Počasie na horách sa môže zmeniť z minúty na minútu, no u horských záchranárov sa dovoláte pomoci vždy. Núdzová linka HZS na skrátenom čísle 18 300 funguje už viac ako 20 rokov s podporou technológií od Slovak Telekomu.
Úloha horskej záchrannej služby je pri záchrane životov a zdravia návštevníkov hôr nedoceniteľná. Veľkú úlohu okrem fyzickej zdatnosti a znalosti hôr u záchranárov zohrávajú aj moderné technológie. Zhruba pred 20 rokmi začali ľudia masívne využívať mobilné telefóny a to aj na horách. Mobily zmenili aj to, ako sa informácie dostávajú k horským záchranárom. Kým kedysi zalarmoval záchranárov chatár, ktorému sa nevrátili turisti, tak dnes sa pomoci horských záchranárov dovoláme aj na horách jednoducho mobilom.
Horská služba rieši každý rok viac ako 1500 volaní o pomoc a za posledných 10 rokov sa počet výjazdov záchranárov viac ako zdvojnásobil. V 80% prípadov sa jedná o situácie, ktoré si zavinili návštevníci hôr sami tým, že precenili svoje sily a schopnosti, nemali dostatočnú obuv či oblečenie. O tom, čo sa za 20 rokov na horách zmenilo, sme sa porozprávali s plk. Ing. Jozefom Janigom, riaditeľom Horskej záchrannej služby.
- Ako sa za posledných 20 rokov zmenili návštevníci hôr? Sú dnes pre turistov hory viac otvorené, dostupné?
Mnoho ľudí si neuvedomuje riziká spojené s pobytom na horách alebo preceňuje svoje schopnosti. Pritom stačí, aby poznali niekoľko zásad, ktoré im pomôžu sa nebezpečným situáciám vyvarovať a tak ušetriť seba aj horských záchranárov pred život ohrozujúcim situáciami. Vo všeobecnosti majú ľudia menej empatie, pokory a úcty k horám, viac sa spoliehajú na pomoc druhých, hlavne záchranárov a sú aj takí, ktorí pomoc horských záchranárov zneužívajú. Nástupom mobilných telefónov vzrástol trend volania o pomoc v každej situácií a to aj v takej, ktorá si nevyžaduje bezprostredne pomoc záchranárov.
- Ako vám technológie pomáhajú a uľahčujú prácu? Darí sa dnes vďaka nim efektívnejšie zachraňovať životy?
Začínali sme s jednou telefónnou linkou a jedným telefónom, dnes máme plnohodnotné operačné stredisko s možnosťou využitia technológií pevnej siete, zálohovanej internetovým pripojením a mobilnou sieťou. Ak by aj niektorá zo spomínaných sietí vypadla je nahradená tou druhou.
Využívame príjem tiesňového volania na linku so skráteným a ľahko zapamätateľným číslom 18 300, oproti minulosti vieme na jednom čísle spracovať viac hovorov naraz v rovnakom čase, čomu napomohlo pripojenie k optickej sieti a zrýchlenie internetového pripojenia Operačného strediska.
Pribudla pre ľudí možnosť zavolať o pomoc, alebo poslať SMS cez smartfóny prostredníctvom našej HZS aplikácie, ktorá nám poskytuje aj presnú polohu cez GPS súradnice, vďaka čomu máme presnú informáciu o tom, kde a čo sa stalo.
- Čo by ste odporučili ako povinnú výbavu pri turistike na horách? Na čo by turisti nemali zabúdať?
Medzi povinnú výbavu, ktorú by mal mať na horách každý, patrí mobilný telefón a náhradnú powerbanku s dostatočnou kapacitou, pre prípad, že sa im telefón vybije. Tiež by mali mať so sebou základnú lekárničku, papierovú mapu a nejaké peniaze.
- Ako ste sa o „nezvestných“ turistoch dozvedeli pred tým, ako boli k dispozícii mobily a ako to býva dnes? Prichádza dnes pomoc rýchlejšie ako v minulosti?
V minulosti boli využívané hlavne „knihy vychádzok a túr“. Ak sa niekto nevrátil do ubytovacieho zariadenia alebo domov, tak rodina či personál hotela, kde boli ubytovaní, kontaktoval horských záchranárov. Dnes rovnako, ak sa niekto domov z túry nevráti, nám jeho rodina alebo priatelia volajú. Pribudli prípady, že aj napriek tomu, že je človek v poriadku, ale má len vybitý mobil a nedokáže sa mu nikto dovolať, tak rodina má obavy o jeho zdravie a život. Poskytnutie pomoci sa odvíja od množstva získaných informácií o pláne, kde mal nezvestný plánované ísť. Ak máme nedostatok informácií, je to častokrát ako hľadať ihlu v kope sena.
