objektívom, pod ktorým je senzor

Bezzrkadlovky sú tak ľahšie a mechanicky jednoduchšie. Pri poukazovaní na tento rozdiel však treba myslieť aj na to, že na finálnom rozmere a hmotnosti sa podieľa takisto optika, ktorá je prakticky rovnaká na oboch druhoch fotoaparátov. Keďže ale zrkadlo vo vnútri fotoaparátu chýba, na jeho tele už obvykle nenájdete ozajstný optický hľadáčik. Namiesto toho náhľad zorného poľa kamery vidíte rovno na displeji, tak ako pri smartfóne alebo kompakte.

V niektorých prípadoch je prítomný aj digitálny hľadáčik, ktorý zobrazuje priamo dáta zaznamenané zo senzora. Význam takéhoto hľadáčika je oproti zadnému displeju fotoaparátu taký, že sa dá dobre tlmiť proti priamemu svetlu, pretože ho prikryjete svojím okom. Výhodou oproti optickej verzii je, že môže zobrazovať doplnkové informácie, ako napríklad histogram. Viditeľné oneskorenie obrazu, ktoré vznikalo pri rýchlom pohybe fotoaparátu v minulosti, sa oproti prvým modelom výrazne potlačilo a dnes je takmer nebadateľné.

Niektorí fotografi však môžu poukázať na to, že optický hľadáčik DSLR je stále omnoho lepší pri slabom svetle a hlavne v tom, že môžu vlastnými očami porovnať, ako sa fotografia odlišuje od „reality“ videnej našimi očami. Môžu tak vykonať prílišné úpravy. Takmer určite tu hrá rolu aj zvyk, zotrvačnosť a nostalgia.

Niektoré z typov dostupných objektívov pre zrkadlovky Canon

Ak potrebujete čo najväčší výber medzi kvalitnými šošovkami, respektíve optickými sústavami pre váš fotoaparát, navrch majú bezpochyby stále zrkadlovky. Obaja giganti v tejto oblasti, ktorými sú Canon a Nikon, majú obrovskú ponuku príslušenstva pre DSLR. Nie je sa čomu čudovať, svoju ponuku už cibria celé desaťročia. Nikon používa nezmenený mechanizmus na uchytenie už od roku 1959.

V prípade bezzrkadloviek sa však situácia každým rokom zlepšuje a Panasonic, Olympus aj Fujifilm majú čo ponúknuť. Štandardom je uchytenie Mikro 4/3 (Micro Four Third, či skrátene MFT), ktoré v roku 2008 ustanovili Olympus a Panasonic, pričom ho používa aj väčšina ostatných výrobcov. V mnohých prípadoch môžete objektívy pre DSLR a MILC používať aj vzájomne vďaka adaptérom.

KOĽKO TÁ PARÁDA VLASTNE STOJÍ?

Zrkadlovky a bezzrkadlovky začínajú na podobných cenových hladinách. DLSR však s cenou postupne stúpa omnoho ďalej. Mnoho profesionálov používa napríklad veľmi kvalitnú DLSR ako primárny fotoaparát a lacnejšiu bezzrkadlovku ako zálohu.

Ak do sveta pokročilej fotografie len vstupujete, vhodné je začať na modeloch pre začiatočníkov, s príjemnou cenou i ovládaním. Poukázať sa dá napríklad na zrkadlovku Nikon D5500 za 650 eur, ktorá má v cene 18–55 mm objektív. Bezzrkadlovovou alternatívou za rovnakú cenu je napríklad Olympus E-M10 Mark III s 14-42 mm objektívom.

Spomedzi fotoaparátov s cenovkou na úrovni okolo 1000 eur, kam patria fotoaparáty pre stredne pokročilých nadšencov, je dobrým reprezentantom digitálna zrkadlovka Canon EOS 80D (telo fotoaparátu). Ceny pokročilých fotoaparátov tu pravdaže ani zďaleka nekončia a profesionáli a experti budú pokukovať napríklad na Canon EOS 5D Mark IV s Full-frame senzorom a cenovkou okolo 3000 eur.

Vynesenie postavy do popredia

Vo svete, v ktorom má takmer každý človek neprestajne vo vrecku pomerne kvalitný fotoaparát smartfónu, sa moderným pokročilým fotoaparátom dnes nežije ľahko. Preč je doba, keď si kupovali zrkadlovky aj ľudia, ktorí sa o fotografiu príliš nezaujímali a jednoducho chceli čo najlepšiu dostupnú fotografickú techniku. Ak to urobíte dnes a budete so svojím pokročilým fotoaparátom fotiť bez záujmu len v plne automatickom režime, v mnohých prípadoch dostanete paradoxne horšiu fotografiu, ako z moderného špičkového smartfónu.

Je to preto, že za posledné tri roky sa spomínaná výpočtová fotografia posunula o masívny kus dopredu a automatický post-processing, ktorý moderné smartfóny na zachytenej vizuálnej informácii robia, je dnes už mimoriadne dobrý. Všetko má pravdaže limit a DLSR či MILC ukáže aj na automatickom nastavení vo väčšine prípadov omnoho lepší výsledok z hľadiska detailnosti či farieb.

Pravdaže, akonáhle sa začnete o fotografiu naozaj zaujímať, tak aj cenovo dostupné DSLR a MILC vám umožnia po pár dňoch študovania a experimentálnych snáh zaznamenať fotografie, ktoré nechajú smartfóny ďaleko v pozadí. Pre nezasväteného bežného používateľa, ktorého fotografovanie ani trochu nezaujíma a nechce robiť nič iné, než stlačiť spúšť, sú výhody pokročilých fotoaparátov ťažko pochopiteľné (alebo skrátka nepreferované).

Nie je preto až také zvláštne, že nástup smartfónov nielenže vyradil z hry obyčajné kompakty, ale aj značne zamával s predajmi pokročilých DSLR a MILC. Obe konštrukcie si užívali značný rast v rokoch 2010 až 2013 a následne začali klesať, čo bol nepochybne dôsledok výrazného zlepšenia schopností smartfónov za posledných 5 rokov. Avšak pokračovanie tohto zostupného trendu sa nedá už príliš očakávať. V roku 2016 a 2017 sa situácia s predajmi pomerne stabilizovala a podobne tomu bude aj tento rok.

Ak je dnes pre vás fotografovanie veľkým koníčkom a možno aj uvažujete, že sa jedného dňa budete takouto činnosťou živiť (alebo aspoň celý život baviť), pokročilý fotoaparát v podobe digitálnej zrkadlovky či bezzrkadlovky je neoddiskutovateľnou nutnosťou.

A to bude platiť nielen dnes, ale aj v budúcnosti. Je jedno, že smartfóny sú a aj budú najrozšírenejším fotoaparátom na svete. Drvivá väčšina kvalitného fotografického obsahu, ktorý uvidíte v tlači či v rámci spravodajstva a dokumentaristiky, bude vytvorená na kvalitných fotoaparátoch s veľkými obrazovými senzormi a kvalitnou optikou. Ak teda naozaj chcete vytvárať podobné fotky, ako majú profesionáli či veľkí nadšenci, nie je príliš nad čím rozmýšľať.

O autorovi

Profesionálnej žurnalistike sa venujem od roku 2006. Zameriavam sa najmä na prehľadové a analytické články z prostredia hardvéru, výrobných procesov polovodičov, umelej inteligencie a ďalších technológií. Mojou doménou je takisto servis hardvéru aj softvéru.

Pridaj komentár