Počítače sa nesprávajú vždy tak ako čakáte. Občas vás prekvapia, občas zaskočia, no a niekedy vás aj donútia zapochybovať o realite. Ak sa k tomu pridajú hrôzostrašní používatelia, no, to už občas neviete či bdíte alebo sníte. Nedeľník TOUCHIT vážne i nevážne. Nezviazané IT témy na tisíc spôsobov.

Už je to 9 rokov, čo pre nikdy nekončiaci zástup ľudí odpovedám na technické otázky v rámci čitateľskej poradne. Robím to obvykle pomerne rád. Vyhýbam sa strohým odpovediam, ktoré neskúsení používatelia musia nasledovať ako roboti a nič sa pri nich nenaučia. Snažím sa vždy problematiku vysvetliť, aby aj iní čitatelia zistili, prečo k problému došlo a prečo sa používajú tie riešenia, ktoré odporúčam.

Rád ľudom pomôžem a pripomína mi to moju starú prácu, kedy som sa servisom, diagnostikou a takisto stavbou počítačov živil. To už je ale poriadne dávno a dnes už si moju fyzickú prítomnosť pri opravách užívajú len počítače mojich priateľov a rodiny.

Občas sa ma ľudia pýtajú, či sa mi nezdá správanie ich počítača čudné, zvláštne, či dokonca unikátne. Často majú pocit, že problém, ktorý so svojim strojom prežívajú, je raritný. Pravda je ale taká, že sa jedného dňa pokazí všetko a nič nie je výnimka. Príčiny rôznych problémov sa pri tom dajú často veľmi rýchlo identifikovať skontrolovaním relevantných nadväzností a obvykle spadajú do dobre známych a obvyklých kategórií.

Občas sa ale vyskytnú veci, ktoré veru zaskočia aj mňa. Netykajú sa pri tom vždy len počítačov, ale aj ľudí, ktorí ich denne používajú.

Desktop a paranormálna energia z inej dimenzie

Táto príhoda, ktorá sa stala asi pred 10 rokmi, bola zrejme najväčším šokom mojej servisnej histórie. Som racionálny človek a z duše nenávidím nevedecké prístupy a táranie o paranormálnych javoch. Občas sa ale prihodí niečo, čo vás na pár sekúnd nevyhnutne donúti prehodnotiť všetky svoje postoje, pretože ste svedkom niečoho čudesného. V šoku tak máte otvorené ústa a hľadáte steblá reality, ktorých by sa dalo chytiť.

Prišiel som do práce nejako krátko po 11 hodine a pozdravil kolegu, ktorý práve položil na stôl otvorený desktop. Pripojil k nemu klávesnicu, myš a monitor, ale nezapínal ho a rovno sa pobral na obed, nechávajúc ho pre mňa.

Spýtal som sa ho, čo s počítačom je, ale odpoveďou mi bola len klasická diagnóza, s ktorou dorazí do servisu väčšina počítačov – „NEFUNGUJE“.

Za kolegom následne vrzli dvere a ja som teda len mykol plecami, zavesil si bundu na vešiak a počítač bez váhania zapol. Ventilátor chladiča procesoru sa síce rozbehol, ale pípnutie úvodného POST testu sa neozvalo a neprebudil sa ani monitor.

Toto správanie obvykle súvisí s pokazenou napájacou sústavou základnej dosky, alebo chybným zdrojom, ktorý skrátka počítaču nedodáva dostatok energie. Vhodným postupom je rýchlo medzi týmito dvoma stavmi rozlíšiť tak, že k PC pripojíte iný zdroj.

Načiahol som sa teda dozadu skrinky a prepol som sieťový vypínač, v snahe počítač vypnúť, aby som jeho zdrojovú kabeláž mohol odpojiť. Na moje prekvapenie sa však nič nestalo. Počítač naďalej ticho bzučal roztočeným ventilátorom.

Ihneď mi napadlo, že zdroj má toto tlačidlo nefunkčné a dosť dobre bolo možné, že to nebol jeho jediný problém. Naklonil som sa teda dozadu skrinky, aby som z neho vytiahol napájací kábel, avšak na moje veľké prekvapenie som zbadal, že jeho konektor je prázdny.

Ako idiot som zobral koncovku sieťového kábla, zapojenú do elektriky, ale už nie už do PC a neveriacky sa na ňu pozeral. WTF? Opäť som sa pozrel do útrob počítača a sledoval roztočený ventilátor procesoru. Všimol som si pri tom, že na zdroji sa ventilátor netočí a podľa priloženého ucha k disku som usúdil, že sa nerozbehol ani on.

