Kde máte uložené na Windows svoje dokumenty? Používate priečinok, ktorý k tomu Microsoft vytvoril, alebo dávate prednosť nejakej inej hromade hnoja, plnej neidentifikovateľných exkrementov? Nedeľník TOUCHIT vážne i nevážne. Nezviazané IT témy na tisíc spôsobov.

Dámy a páni. Vitajte na dnešnom predstavení. Uvidíte čo ste ešte nevideli, zažijete čo ste ešte nezažili. Vitajte v našom cirkuse s menom Windows, kde sa vám v našej manéži predstaví tzv. Najdôležitejší používateľský priečinok.

Čo sa o ňom dozvieme. Je to odpadkový kôš? Je to veľká kopa hnoja? Alebo žeby nebodaj veľké smetisko? Pristúpte, pristúpte, predstavenie sa začína.

/Ilustrácia: Autogiro Illustration/

Predstavte si, že máte doma skriňu, do ktorej si starostlivo ukladáte tie najdôležitejšie veci. Máte tam odložený cestovný pas, rodný list, pracovnú zmluvu a takisto aj fotografie z najcennejších okamihov svojho života. Okrem toho je tam aj vaša zbierka obľúbených filmov či hudby a takisto nejaké tie lajstrá, ktoré predpokladáte, že ešte budete niekedy potrebovať.

Z nejakého dôvodu sa ale v tejto upratanej a zarovnanej skrini začnú z ničoho nič objavovať ďalšie predmety. Vzduchový filter od auta, náhradné gombíky, návod od hriankovača. Všetko veci, ktoré sú nejaké známe, ale nemáte ani poňatia, kto ich do skrine vložil a prečo vám zavadzajú práve medzi vašimi osobnými a dôležitými vecami. To ale nie je všetko. Skriňa sa stále naplňuje novými a novými predmetmi, ktoré vôbec nepoznáte a napokon je ich ešte viac, než tých vašich.

Čo je toto za šialenstvo? Nuž, toto je tzv. Osobný používateľský priečinok najpoužívanejšieho operačného systému pre notebooky a desktopy na svete (viac ako 80 % trhový podiel). Denne s ním pracuje viac ako 1 miliarda ľudí.

MOJA SÚKROMNÁ PRÍRODNÁ PRIEČINKOVÁ REZERVÁCIA

Mám pre vás prichystanú exkurziu. Aj keď Pracovnú plochu aktívne používam a po administrátorskej stránke takisto pravidelne zasahujem do AppData, tak v základe je bežná používateľská časť mojej $USER lokality celkom nedotknutá, čo platí už po skoro štyri roky od nainštalovania systému.

Aj keď ju opticky kontrolujem, aby tu neprebiehala nejaká nekalá činnosť, v základe si tieto priečinky žijú nerušeným životom. Sú vo svojom prirodzenom prostredí, ako žlté gazely na africkej stepi a žiadny ľudský zásah ich neruší.

Nikdy som do nich neukladal manuálne žiadne vlastné súbory a ani som z nich žiadne súbory nezmazával. Nebolo treba. Moje systémové 500 GB SSD je z väčšej časti vždy prázdne, pretože prakticky nikdy nemám nainštalovanú viac ako jednu veľkú hru, takže nejakých pár stoviek MB či jednotiek GB navyše nestojí za reč. Svoje súbory a multimédiá mám na separátnych, mnoho terabajtových duplicitných diskoch.

Otvorme teda tento používateľský priečinok a pozrime sa, ako si v ňom tie hranaté žlté zvieratá sami žijú.

V základe môžeme vidieť štandardné priečinky v podobe Dokumentov, Hudby, Obrázkov, Videí, Pracovnej plochy či Stiahnutých súborov. Ide o prostredie, ktoré prirodzene používajú rôzne programy ako predvolený cieľ používateľských súborov.