- Čo ak sa mi mobil v horách vybije? Je nejaká rada, čo robiť v takom prípade, alebo ako sa tomu vyvarovať?
Vybitý mobil, ak človek nie je v ohrození, je skôr problém pre rodinu a okolie, ako pre majiteľa samotného. Riešením je spomínaný externý zdroj – powerbanka. V kritickom prípade je potrebné si pamätať aspoň jedno číslo najbližších rodinných príbuzných. Požiadať niekoho, koho stretneme, o požičanie telefónu na jeden hovor, aby sa rodina o nás nebála. V horách by takáto pomoc aj keď od neznámych ľudí mala byť úplne samozrejmá.
- Ak človek zavolá na tiesňovú linku HZS, ako mu viete pomôcť? Poskytnete mu rady, pokúsite sa ho upokojiť? Je ten telefón, takým prvým nástrojom záchrany človeka?
Psychická podpora je veľmi dôležitá, vždy sa snažíme uistiť volajúceho, že pomoc je na ceste, čo má za následok upokojenie volajúceho. Veľakrát volajúci, ktorý sa dostal do situácie, v ktorej si nevie sám poradiť, zavolá na linku HZS a my mu poradíme, ako má postupovať. Niekedy sa stáva, že rada poskytnutá cez telefón situáciu pomôže vyriešiť a nie je potom potrebná záchranná akcia.
- Čo sú pre vás tí najväčší „pomocníci“ pri záchrane životov? Či už sú to nové technológie, ľudia a ich znalosti, moderná výstroj, helikoptéry, snežné skútre a pod.?
Pomoc prichádza tak rýchlo, ako rýchlo sa šíria informácie, že ju niekto potrebuje. Odovzdávanie informácií a riadenie, či už prostredníctvom mobilného telefónu alebo rádiostanice, je nenahraditeľné v manažmente záchranných prác. Akýkoľvek počet záchranárov a techniky nasadenej na záchranu bude len tak účinná, ako rýchlo sa informácie budú šíriť.
3 užitočné aplikácie do mobilu podľa HZS
- Aplikácia HZS – Horská záchranná služba
Aplikácia umožňujúca volanie na linku tiesňových volaní 18 300 Horskej záchrannej služby a odosielanie tiesňových SMS správ, s použitím aktuálnej GPS pozície pre rýchlu lokalizáciu volajúceho v horskom prostredí.
Oficiálna aplikácia lavínových služieb je nevyhnutnosť pre všetkých, ktorí sa pohybujú v zimných horách, ideálna pre freeriderov či snoubordistov. Pomáha lepšie určiť lavínové nebezpečenstvo, poskytuje aktuálne lavínové správy a predpoveď počasia.
Aplikácia spája GPS navigáciu s offline mapami. Ide o preferovanú mapovú aplikáciu odporúčanú HZS, ktorá umožňuje stiahnuť si aj podrobné turistické mapy Slovenska.
Ak sa chcete dozvedieť, ako dokážu záchranári lokalizovať človeka vďaka mobilu, pozrite si video YouTubera Juraja, ktorý všetko vysvetľuje vo svojom najnovšom videu.
Horské záchranné „pätoro“
- Do hôr nechoďme nikdy sami. Dajme vedieť známym či rodine, kam ideme.
- Naplánujme si trasu túry deň vopred. Dôležité je zistiť si na internetovej stránke alebo infolinke Horskej záchrannej služby stav chodníka a predpoveď počasia. Aj v lete sú niektoré trasy zamrznuté a hrozí pošmyknutie.
- Nepreceňujme svoje schopnosti a skúsenosti. Odhadnime, koľko nám bude túra približne trvať, aby sme sa vrátili pred zotmením.
- Zbaľme si náhradné oblečenie do igelitového vrecka, aby nám pri búrke nepremoklo. Do povinnej výbavy patrí aj mobilný telefón a kontakt na Horskú záchrannú službu na čísle 18 300. Užitočné je aj GPS, podľa súradníc nás záchranári vedia presne lokalizovať.
- Pred odchodom zapíšme cieľ túry a predpokladaný návrat do turistickej knihy v hoteli či chate. Ak by sme sa nevrátili, personál zavolá Horskú záchrannú službu. Počas túry trasu nemeňme! Alebo: Ak sa rozhodneme trasu zmeniť, dajme o tom chatárovi vedieť.