Odkiaľ ale preboha berie šťavu ten chladič CPU? Napadlo ma, že mu ju posiela zdroj, ktorého kondenzátory sú stále nabité. Ide o pomerne normálny jav. Ak odpojíte zdroj od siete a následne počítač zapnete, zbadáte, že nazhromaždená energia v kondenzátoroch ešte na zlomok sekundy počítač rozpohybuje (napr. lopatky ventilátora sa mierne pohnú).

Ventilátor sa síce točil už dobrú minútu, čo bolo čudesné, no ale očividne zdroj musel mať nejaký vážny problém a nejako to všetko naakmuloval. Načiahol som sa teda ku jeho dvom interným konektorom, ktoré napájajú dosku a oba som ich odpojil. Vetrák CPU sa stále točil…

Končila všetka sranda. Na neposlušný ventilátor nedodržujúci fyzikálne zákony som pritlačil v strede jeho osi prstom a zatlačil ho dnu do ložiska. Lopatky sa konečne zastavili a rozhostilo sa ticho. Tak, a je to vybavené! Stisk som následne pomaličky povolil a neveriacky sledoval, ako sa chladič znovu rezko roztočil.

„Čo to do pekla čerpá elektrinu z nejakej inej dimenzie?“ Rozohnil som sa. Načiahol som sa dozadu skrinky ku káblom myši, klávesnice a monitoru a všetky ich v zlosti z panelu dosky vytrhol. Ventilátor okamžite zastal.

Realita ma konečne dobehla. To musí byť ono. Vzal som všetky tri káble do ruky a pomaly ich zapájal nazad. Monitor do výstupu grafickej karty – NIČ. USB konektor klávesnice – NIČ. USB konektor myši – ventilátor CPU sa rozbehol.

Znovu otváram ústa. Tentoraz sa však na kábel pozerám pozornejšie a zisťujem, že k myši nevedie. Ten ozajstný ležal pod zadným panelom na stole. Kolega omylom zapojil iný USB kábel, vedúci niekam inam. OK, ale kam?

Nahmatávam ho a vyťahujem z pomedzi dvoch stolov. Je niekoľko metrov dlhý a vedie k obyčajnému domácemu multifunkčnému zariadeniu, ktoré takisto zrejme niekto doniesol na servis. Všímam si, že táto tlačiareň je zapnutá do elektriky a jej displej svieti.

Jej pripojenie k počítaču USB káblom je pravdaže úplne normálna vec. Takto ju pripájate, aby ste so zariadením mohli skenovať a tlačiť. Pomaly sa do mňa ale začala vkrádať realizácia. Problémom očividne bolo, že základná doska počítača mala poruchu v súvislosti so svojou napájacou sústavou.

Tlačiareň môže fungovať v základe ako USB Slave (otrok), ktorý plní príkazy zariadenia na opačnom konci káblu, teda počítača, ktorý plní rolu USB Master (pán). Tento režim však môže tlačiareň aj otočiť. Má totiž USB konektory, do ktorých sa dá pripojiť napríklad USB kľúč, z ktorého sa dá rovno tlačiť a v takomto prípade je tlačiareň práve Master a USB kľúč podriadený Slave.

To čo sa stalo bolo, že po pripojení USB konektoru do vypnutého počítača tlačiareň nedostala informáciu o tom, že na druhej strane je PC a považovala ho za perifériu, teda napríklad USB kľúč. V kabeláži tak vyslala energiu pre napájanie pripojeného zariadenia (napr. USB kľúča).

Už to bolo samo o sebe veľmi zvláštne. Avšak všetko sa to skombinovala s pokazenou základnou doskou, ktorej chybná napájacia sústava toto malé napätie vpustila do svojich obvodov a po zapnutí štartovacieho tlačidla ho nasmerovala do konektoru pre chladič procesora, ktorý sa roztočil. WTF?

Nočné rany zo záhrobia a PC skrine

Moja druhá strašidelná historka sa udiala pred zhruba dvoma rokmi na mojom vlastnom desktope. Bola hlboká noc a všade sa rozkrádalo ticho. Často pracujem dlho do noci, či skôr lepšie povedané do rána a v dobe výskytu tejto udalosti bolo zrejme už po tretej hodine.

Keď nad tým tak premýšľam, ide zrejme o najrýchlejšiu diagnostiku raritného a neštandardného problému, akú som kedy spravil. Odhadom trvala tak 2 až 3 sekundy.

