Našu prehliadku začíname v časti Ginza, čo je v podstate nákupná výkladná skriňa Tokia.
Naše kroky zamierili do budovy, v ktorej je Sony obchod a tiež Nissan. Zaujali nás koncepčné modely vozidiel Nissan, samozrejme s orientáciou na elektrický pohon. Nissanu v tejto časti patria tri poschodia vrátane reštaurácie. Japonci milujú koncepčné modely a nájsť chvíľku bez ľudí nám zabralo asi 10 minút.
Ok, pokračujeme na vyšších poschodiach. Tu je značková predajňa Sony, miestni predavači však po anglicky nevedia. Nuž, ale, vynašli sa, majú niečo ako obojstranný prekladací stroj medzi japončinou a angličtinou a teda sme sa dohovorili. Kúpili sme si tu nový statív na kameru, ale otvorene povedané, keby sme nevedeli, čo chceme, nevedeli by sme kúpiť nič.
Dobre, dostávame pečiatku do pasu, že sme kúpili bez dane a ideme na vyššie poschodie. Tu je prezentácia Sony OLED televízorov, evidentne zameraná na rýchlosť zobrazovania. Ako vidíte na obrázku nižšie, české dráhy sú pre Japoncov rovnako exotické ako Shinkanzen pre nás.
Rozhodne najväčšiu pozornosť však v Sony predajni budí robotický pes Aibo. Milujú ho hlavne deti a vyzerá naozaj prítulne.
V Ginze sme si pozreli ešte značkovú predajňu Nikon a Canon, obe zamerané na najnovšie mirrorless novinky a s novými objektívmi.
Kupujeme si za 600 jenov celodenný lístok na metro a vyrážame v ústrety do tejto japonskej metropoly. Našim cieľom je časť Asakusa, čo predstavuje náboženské centrum Tokia.
Panuje tu absolútny pokoj, Japonci sa rituálne ovievajú dymom a polievajú vodou. Naše fotografovanie im nijako nevadí, v Japonsku neplatí žiadne GDPR, takže sme v pohode.
Voda z nádoby je označená ako nepitná, ale Japonci si ju dávajú aj do úst.
Samotný chrám je venovaný japonskému náboženstvu, ktorého znak je v Európe skôr spájaný s druhou svetovou vojnou. Tu je však Svastika znak mieru a pokoja.
Samotné chrámy je zakázané fotografovať, no ale zakážte to človeku z Európy 🙂 Ak chcete vôjsť do vnútra, musíte sa vyzuť, byť úplne potichu a oddávať sa náboženskému vyznaniu.
Zároveň je táto časť orientovaná na dotyk s prírodou. Môžete tu behať, športovať a jednoducho sa dobre vyblázniť. Počasie bolo v Japonsku počas našej návštevy veľmi pekné, okolo 20 stupňov Celzia.
Doprava je v tejto časti Tokia pomalá, na chodníku neuvidíte ani smietku. Chodiť po chodníku môžete len vľavo. Jednoducho ideálny svet, v Európe nič pre reálny život.
Presúvame sa do časti Akihabara, čo by malo byť elektronické centrum Tokia. Okrem jedného fakt dobrého obchodu s použitými fotoaparátmi nás tu však neohúrilo nič. Tento obchod však stál za to, hlavne staré kúsky na klasický kinofilm s tým, že sa do fotoaparátu pozeráte zhora. Fotoaparáty s dušou, podobne ako staré autá.
Tak ideme do modernej časti Shibuya. Je to dokonalé mravenisko ľudí, plné moderných obchodov a značkových predajní.
Samozrejme nás zaujal obrovský prechod pre chodcov, ktorý funguje tak, že naraz sú peši pustení do križovatky zo všetkých smerov a tiež diagonálne. Je to čisté mravenisko ľudí, ktorí sa vždy niekam ponáhľajú. A rovnako tak tu realizujú selfie a tiež Instragram videá. Inak tu nájdete aj ulicu, ktorú dizajnoval jediný architekt, sú tu najdrahšie značkové obchody z celého Tokia a množstvo reštaurácií.
To nás aj dostáva k večeri. Zašli sme do jednej domácej vývarovne, ktorá funguje tak, že si podľa obrázkov vyberiete, čo chcete jesť, v automate zaplatíte a dostanete lístok do ruky. S ním si vyhľadáte voľné miesto pri bare. Lístok odovzdáte čašníčke a čakáte na jedlo. Do 5 minút je u vás, žiadne sprepitné sa od vás nečaká a ani ho nemáte ako a komu dať.
Jedlo je dobré, výdatné, trochu pikantné, ale tak to má byť. Po 10 minútach do máme v sebe, oddýchnutí pokračujeme nočným Tokiom a už aj tak trochu smerujeme na hotel. Bol to dlhý deň.
Inak Japonci milujú americké zvyky, Halloween má tu na ružiach ustlané a vianočný stromček našiel svoje pevné miesto aj v tejto budhistickej krajine.
Ďalší deň sme si naplánovali výlet rýchlikom Shinkanzen do mesta Kioto. Je to okolo 500 km, ale tento super rýchlik to aj so zastávkami urobil za 2 hodiny a 14 minút. Z Tokia odchádza každú pol hodinu počas dňa a odchádza aj prichádza na sekundu presne.
V Kióte nás čakajú chrámy a tisíce turistov. V okolitých obchodoch si môžete kúpiť japonské suveníry, najpopulárnejšie sú ozdobené paličky. Dmáce slečny sa veľmi radi na týchto miestach fotia a prídu sem aj v sviatočných kimonách.
Povinnosťou je očistný kúpeľ s vodou a samozrejme, zo všetkého fotky. Najčastejším smartfónom je Sony Xperia a na druhom mieste iPhone. Samsung Galaxy sa tu volá len Galaxy, z ostatných značiek je to ešte Google Pixel a to je tak zhruba všetko.
Súčasťou výstupu ku chrámu je aj chodba so stĺpmi a treba konštatovať, že to má niečo do seba. Taký povznášajúci zážitok, až teda na to množstvo turistov.
Dobre a ako je to s tým konektorom jack? V Kiote sme používali miestne taxíky a taxikár pri platbe kartou použil čítačku zapojenú práve do konektora jack v iPade a bez problémov načítal našu kartu ČSOB. Žiadny PIN sme nezadávali, podpis sa realizuje prstom na displej iPadu. Ak by Apple v novej verzii iPadu odstránil tento konektor, japonskí taxikári by nemali ako realizovať platbu kartou.
A veru, tento systém používali v Kióte všetci, ktorých sme stretli. Ak je to technicky zariadené, to sme sa nedozvedeli, angličtina je tu skôr na základnej úrovni.
