Termín na podávanie daňových priznaní sa blíži. Firmy majú už iba mesiac. Počas tohto obdobia stále môžu využiť superodpočet na vedu a vývoj (VaV). Práve ten im umožňuje znížiť svoje daňové povinnosti a uvoľniť prostriedky na ďalší rozvoj. Podľa experta na superodpočet, Mareka Repka zo spoločnosti Ayming, majú firmy stále dostatok času na jeho prípravu, je potrebné však začať hneď.
Začnite čím skôr, aj keď v menšom
Podľa Finančnej správy SR z roku 2023 približne 50% firiem podáva daňové priznanie v odloženom termíne, teda k 30. júnu. Ak chce spoločnosť však stihnúť prípravu odpočtu, mala by začať čo najskôr. “Často sa stretávame s obavou klienta, že to už nestíha a radšej si na uplatnenie superodpočtu chce nechať dostatok času. Odkladá preto toto rozhodnutie o rok. V takto prípade ale odporúčam zvoliť opačný prístup. Začnite čím skôr aj keď možno v menšom, ale spraviť ten prvý krok je spravidla najdôležitejšie,” vysvetľuje.
Ak sa firma zvolí odklad rozhodnutia o uplatnení superodpočtu, môžu si odoprieť nárok na úsporu, ktorú vedia okamžite využiť na ľubovoľný účel a do budúcna si môžu skomplikovať uplatnenie projektov, ktoré v minulosti začali. “My takýmto firmám pomáhame aj s nastavovaním procesov a maximalizovaním potenciálu, avšak nie na úkor kvality. Kvalita je pre nás vždy rozhodujúca, a preto v prípade, ak nezostáva veľa času, odporúčame aplikovať pravidlo 80:20, a vybrať tie najnákladnejšie výdavky, ktoré vieme najjednoduchšie k identifikovaným projektom priradiť a uplatniť aspoň tie. Klient takto uplatní približne 80% svojich výdavkov, zoznámi sa s procesom a môže plynule prejsť na prípravu ďalších projektov, na ktorých začali pracovať,” dodáva.
Ďalším dôležitým cieľom superodpočtu je podporiť a motivovať firmy k investíciám do ekonomicky relevantných oblastí, čo prispieva k rastu a inováciám v danom odvetví. Na Slovensku jedno euro daňovej úľavy prostredníctvom superodpočtu, prináša priemerné investície firiem takmer za 2,5 eur. V neposlednom rade firma, ktorá si superodpočet uplatní, získa značnú konkurenčnú výhodu na rozdiel od firiem v danom odvetví, ktoré si ho neuplatnia.
Firmy priemerne ušetria viac ako 88 000 eur
Všetko závisí od kvality podkladov a evidencie, akú firma (žiadateľ) má. Podľa Mareka Repka je dôležité, rozhodnutie o príprave odpočtu neodkladať na ďalší rok hneď z viacerých dôvodov.
“Pozitívny motivačný faktor je aj to, že zákon odmeňuje spoločnosti, ktoré kontinuálne odpočet uplatňujú, aspoň po dobu 3 rokov, formou medziročnej bonifikácie. To môže byť ďalší motivačný faktor pre spoločnosti, pretože len za tento rok medziročná bonifikácia našim klientom, priniesla takmer 2 milióny eur,” dodáva. Pre firmy, ktoré pravidelne uplatňujú superodpočet, generuje medziročný nárast každoročne v priemere dodatočnú úsporu na dani viac, ako 18 000 eur. Spoločnosť, ktorá uplatňuje superodpočet, ušetrí podľa Repka na dani v priemere viac ako 88 000 eur.