Nepamätám si presne, čo som presne robil, či som niečo písal, alebo skôr odpočíval, avšak podstatné je, že do nočného ticha sa zrazu ozvala obrovská tupá rana, vychádzajúca z počítača. Viete, v počítači nie je príliš veľa vecí, čo dokáže vyvolať ranu ako vystrelenie z kanónu. Nezľaknete sa teda len samotného hluku, ale aj toho, že nemáte potuchy čo ho spôsobilo.

Jedným z mála potenciálnych pôvodcov enormnej rany je optická mechanika. Médiá v podobe CD alebo DVD sa v nej totiž točia poriadnou rýchlosťou, pričom sú vytvorené len z 1,2 mm hrubého plastu (polykarbonátu). Teoretická pevnosť CD je 23 000 otáčok za minútu a DVD 32 000 otáčok za minútu. Z tohto dôvodu mechaniky obvykle točia médiá maximálne v okolí 10 000 otáčok (čo zodpovedá 52x CD a 16x DVD).

Niekedy je ale médium, napríklad z dôvodu pádov na zem, takmer neviditeľne naprasknuté, čo oslabí jeho konštrukciu a odstredivá sila ho doslova roztrhne. Všetky jeho trosky pritom masívnou rýchlosťou narazia do stien mechaniky, čím sa ozve rana podobná výstrelu.

V prehistorickej dobe minulého storočia som to zažil na vlastné uši pri práci na kamarátovom počítači, kde som práve z CD inštaloval Windows 98. No, lenže problémom bolo, že na mojom súčasnom počítači je mechanika už skoro len na okrasu a médium v nej už zasunuté poriadne dlho nebolo.

Čo teda bola tá masívna rana z útrob počítača, ktorú som počul? Behom sekundy ma napadla už zrejme jediná možná príčina. Bol som si istý, že som práve počul zlyhanie materiálu plastovej obruby procesorovej pätice, ktorá pod mnohoročným tlakom obrovského chladiča Scythe Ninja praskla v mieste svojho zubu.

Nebolo času nazvyš. Ak totiž chladič nedolieha na CPU, jeho teplota začne extrémne rýchlo narastať. Rýchlo som poukladal všetky neuložené dokumenty a klikol na Štart, v snahe počítač vypnúť, ale menu vyskočilo už extrémne pomaly a počítač začal zatuhovať.

Šlo o znak výrazného termálneho CPU throttlingu. Ide o obranný mechanizmus, ktorý pri extrémnom prehriatí dokáže CPU výrazne výkonnostne obmedziť, v snahe zabrániť ďalšiemu nárastu teploty. Pri dosiahnutí teploty okolo 100 °C pri tom BIOS vyvolá okamžité núdzové vypnutie.

To som pravdaže nechcel riskovať, pretože CPU bez chladiča môže teplotu nabrať enormne rýchlo a hraničné hodnoty 100 °C bleskovo prekročiť, čím dôjde k jeho trvalému poškodeniu (obzvlášť ak teplo nemá čo odviesť po vypnutí).

Bleskovo som sa tak zohol pod stôl a počítač vypol vypínačom na zdroji. Všetko som našťastie stihol včas. Po otvorení bočnice sa môj predpoklad potvrdil a vykukol na mňa knísajúci sa Ninja, visiaci len na jednom boku obruby pätice. Ako sa odklopil, procesor celkom odhalil a nechal ho naholo.

Pre bežného používateľa by zlomená obruba (bracket) znamenala zrejme nákup novej dosky, alebo nového chladiča s odlišnou konštrukciou uchytenia, ale pre mňa našťastie nešlo o žiadny problém. Zo svojej servisnej činnosti mám skriňu plnú funkčných i nefunkčných základných dosiek (v rámci zbierky).

Stačilo teda jednu vziať, bracket, ktorý je na platforme AMD u rôznych pätíc snáď už 20 rokov rovnaký, vymontovať a priskrutkovať si ho na svoju dosku. Keďže moja skrinka má pod CPU okienko nosnej vrstvy, nebolo potreba dosku ani zo skrinky vyberať.

Štyri skrutky, šup, sem a bolo hotovo. Raritný problém ako z nočnej mory bol opravený za asi dve minúty a chladič bol po nanesení novej vrstvy teplovodivej pasty späť na mieste.

Porno problém s prekvapením

Je pomerne časté, že pri oprave počítačov vám maximálny šok a nočné mory nespôsobí hardvér, ani softvér, ale jeho používatelia. Azda pred desiatimi rokmi sa mi v servise udiala jedna zvláštna historka, ktorá je pre mnohých možno hrôzostrašná, ale priznám sa, že ja sa na nej skôr vždy zasmejem.

