Zvyšujúci sa objem elektronického nakupovania, trend smart cities či zavádzanie 5G sietí si vyžiada nové regulačné opatrenia v oblasti bezpečnosti. Obrovský objem prenášaných dát napríklad v rámci konceptu Internet of things (IoT), postupného nábehu autonómnych vozidiel a ďalších pokročilých technológií totiž môže priniesť aj hrozby pre spotrebiteľov v oblasti zabezpečenia ich dát.
„Priemyselná revolúcia si vyžiada zavedenie nových regulačných opatrení. Ochrana dát a súkromia si vyžiada ešte vyššiu prioritu. Pri zavádzaní regulácií je však zároveň potrebné mať na zreteli aj princípy technologickej nestrannosti. Tej ale často bráni obchodný protekcionizmus,“ povedal riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa Michal Kardoš.
Investície do ochrany
Podľa štatistík Europolu má menej ako štvrtina firiem vypracovaný reakčný plán pre prípad hrozby prostredníctvom kybernetického útoku.
Obavy z nástupu priemyselnej revolúcie majú aj zamestnanci. Prieskum spoločnosti Deloitte ukázal, že len 36 % príslušníkov miléniovej generácie a 42 % respondentov z generácie Z uviedlo, že ich zamestnávatelia im pomáhali pochopiť a pripraviť sa na zmeny súvisiace s priemyselnou revolúciou.
Firmy tak musia byť pripravené viac investovať do ochrany dát a aj na prípravu ľudí. Vývoj a transfer nových technológií si tak vyžiada viac spolupráce a výmeny know-how.
„Spoločnosť Huawei napríklad otvorila v Bruseli Centrum pre transparentnú kybernetickú bezpečnosť, ktorého cieľom je poskytnúť tretím stranám možnosť otestovať si bezpečnosť jej technológií. Pri jeho otvorení zaznel aj apel na zavedenie jednotných a objektívnych štandardov kybernetickej bezpečnosti. Ukazuje to, že medzinárodná spolupráca pri vytváraní regulácie je nevyhnutná,“ uviedol Kardoš.
Podľa riaditeľa Inštitútu moderného spotrebiteľa „centrum bude slúžiť aj ako miesto pre dialóg medzi štátom, expertmi a komerčnou sférou“. Kardoš doplnil, že „spolupráca týchto strán bude pre tvorbu regulácií nevyhnutná.“