Ak ho urobíte nesprávne, za chybu horko zaplatíte
Fungovanie superodpočtu nie je zložité. Všeobecne platí, že firmy, ktoré investujú vlastné prostriedky do kvalifikovaných projektov, si môžu odpočítať 100% týchto výdavkov zo svojho daňového základu, čím si znížia daňovú povinnosť. Výhodou je, že superodpočet nemá sektorové ani veľkostné obmedzenie, a že spoločnostiam naň vzniká automaticky nárok. Marek Repko odporúča, nechať superodpočet na ozajstných odborníkov. S nesprávne uplatneným superodpočtom sa firma ľahko môže dostať do závažných problémov. „Síce obrovská výhoda superodpočtu spočíva v tom, že nepodlieha schvaľovaniu, avšak daňový úrad môže prísť na kontrolu až 5 rokov spätne. Ak výsledok kontroly bude negatívny, firma musí doplatiť daň, penále a úroky z omeškania, ktoré sa môžu vyšplhať do závratných výšok a prevýšiť aj vygenerovanú úsporu,” vysvetľuje Repko.
Podľa Repka je prvým krokom správna identifikácia, či je firma na superodpočet kvalifikovaná, teda či skutočne realizovala výskumno-vývojový projekt. Správne posúdenie vychádzajúce z OECD dokumentov, poznatkov, znalostí a skúseností je kľúčové a práve chýbajúce skúseností sú podľa odborníka najčastejším dôvodom veľkých chýb, skrz ktoré sa projekty zle zadefinujú.
Aj pre malé firmy
Superodpočet nie je určený iba pre veľké vedecké a vývojárske firmy a laboratória, ako by sa nám mohlo na prvý pohľad mylne zdať. “Tento nástroj slúži pre firmu každej veľkosti, ktorá už generuje, alebo v blízkej dobe očakáva zisk. Žiaľ, pre začínajúce startupy odpočet zatiaľ nie je vhodný, no navrhli sme zmeny, ktoré by to mohli v blízkej budúcnosti zmeniť. Ak ste ale spoločnosť, ktorá pracuje na novom produkte, alebo inovuje svoje portfólio, aplikuje, pre nich neznámu technológiu, alebo aj známu techológiu novým spôsobom , či ktorá dostala špecifické zadanie od zákazníka, aj v tomto prípade už máte nárok na uplatnenie superodpočtu. My sme tu práve aj práve preto, aby sme vám pomohli identifikovať, na čo máte a nemáte nárok,” dopĺna Repko.
Slovensko zaostáva vo výdavkoch na vedu a výskum
Superodpočet na VaV je forma daňového zvýhodnenia, ktorá umožňuje firmám venujúcim sa výskumno-vývojovým aktivitám znížiť svoje daňové povinnosti prostredníctvom opätovného uplatnenia nákladov, ktoré vynaložili na realizáciu vlastných vývojových projektov. Cieľom superodpočtu je podporiť ekonomický rast a inovácie tým, že odmeňuje firmy za ich vynaložené výdavky do neštandardných projektov, ktoré sa vymykajú rutine.
„Slovensko je ôsme najhoršie v Európe vo výdavkoch na výskum a vývoj, v pomere k HDP. Kým v EÚ je priemer viac ako 2,2%, Slovensko nedosahuje ani 1%. Medziročne sme sa posunuli z 0,95%, na aktuálnych 0,98%, no i tak výrazne zaostávame napr. za Českom, ktoré za rok 2022 vynaložilo 1,96% z HDP, na výskum a vývoj. A práve to, čo Slovensku v tejto oblasti dokáže pomôcť, je dodatočný odpočet nákladov na VaV,” hovorí odborník na superodpočet Marek Repko zo spoločnosti Ayming. Podľa neho hlavný dôvod, prečo si firmy superodpočet neuplatňujú, spočíva v tom, že ho nepoznajú. Príčina pritom môže byť nedostatočná propagácia tejto možnosti. „Sú firmy, ktoré nevedia, že superodpočet je a majú naň nárok. Sú firmy, ktoré vedia, že existuje, no neuplatňujú ho, lebo si myslia, že nie sú naň kvalifikované a práve týmto spoločnostiam pomáhame,” hovorí Repko.