Jedného dňa prišiel za mnou do servisu muž vo veku 40 až 50 rokov. Doniesol si svoj desktop, na ktorom sa podľa jeho slov zle prehrávali videá. Mal som práve čas, takže som počítač hneď nahodil na stôl, pripojil k nemu naše periférie a zapol ho.

Nabehnutie fungovalo v poriadku. Windows sa spustil a letmým pohľadom do Správcu úloh som sa presvedčil o tom, že žiadny škodlivý alebo pokazený systémový proces nežerie takmer kompletný výkon CPU, čo by prehrávanie videí komplikovalo.

Muž ma teda navigoval do konkrétneho priečinku a ukázal na niekoľko videí s generovaným názvom, čo jasne dávalo najavo, že nešlo o žiadne filmy, ale videá natočené v tej dobe populárnym kompaktným fotoaparátom.

Očakával som, že pôjde o nejaké zábery z dovolenky, ale v momente ako som zapol video, na ktoré muž ukazoval, objavila sa sexuálna scéna v ktorej figuroval on a jeho partnerka. Nemyslím pritom nejakú šteklivú scénu z vane, ale ozajstné amatérske porno so všetkým, čo od neho očakávate.

Myslel som si, že ma muž len omylom navigoval na nesprávne video, takže som sa len pousmial a rýchlo ho vypol. Nechcel som to pre neho robiť ešte trápnejšie a predstieral som, že sa nič nestalo a nevidel som práve jeho zasunutý úd v manželke.

Snažil som sa otvoriť iné video, ale muž ma hneď zarazil. Povedal, že na danom videu vidieť problém najlepšie a že som ho predsa za takú chvíľu nemohol vidieť. Nechápavo som sa na neho pozrel, ale on sa tváril celkom vážne, akoby mi ukazoval obyčajné video z výletu do Tatier.

Zapol som ho teda znova a pozeral sa na monitor s miernym úškrnom na tvári. Kútikom oka som pri tom videl, že dotyčný ma sleduje a očividne šlo o jeho fetiš. Situáciu, pri ktorej sa exhibicionisticky ukazoval pri sexuálnom akte cudziemu človeku si nepochybne vychutnával.

Z ničoho nič však povedal. „Aha tu. Vidíte?“ A prstom ukázal na scénu, pri ktorej si užíval v klasickej pozícii „na psíka“. Mal ale pravdu, uvedomil som si, že video začalo nepekne trhať. Nešlo o problém so súborom ako takým a len o problematický kodek, ktorý video nedekódoval správne.

Súbor som vypol, pripojil k počítaču servisný USB kľúč a po prečistení som nainštaloval moderný veľký balík kodekov. Video sme si následne pustili ešte raz a presvedčili sa o tom, že tentoraz sa už žiadne trhanie neobjavilo. „Výborne.“ Povedal, ako by sa nechumelilo. „Vyzerá to dobre. Nemyslíte?“ Opýtal sa ma. Usmial som sa, prikývol som že áno a vypol som počítač.

Zlomené veci, s ktorými sa z nejakého dôvodu (ne)dalo niečo urobiť

Zábavné a tak trochu strašidelné je takisto to, že ľudia si často nedokážu pripustiť, že sa niečo môže naozaj definitívne pokaziť a stále majú predstavu, že stačí niekde len kliknúť, alebo utiahnuť skrutku a je to opravené. V mnohých prípadoch je však oprava hardvéru rentabilná naozaj iba výmenou.

Občas ľudia očakávajú opravu aj pri veciach, pri ktorých doslova vybuchnem smiechom. Jedna takáto ukážková príhoda sa mi stala asi pred 10 rokmi, kedy za mnou domov prišiel môj najlepší priateľ. Je to veľký dobrák od kosti, ale často však dopláca na to, že je takpovediac trochu „zbrklý“ a rieši problémy hlava-nehlava.

Už vo dverách som videl, že je akýsi nešťastný, takže som ho pozval ďalej a posadili sme sa u môjho pracovného stolu. Okamžite mi začal popisovať svoj aktuálny problém, ktorý sa týkal toho, že pri hraní jeho obľúbenej RPG hry mu začal pevný disk z ničoho nič zvláštne škvrčať a cvakať a hra zamrzla.

Okamžite som vytušil fatálne zlyhanie, ktoré končí skrátka nákupom nového HDD a lamentovaním nad nezazálohovanými dátami. Začal som mu teda vysvetľovať ako funguje rotor a magnetické rameno, pričom som sa následne chcel dostať k tomu, že ide o jasné zvonenie hardvérového umieračika.