Vidíme, že Microsoft sa snažil zachovať poriadok. Má tu miesto, kde majú byť ukladané napríklad herné pozície. Dokonca vytvoril aj vlastný priečinok pre Priestorové objekty vstavaných programov ako 3D skicár a 3D zobrazovač, aby sa neplietli s obyčajnými obrázkami, ktoré sa nedajú tlačiť na 3D tlačiarni.

Nachádza sa tu aj esenciálny skrytý systémový súbor NTUSER.DAT, čo je dátový súbor nesúci informácie nastavenia vášho profilu (napr. nastavenie rozlíšenia, predvolených programov, priečinkov, pozadia plochy a podobne). Tieto informácie sú zavedené pri každom štarte do systémového registru (do vetvy HKEY_CURRENT_USER), kde je databáza editovaná v reálnom čase počas behu systému, pričom pri vypnutí či reštarte sa naspäť permanentne ukladá do tohto súboru.

Ako je vidieť, hneď pod ním sú aj záznamy o jeho zmenách (LOG) a takisto jeho záložné kópie po editáciách v súvislosti s aktualizáciami a inými činnosťami. Zálohy majú poriadne krkolomné mená, no ale nechajme ich tak. Tieto veci v tomto článku nie sú podstatné.

To čo je podstatné je, že je vidieť určitý systém, dôležitosť aj hierarchiu. Mohlo by sa zdať, že  Windows si podobu tejto lokality nejakým spôsobom chráni, pretože je veľmi dôležitá a skoro kompletne sa prenáša aj pri aktualizácii respektíve upgrade celého systému. Nie je tomu ale tak. Windows má túto lokalitu v základe ukradnutú.

Jednotlivé programy ju používajú podľa ľubovôle a bez ladu a skladu. Každý výrobca softvéru má nejaký skvelý nápad a vždy ho realizuje podľa toho, ako uzná za vhodné. Používateľ a jeho osobný priestor a súbory sú vedľajšie.

Pozrite sa napríklad na priečinky začínajúce bodkou, ktoré sa týmto spôsobom umiestnili drzo a šikanátorsky na prvé pozície.

Máme tu priečinok .android, ktorý si vytvoril Android pripojených tabletov a smartfónov. Obsahuje adbkey.pub súbor s certifikátom, podľa ktorého vedia, že toto zariadenie je na konkrétne úlohy dôveryhodné. Ďalej vidím priečinok programu .FBReader, čo je softvérová čítačka elektronických kníh, ktorá si do neho uložila tri súbory databázy. Tretím bodkárom je prázdny priečinok, ktorý podľa názvu vytvoril kompozičný softvér Natron.

Čo tu tieto priečinky robia? No, v prvom rade smrdia. Rovnako ako štvrtý exemplár v poradí, ktorý vykakal video strihový program OpenShot. Navalil do neho svoje súbory logov, nastavenia a priečinky svojej vyrovnávacej pamäte, profilov či záloh. Tento program už na počítači nie je nainštalovaný, ale jeho prázdne priečinky a logy tu zostali, pretože tie najväčšie hovädá svoje exkrementy zásadne nesplachujú.

Ďalej tu je za bodkou skrytý priečinok .thumbnails, ktorý obsahuje podpriečinky fail a large. Bol vytvorený 19. novembra 2016 neznámym softvérom. No a napokon tu nájdeme aj dva príspevky od firmy Oracle. Jeden sa týka Javy a ten druhý softvéru pre virtuálne počítače VirtualBox. Oba tieto produkty sú na mojom počítači aktívne a tieto priečinky obsahujú niekoľko súborov, predovšetkým logy a XML súbory s nastavením.

/Maliar: Benjamin Waterhouse Hawkins (1845)/

Čo majú tieto súbory spoločné? No hlavne to, že po správnosti patria do priečinku AppData, teda aplikačné dáta, ktorý Microsoft za týmto účelom v profile vytvoril. Všetci títo smradi sa to rozhodli ignorovať a naviezli si svoj hnoj priamo do koreňa používateľského účtu. Prečo? Nuž… prečo nie?

