Mať digitálny obraz krajiny je veľkou výhodou. Na prvý pohľad sa dá potom posúdiť, ako je to s infraštruktúrou, ako s rastlinami a stromami a tiež pripravovanou výstavbou.

Takýto digitálny obraz krajiny vzniká vďaka spolupráci Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR s Technickou univerzitou v Košiciach.

Na tlačovej konferencii Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky
Na tlačovej konferencii Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky

So zberom dát sa začalo už v marci tohto roka. A nejde len o prevod papierovej dokumentácie do digitálnej, jednotlivé dáta sú v tomto modeli vo vzájomnom prepojení. Ako pilotné územie bolo v rámci prípravy stratégie Digitálnej dvojičky vybrané mesto Žiar nad Hronom.

Tu prebehli viaceré skenovania na zemskom povrchu, nad ním, ale aj pod ním, a to v rôznom ročnom období. Na tlačovej konferencii nám zástupcovia tejto iniciatívy predstavili prvé výsledky. Tieto do budúcna zadefinujú ďalší postup pri vytváraní digitálneho obrazu celého Slovenska, ktorý by mal byť realitou v roku 2032.

Digitálny obraz krajiny pritom pomôže nielen aktívne tvoriť digitálnu mapu Slovenska, ale aj virtuálne overovať prínosy či prípadné riziká významných stavebných zámerov. Napr. sa posúdi., čo to znamená vypíliť strom, a to so zohľadnením jeho parametrov ako je napr. veľkosť koruny alebo vek. Žiar nad Hronom pritom obsahuje všetky parametre územia ako sú verejné priestranstvá, obytné zóny, priemyselné a poľnohospodárske zóny, infraštruktúra, lesy, lúky a voľná príroda.

Ako na tlačovej konferencii povedala Martina Zeleňáková z Technickej univerzity v Košiciach, spolupracujú pritom s viacerými špecialistami (napr. dendrológmi) na korekciu údajov do reálnej praxe. Je dôležité všetko správne otestovať, aby sme zvolili ten najefektívnejší spôsob, z ktorého budeme pri vytváraní digitálneho obrazu krajiny profitovať najviac,“ doplnila Martina Zeleňáková.

Prvé kroky sú už realitou

Koncept realizovateľnosti spracovania digitálnych modelov územia a stavieb sa overuje vo viacerých oblastiach ako je dendrológia, inteligentný plán zóny, oznámenie o stavbe, o stavbe rodinného domu, monitorovanie podzemných sietí a projektu stavby cesty. Predseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR Martin Hypký nám k tomu povedal, že tieto oblasti boli zvolené s cieľom nájsť, navrhnúť a overiť spôsob, akým sa tieto skutočne komplexné agendy dajú previesť do digitálneho sveta. Po overení realizovateľnosti sa vybrané spôsoby špecifikujú do parametrov zadania priamo pre informačný systém.

Vytvorenie digitálneho obrazu krajiny je kľúčové pre lepšie plánovanie a využitie územia. Nakoniec z toho budú čerpať výhody obyvatelia. Z nečitateľného papiera sa takto vytvoril živý dátový model s vrstvami, terénom, stromami a budovami.

Doterajší zber údajov prebiehal územným laserovým skenovaním v troch časových obdobiach. Zozbierané mračná bodov sa následne klasifikovali. Na korekciu údajov boli využité vstupy od dendrológa, ktorý zaevidoval vyše 500 stromov a identifikoval to, o aký strom ide, zaznamenal sa jeho obvod, priemer koruny či vitalita. Výstupy z týchto meraní nám do budúcna dajú informácie napríklad aj o tom, koľko zelených plôch je potrebné navrhnúť do jednotlivých území.

Koncept štúdie realizovateľnosti stavby rodinného domu posúva spracovanie z 2D roviny do ľahšie pochopiteľnej roviny 3D.

Mimochodom, napriek tomu, že podklady technickej infraštruktúry sú dosť detailné, nemusia byť reálne – to ukázali aj merania v meste Žiar nad Hronom, ktoré potvrdili zmenu trasovania potrubia. Práve táto skutočnosť je dôležitá pri realizácii všetkých väčších stavebných zámerov.  

Zdroje: Stavebný úrad, vlastné

Prečítajte si tiež

Značky:

Ondrej Macko

Ondrej Macko
Ako novinár pracujem už od roku 1990. Teraz sa zaoberám mobilnou komunikáciou, multimédiami a vyhotovovaním videorecenzií.