„Presne!“ Zakričal, pričom ma nenechal dohovoriť a pritakal, že vedel hneď, že je s diskom čosi zle. Extrémne ho to teda rozčúlilo a keďže mal svoj desktop položený na stole s permanentne otvorenou bočnicou, začal po disku zvrchu päsťou búchať. Zvuk cvakania sa zmenil na pískanie, čoho povzbudilo, a búchaním zospodu sa situáciu pokúšal podľa jeho slov „vyrovnať“.

Nakoniec to vzdal, počítač vypol a disk rozskrutkoval, aby videl čo sa dnu udialo. „A predstav si,“ poskočil od vzrušenia na stoličke, keď mi to rozprával, „koniec toho ramena bol do L“. Tvarom písmena L popisoval pochopiteľne to, že pri extrémnom búchaní tenký koniec ramena s hlavou narazil na točiacu sa dátovú platňu tak silno, že sa zlomil a ohol do 90° uhlu.

Disk bol samozrejme podľa tohto popisu úplne zničený. Neveriacky som sa ale pozeral na to, ako siaha do vrecka zimnej bundy a disk vyťahuje so slovami – „takže som ti ho priniesol, či by si s tým ešte niečo nespravil“. V takejto situácii vám nezostáva už nič iné, než si vložiť tvár do dlaní.

Mimochodom, išlo o človeka, ktorého som sa už niekoľko mesiacov pokúšal presvedčiť, že si musí vymeniť napájací zdroj, pretože mi oznámil, že ak desktop posunie a oprie ho o radiátor, tak ho následne ten radiátor neprestajne silno kope.

Presviedčal som ho, že zdroj musí vymeniť, pretože inak to môže skončiť aj požiarom, ale vždy sa na mňa len nechápavo pozrel a povedal: „Ale veď mu nič nie je… Iba prebíja.“ Zasmial sa. A to prosím pekne ide o rozumného a vysokoškolsky vzdelaného človeka. Ale mám ho fakt rád. Je s ním sranda.

Toto je pomerne normálna vec. Aj tí najinteligentnejší a najvzdelanejší ľudia radi robia veselé hlúposti a ak nejakému odboru nerozumejú, často navrhujú absurdné, ale pre mňa zábavné veci.

Stretol som sa s tým najnovšie aj minulý týždeň. Komunikoval som na diaľku s dvoma učiteľkami zo základnej školy. Ide o dve veľmi inteligentné ženy, ktoré sa starajú okrem klasickej výučby aj o miestny hardvér umiestnený v počítačovej učebni.

Majú môj rešpekt. Nie je to ľahké. Na špecialistu v školstve peniaze nie sú a musia si obvykle poradiť po domácky so všetkým tak ako vedia a ako im ich znalosti dovolia.

Riešili problém s pripojením projektoru. Nedávno si všimli, že obraz prenášaný z počítača je extrémne zlý, pričom prišli na to, že keď pohýbu s jeho VGA káblom, v jednej z polôh sa to napraví. Chvíľu to riešili tak, že koncovku podložili knihami, ale každým dňom bolo čoraz ťažšie sa do správneho náklonu trafiť.

Upokojil som ich, že nejde o nič strašné. Päť metrový VGA kábel stojí približne 7 eur a stačí ho skrátka vymeniť. Dostal som však odpoveď, že to nie je ľahké, pretože má asi 10 metrov a vedie priskrutkovaný po stene až ku stropu, takže by sa na to musel zavolať niekto s rebríkom.

Napadlo ich však vhodné riešenie a chceli vedieť čo si o tom myslím. Na koncovku sa totiž pozerali a všimli si, že jedna tá palička (čím mysleli pin) je uvoľnená a pohybuje sa. Označili ju teda za vinníka celej situácie a opýtali sa ma, že či by sa problém jednoducho nevyriešil tým, že by ju vylomili a hotovo.

Klasické riešenie problému. Krívam, pretože ma bolí koleno, takže ak si nohu urežem, nebude ma bolieť a krívať už logicky nebudem, že áno. Fakt ma nikdy nenapadlo, že dospelému vzdelanému človeku budem musieť vysvetľovať, že to takto nefunguje.

Nuž, ale každú chvíľu človek zažije niečo nové. Želám vám dobrú náladu a čo najmenej strašidelných historiek s vašimi počítačmi.

Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak než v nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pod rovnomenným kľúčovým slovom.