To ale nie je koniec. Bodkárske sústredenie na začiatku nie je pre každého. Hľa, priečinok EREnt64 so súborom EREnt64.ini. Vytvoril ho pokročilý obnovovací program Ontrack EasyRecovery Enterprise. Neviem ale prečo, pretože súbor obsahuje informáciu >54ĚĘĆĹ8ĹÄĆ<loĹĘĹ8ÍĚĘÄËĹ&8Ă45 (polovica). Skoro to vyzerá ako zahašovaný registračný kľúč, ale to nie je isté, pretože program vykakal aj priečinok licman so súborom erent1000.lic, ktorý na to vyzerá skôr.

Že to títo nezodpovední vývojári Microsoftu kazia? Heh, no tak to sa pozrite na priečinok MicrosoftEdgeBackups, ktorý sa tu vytlačil z nejakého zadku takisto. Je mimochodom mimoriadne zábavný, pretože medzi niekoľkými priečinkami so zálohou je aj nejaký nazvaný „Protected – It is a violation of Windows Policy to modify“ (Chránené, modifikovanie tohto priečinka je proti pravidlám Windows). To je dobrý humor. Ak si myslíte, že to je nejaká nákaza, mýlite sa. To je reálny priečinok vytvorený Microsoftom.

Vývoz programového hnoja, ktorý očividne patrí do AppData, tu samotný Microsoft neukončil, pretože v koreni používateľského priečinku nájdeme aj priečinok Tracing/WPPMedia, do ktorého valí svoje zálohy zas Skype.

Svätý Mário, otec inštalatér, oroduj za nás….

SMETISKO CENNÝCH MULTIMÉDIÍ A POODKRYTIE JEHO ZÁKUTÍ

Myslíte si, že je koniec? Ale kdeže, zábava ešte len začína. Nechajme koreň používateľského priečinka koreňom a pozrime sa do jeho útrob.

Zaujímajú ma hlavne priečinky, určené pre používateľa ako takého. Viem, mohli by sme sa ešte rozčuľovať nad tým, že v AppData niektoré programy vytvárajú priečinky podľa názvu firmy a iné podľa názvu programu ako takého, ale to by bolo príliš veľké hnidopichstvo. Oba spôsoby sú dostatočne prehľadné a do tohto priečinka aj tak bežne používateľ nechodí. Je určený na programové súbory aplikácii (napr. nastavenia, profily prehliadača atď.), takže sa nemožno sťažovať na to, že ich tam aplikácie aj ukladajú (ako ste mohli vidieť vyššie, túto samozrejmosť niektorí vývojári nepochopili).

OK. Pozrime sa na priečinky, s ktorými používateľ má nonstop prichádzať do styku. Microsoft vytvoril v profile priečinky pre multimédia s názvami Obrázky, Hudba a Video. Na ne existujú v základe aj priame linky z okna Prieskumníka a takisto aj priamo z lokality Tento počítač.

Takéto priečinky už predsa musia byť fakt určené pre používateľa, no nie? Veď kam inam by si mal svoje veci tejto kategórie ukladať on?

No, otvoril som prírodnú rezerváciu toho môjho priečinka s názvom Obrázky, ktorý som nikdy reálne nepoužíval.

Ako by sa dalo očakávať, je prázdny. Teda, až na plno priečinkov. Je tu priečinok „Snímky obrazovky“, v ktorom je jedna rok stará snímka mojej pracovnej plochy. Neviem aký program ju tam uložil. Ten čo používam nie. Zrejme nejaký iný, ktorý som testoval.

Ďalej ma víta prázdny priečinok patriaci astronomickému programu Stellarium. Asi slúži na snímky obrazovky jeho rozhrania, keby som si ich náhodou chcel z nejakého dôvodu vytvoriť. Keďže som to ale nikdy nespravil, priečinok zostal prázdny. Nebolo by lepšie ho vytvárať až keď sa prvý krát nejaký obrázok ukladá? Máte pravdu, asi nie.

