• Od minulého roka všetky finančné aktíva stúpali, kým nezasiahla pandémia
  • Slováci sú najchudobnejší v rámci V4, dlhy majú najvyššie v celom regióne
  • Pandémia zväčší priepasť medzi chudobnými a bohatými. Ako sa s ňou vyrovnáme, závisí od reforiem každej krajiny.

Minulý rok zažili domácnosti na celom svete mimoriadne úspešný rok, keď ich finančný majetok stúpol až o 9,7 percenta, čo je najviac od roku 2005. Výrazne rástli všetky finančné aktíva – akciové trhy stúpli až o 25 percent, cenné papiere o takmer 14 percent, dôchodky a poistenie o vyše 8 percent a vklady obyvateľstva v bankách rástli o 6,4 percenta. Ide skutočne o pozoruhodný výsledok, zvlášť, keď rok 2019 bol poznačený sociálnymi nepokojmi, obchodnými vojnami a hospodárskou recesiou. Medziročne si o niečo polepšili aj Slováci a v rebríčku čistého finančného majetku postúpili na 40. miesto. Aj tieto závery priniesla 11. štúdia bohatstva národov Global Wealth Report skupiny Allianz, ktorá skúmala majetok a dlhy domácností v 57 krajinách sveta.

Stále zadlžení Slováci

Čisté finančné aktíva Slovákov minulý rok stúpli o 7,4 percenta. Priemerný Slovák podľa štúdie Allianz disponoval bohatstvom vo výške 6 778 eur (6 255 eur v roku 2018), čo je však najmenej spomedzi krajín V4. Napríklad priemerný Poliak má bohatstvo vo výške 8 757 eur, Maďar vo výške 16 140 eur a naši českí susedia sú až dvaapolkrát bohatší, keď disponujú majetkom v hodnote 17 4 97 eur na osobu. Problémom Slovákov však naďalej ostáva vysoká zadlženosť, keď sme jedinou krajinou v regióne, ktorej dlhy na osobu prevyšujú finančný jej majetok. Priemerný dlh Slováka je na úrovni 7990 eur, čo je po Estónsku (8 913 eur) najvyšší dlh v celej strednej a východnej Európe.

Skvelý vývoj zabrzdil covid-19

Rovnaký príbeh by sa v roku 2020 mohol zopakovať naozaj len v extrémnom prípade. Potom, ako Covid-19 uvrhol svetovú ekonomiku do najhlbšej recesie za posledných 100 rokov, centrálne banky a vlády po celom svete zareagovali bezprecedentnými menovými a fiškálnymi obrannými nástrojmi, aby ochránili finančné aktíva domácností pred následkami zmäteného sveta. Podľa predbežných odhadov boli, vďaka štedrým programom vládnej podpory a úsporám, domácnosti schopné vyrovnať prvotné straty a v prvej polovici tohto roka bankové vklady stúpli skoro o 7 percent. No ku koncu pandemického roka 2020 môžu finančné aktíva domácností s najväčšou pravdepodobnosťou skončiť v čiernych číslach. „Súčasná menová politika zachránila situáciu, ale nemali by sme sa klamať. Záchrana dneška nie je víťazstvom v budúcnosti. Na to potrebujeme, viac ako kedykoľvek predtým, štrukturálne reformy po skončení pandémie Covid-19, ktoré položia základy rastu,” uviedol hlavný ekonóm skupiny Allianz Ludovic Subran.

Pandémia zväčší sociálnu nerovnosť

Štúdia ďalej potvrdila, že aj naďalej sa zväčšuje finančná priepasť medzi bohatými a chudobnými. Podľa nej 10 percent najbohatších na svete minulý rok vlastnilo až 84 percent celkových finančných aktív a takmer polovicu z nich (44 percent) vlastnilo len 1 percento majetných. „Pandémia bude s najväčšou pravdepodobnosťou ďalej zvyšovať priepasť medzi bohatými a chudobnými krajinami, keďže bude nielen brzdou globalizácie, ale naruší sa aj poskytovanie vzdelávacích a zdravotníckych služieb, a to najmä v chudobných krajinách. Jednotlivé ekonomiky sa budú obracať dovnútra a svet sa stane chudobnejším miestom,“ skonštatovala Patricia Pelayo Romero, spoluautorka správy.

Čisté finančné bohatstvo a dlhy v priemere na obyvateľa v roku 2019 (v eur)

PoradieKrajinaČisté finančné aktívaDlhy
1.USA209 52444 804
2.Švajčiarsko195 38899 147
3.Singapur116 65736 985
4.Holandsko114 28750 608
5.Taiwan110 70621 126
6.Švédsko110 61843 658
7.Japonsko103 82923 212
8.Dánsko101 67169 577
9.Kanada96 63043 912
10.Nový Zéland96 09129 688
…26.Česká republika17 4977 279
…29.Maďarsko16 1403 270
…37.Poľsko8 7575 009
…40.Slovenská republika6 7787 990
57.Kazachstan4821 000

Zdroj: Allianz

Značky: