Vidíme veľa nových nápadov, no väčšina z nich je nepoužiteľná. Takto znie odkaz riaditeľky z Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Martiny Slabejovej smerom k štátnym úradom, ktorý predniesla na medzinárodnom kongrese ITAPA.
Na to, aby elektronizácia štátnej správy skutočne začala šliapať na plný plyn, potrebuje, aby sa práve verejné inštitúcie zamysleli nad vlastnými projektami. Podľa Martiny Slabejovej návrhy aj prichádzajú, no absolútne v nich chýba orientácia na občana, ktorá by mala byť pre štát kľúčová. „Musíme doriešiť veľmi veľa vecí. Máme na to len tri roky, preto sa musíme sústrediť na to podstatné,“ povedala Martina Slabejová na medzinárodnom kongrese ITAPA a zároveň vyzvala štátne úrady, aby prichádzali len s poriadne pripravenými reformnými zámermi, ktoré budú smerovať k efektívnejšej verejnej správe.
Ako by to potom mohlo vyzerať? Ak by sme si väčšinu našich povinností, ako napríklad registrácie áut, dokladov a iných vecí, vedeli vybaviť online? „Pokiaľ ľudia používajú smartfóny a očakávajú služby s vysokou pridanou hodnotou, verejná správa by ich mala vedieť poskytnúť,“ povedal William McCluggage, nezávislý poradca v oblasti technologických a podnikateľských zmien pre štátne rezorty a firmy, ktorý na kongres ITAPA priniesol skúsenosti zo Severného Írska.
„My sme v roku 2015 zaviedli jednoduchú mobilnú aplikáciu a zlepšili prepojenia s bankami, poisťovňami, zamestnávateľmi a samosprávou. Takže občan v priebehu troch minút vie skontrolovať predvyplnené daňové priznanie a potvrdiť ho priamo na svojom mobile,“ povedal zas Roderick Schreuder zo spoločnosti BiZZdesign, ktorý na ITAPA priniesol úspešný príklad fungovania daňovej správy z Holandska. Kým Holanďania ešte v roku 1995 využívali čisto papierový spôsob podávania daní, o tri roky neskôr to už bolo možné online.
No a dnes ho už dostávajú predvyplnené, ktoré musia len potvrdiť. „V súčasnosti 96% priznaní je podávaných elektronicky a do roku 2023 predpokladajú úplnú digitálnu komunikáciu v oblasti správy daní,“ dodal Roderick Schreuder.
Na Slovensku je však podľa Slabejovej práve ten problém, že úrady v projektoch nemyslia na komplexné prepojenie, riešia v nich skôr len seba. Slabejová im tak radí, aby sa v zámeroch pozreli aj na ostatné úrady, či tie budú schopné ich projekt využiť a rovnako musia myslieť aj na to, čo sa stane, keď sa samotný projekt dotiahne do konca. „Neboli by sme radi, ak by sme videli ďalšie korekcie eurofondov,“ doplnila Martina Slabejová.
Obava o únik citlivých dát
Aby však všetko mohlo prebiehať bez problémov a ľudia sa nebáli uniknutiu svojich citlivých údajov, musíme sa sústrediť na dôležitý trend – spoločné využívanie dátových centier a takzvaného vládneho cloudu. Tam by sa mali v najbližšom období premigrovať dáta z informačných systémov, pričom najväčšou výzvou podľa Petra Kišša, konzultanta v spoločnosti InterWay a Vladimíra Šuleka, senior solution architekta Aliter Technologies bude zachovanie bezpečnosti a spoľahlivosti dát občanov.
Dôvera v štátnu elektronizáciu bude vždy narážať práve na bezpečnosť citlivých dát. Bežní ľudia sa totiž vo veľkej miere obávajú úniku týchto dát najmä kvôli častým hackerským útokom. „Až 71% firiem v USA priznalo, že počas uplynulého roka boli vystavení nejakej forme počítačového útoku. Škody, ktoré spôsobili, dosiahli 400 miliárd dolárov,“ uviedol na medzinárodnom kongrese ITAPA Peter Fifka z Microsoftu, pričom sa odhaduje, že počet obetí počítačovej kriminality len za minulý rok dosiahol viac ako pol miliardy. „Spolupráca firiem a štátov je nevyhnutná,“ dodal.
Obava o únik dát je otázka, ktorá sa rieši dlhodobo na najvyššej úrovni krajín. K zvýšenej ochrane by mal pomôcť aj takzvaný eIDAS, čo je jednotný digitálny priestor pre bezpečné transakcie. Ten platí od začiatku novembra na základe nariadenia EÚ. „V praxi bude eIDAS fungovať tak, že napríklad Nemecko by malo byť schopné v elektronickej komunikácii akceptovať náš občiansky preukaz s elektronickým podpisom a naopak, Slovensko zase nemecký,“ dodal Pavol Frič, riaditeľ pre stratégiu a rozvoj zo spoločnosti Ditec.