A hľa, opäť prázdny priečinok, tentoraz od niekoľko rokov odinštalovanej hry Tropico a vedľa neho takisto prázdny priečinok distribučného systému Uplay. Taktiež asi na niečo slúžili, predpokladám na uloženie obrázkov, ktoré nikdy nedorazili.

Ľaľa ho, priečinok „Z fotoaparátu“  – prázdny. Neviem čo ho 4. 12. 2015 vytvorilo. Pohľad do jedného virtuálneho stroja s Windows 10 mi prezradil, že ide o automaticky vytváraný podpriečinok pri inštalácii systému. No, ešte že tam je. Čo by sme si bez neho počali.

A vrchol večera. Systémový priečinok „Obrázky“ tu skrýva aj svojho nového potomka „Uložené obrázky“. Neviem, či ostatné boli teleportované, alebo odložené, ale každopádne do tohto podpriečinku očividne patria tie uložené, žiadne iné.

A veru, nejaké v ňom aj sú. Teda, len na oko. Po otvorení vidím súbor 20180407_151604.mp4, 20180428_172332.mp4, 20180602_160735.mp4. Púšťam ich teda. Sú to krátke útržky domáceho videa, ktoré som používal pri redakčnom testovaní softvéru Windows Story Remix (náhrada bývalého Movie Makera), ktorý je súčasťou integrovanej Windows aplikácie Fotografie.

Ten istý program Microsoftu mi v priečinku Obrázky vytvoril aj priečinok „Exportované videá“, kde sa nachádza testovací videovýstup videí vo formáte MP4. Zaujímavé a vzrušujúce. Nenapadlo by ma ich tu hľadať, obzvlášť keď ide o produkt Microsoftu, ktorý by mohol vedieť, že v Používateľskom priečinku sa nachádza aj priečinok „Videá“.

Nuž ale priečinok „Obrázky“ bol asi vhodnejší, obzvlášť keď do neho treba uložiť podpriečinky „Exportované videá“ a „Uložené obrázky“, ktoré obe obsahujú videá.

To ale to ešte nie je všetko. Nezabudnime, že priečinok Obrázky skrýva ešte jeden podpriečinok, patriaci pokročilej skenovacej aplikácii VueScan. Tá sa rozhodla, že toto je vhodné miesto pre uloženie logovacieho súboru vuescan.log. Pekné. Presne sem patrí.

Po tejto zaujímavej exkurzii som napätý, čo pre mňa prichystal používateľský priečinok Videá. So vzrušením ho otváram a čo vidím – dva priečinky. Jeden sa volá „Radeon ReLive“ a ten druhý „Snímky“. Fíha, tak žeby tu boli obrázky zas z toho video editora od Microsoftu, ktorý ako beťár všetko vymenil?

Pohľad dnu prezrádza, že nie. Podpriečinok Snímky obsahuje tri kratučké MP4 videá pracovnej plochy natočené programom ShareX, ktorý som kedysi testoval a stále ho občas používam. Očividne sem ten šibal stihol uložiť videá, než som prestavil jeho predvolenú ukladaciu lokalitu inam. A čo priečinok Radeon ReLive? Ten je prázdny. Ale zjavne pripravený na akciu, keby sa niečo v budúcnosti zomlelo.

VARÍME DOKUMENTOVÝ GULÁŠ Z ULOŽENÝCH HERNÝCH POZÍCIÍ

A na koniec dámy a páni úplný vrchol. Predstavujem najdôležitejší používateľský priečinok, ktorý na Windows kedy existoval – Dokumenty. Ako táto lokalita vyzerá bez dohľadu a dozoru? Ja som do nej nikdy nič sám neuložil, pretože nie som masochista. Tvorcovia softvéru ale nelenili a husto ju zaplnili.

Po štyroch rokoch prevádzky má džungľový priečinok Dokumenty bohudušu 3 GB. Tvorí ho 464 súborov a 142 priečinkov a podpriečinkov. Všetky boli vytvorené svojvoľne rôznym softvérom, bez ohľadu na to, že ide o osobný priečinok, v ktorom si používateľ môže skladovať svoje veci.

A akýže softvér ho má tak v obľube? Nuž, predovšetkým hry. Ich tvorcovia sa rozhodli, že nastavenia a uložené pozície nie je vhodné ukladať do vyhradeného priečinka Používateľský účet/Uložené hry (interný názov je Saved Games). Nie, tam som našiel len dva priečinky od Arkane Studio (podpriečinky Dishonored, Dishonored 2) a Machine Game (Wolfenstein The New Order, Wolfenstein II The New Colossus).

Ostatní herní vývojári sa rozhodli, že tieto veci patria inam, konkrétne do priečinku používateľských dokumentov, z ktorého treba nutne spraviť odpadkový kôš alebo hromadu hnoja. Vidíme tam priečinky od rôznych verzií Assassin’s Creed, potom napríklad Mirrors Edge Catalyst, Dead Island a nechýba ani produkt samotného Microsoftu – Age of Empires.

Paráda. Čo hra, to priečinok v dokumentoch. Však prečo nie? Niektoré herné štúdiá sú ale poriadkumilovnejšie a svoj hnoj si vyvážajú na svoju spoločnú hromádku, ako to urobil Rockstar, Colossal Order, Square Enix. Také to súkromné kakanie na konkrétnom rohu postele používateľa.

A čo to? Niektoré štúdia asi nedostali správu o tom, kam sa vyváža, lebo si priamo v dokumentoch vytvorili priečinok „Saved Games“ a vyvážajú tam. No toto. Čo to tu máme. Fallout4, Far Cry Primal, Tropico6, UnrealEngine.

OK teda. Som rád že máme jasno. Keby ste hľadali uložené pozície svojich nainštalovaných, alebo už roky odinštalovaných hier, nehľadajte ich na predom určenej pozícii Používateľský účet/Uložené hry. To je rarita. Hľadajte ich na pozíciách:

Používateľský účet/Dokumenty
Používateľský účet/My Games
Používateľský účet/Saved Games
Používateľský účet/AppData/Local
Používateľský účet/AppData/Roaming

Samozrejme, vo všetkých prípadoch buď v priečinku s názvom herného štúdia, alebo hry samotnej. To sa vopred nevie. Nádhera.

/Ilustrácia: Ghostbat/

Že týmto guláš Dokumentov končí? No počkajte, počkajte. A čo neherný softvér. Aj ten predsa niekde musí svoj hnoj vyvážať, tak prečo nie do dokumentov? Vidíme tu priečinok s log súbormi programov Adobe, licenčný či tempový bordel rôznych grafických programov a video strihacieho softvéru, a takisto priečinok šablón balíka Office. No kam inam s nimi?

Takisto tu máme priečinok Naskenované dokumenty a v ňom fotku kvietkov, nazvanú – Víta vás program Skenovanie.jpg. Ďakujem za vrelé privítanie Microsoft, týmto úžasným kusom integrovaného softvéru. Bez tejto fotky by som sa vo svojich dokumentoch nezaobišiel.

Takisto je tu priečinok Fax a v ňom obrázok Víta vás program Windows Faxovanie a skenovanie. Och, toľko pocty, ďakujem. Ihneď si idem niečo odfaxovať do roku 1984.

PRIRODZENÁ REAKCIA POUŽÍVATEĽOV

Súčasná situácia, ktorá v súvislosti s osobnými používateľskými priečinkami panuje, je obludná. Majú byť určené priamo pre vás. Celý Windows je nastavený tak, aby vám prácu s týmito priečinkami uľahčoval. Automaticky vás do nich smeruje, predvoľuje ich a dáva rýchlu možnosť ich návštevy z rôznych umiestnení.

Výrobcovia softvéru sa ale rozhodli, že z nich spravia hnojisko a tlačia do nich svoje súbory automaticky hlava-nehlava, bez ohľadu na to, že sa mixujú s osobnými súbormi používateľa. Nemožno ale zvaliť vinu len na tretiu stranu. Tohto hnojenia sa účastní aj samotný Microsoft, čo je asi najabsurdnejšie.

Táto situácia s Windows 10 síce nezačala, ale na druhú stranu ani netrvá odjakživa. Windows aktívne používam od éry Windows 95, kde tieto praktiky neexistovali. Priniesla ich až nová éra osobných používateľských účtov, ktorá je u väčšiny používateľov spojená s nástupom veľmi populárneho systému Windows XP a jeho priečinka Documents and Settings (Dokumenty a nastavenia).

Priečinok používateľských dokumentov odvtedy začal byť využívaný aj v súvislosti s programami a ich nastavením, pričom s príchodom Windows 7 sa celá situácia ešte viac prehĺbila a v aktuálnom Windows 10 dobehla až do „dokonalosti“.

Jedným zo základných dôvodov, prečo k tejto zmene konceptu vlastne došlo, bola možnosť vytvorenia viacerých používateľských účtov na jednom systéme, pričom každý mal vlastné nastavenia. Idea, že jeden počítač dnes používa striedavo celá rodina už dnes pôsobí značne komicky a potreba viacnásobných účtov rôznych ľudí vyšumela do prázdna.

S dôsledkami ale žijeme dodnes v podobe tohto smetiska, do ktorého je neprestajne zvážaný stále nový a nový odpad.

/llustrácia: NARRATOR/

Čo zostáva používateľovi? Nuž, hlúpa reakcia je neprestajne tento odpad medzi svojimi súbormi hľadať a mazať ho stále dookola a do zblbnutia ako bájny Sizyfos. Druhá hlúpa možnosť je generovanie tohto hnoja ignorovať a zmieriť sa s tým, že to je nevyhnutné smetisko.

Riešením pravdaže nie je osobný priečinok systémovo presmerovať inam, pretože pri presmerovaní si celý tento dnešný a takisto budúci hnoj zoberiete so sebou. Najrozumnejšie je tieto priečinky skrátka ignorovať a svoje dokumenty a špecifické súbory si ukladať na iné lokality, do ktorých vám nikto nebude chodiť kálať.

Tak som to urobil ja. Neviem presne, aké percento ľudí zvolilo tento prístup, pretože nie je na prvý pohľad zrejmý. Keď som sa ešte pred mnohými rokmi živil servisom, rukami mi prešli stovky či tisíce počítačov, pričom som si všímal, že mnohí ľudia svoje dokumenty prirodzene začali skladovať priamo na Pracovnej ploche a jej podpriečinkoch.

Postupom času som začal mať pre nich čoraz väčšie pochopenie a prestal som sa čudovať tomu, že sa u niektorých používateľov už kapacita plochy počítala na gigabajty. Aspoň im z toho miesta nikto nerobil smetisko či záchodovú misu.

/Ilustrácia: Marcomics/

Občas ale premýšľam, čím sme si toto zaslúžili. Pripomína mi to éru pred viac ako jednou dekádou, keď si skoro každý tvorca aj toho najprimitívnejšieho programu myslel, že on je tým najdôležitejším na svete, takže si zaslúži, aby jeho výplod bol spúšťaný automaticky pri štarte a jeho ikona bola pri systémových hodinách.

Dnes si každé mnohomiliónové vývojárske štúdio myslí, že priečinky Dokumentov a používateľského účtu sú ich súkromná ZOO, kde si môžu robiť čo chcú. Predstierajú, že ich programový odpad, ktorý patrí do AppData či iných konkrétnych lokalít je najdôležitejší na svete, takže používateľ ho určite uvíta medzi svojimi súbormi.

Čím väčší bordel, tým lepšie. A najhoršie je, že sa ani nemôžeme sťažovať Microsoftu, aby s týmto správaním nejako zatočil, pretože ten sa s dupotom koní a rachotom svojich koltov sám do tohto divokého západu ochotne pridáva.

To sme dopadli.

Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak než v nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pod rovnomenným kľúčovým slovom.