Spoločnosť Microsoft dnes v rámci Medzinárodného dňa bezpečného internetu vyzýva ľudí po celom svete k „digitálnej zdvorilosti“ a správaniu sa k druhým v online s rešpektom a dôstojnosťou.
Nedávno uskutočnený prieskum Microsoftu odhalil, že ľudí trápi následky ich online interakcií, ktoré zahŕňajú zvýšenú hladinu stresu, poruchy spánku, depresie či samovražedné myšlienky. Špeciálna výzva smeruje aj k rodičom, učiteľom a expertom pracujúcim s deťmi.
Deň bezpečného internetu je každoročne venovaný podpore bezpečnejšieho a zodpovednejšieho využívania online technológií, a to najmä u detí a mladých ľudí na celom svete. Ústrednou témou tohto ročníka je „Buď zmenou ty sám: Všetci spolu za lepší internet“.
Spoločnosť Microsoft považuje tému bezpečného používania technológií u detí dlhodobo za jednu zo svojich priorít, preto prichádza s výzvou k „digitálnej zdvorilosti“. Chce tým zvýšiť povedomie o nástrahách online sveta a zdôrazniť potrebu ďalej vzdelávať deti a tínedžerov, mladých ľudí, rodičov, učiteľov, ale aj tvorcov legislatívy o skutočných následkoch online hrozieb. K tým patria nielen zvýšený pocit stresu, zlý spánok, ale dokonca aj samovražedné myšlienky.
„Nielen v skutočnom živote, ale aj v online svete by sme mali držať krok s novinkami a byť pre naše deti dôveryhodným sprievodcom,“ vysvetľuje Biljana Weber, generálna riaditeľka Microsoft Slovensko a Česká republika. „Najdôležitejšie je s deťmi a mladými pravidelne komunikovať o konkrétnych situáciách a o pravidlách, ktoré je dobré dodržiavať, o tom, čo ich trápi a v čom si nie sú isté.“
Najčastejšie hrozby
Pri príležitosti Dňa bezpečného internetu preto Microsoft zverejnil výsledky prieskumu medzi dospelými a tínedžermi v 14 krajinách sveta, v ktorom zisťoval, čo si myslia o bezpečnosti v online prostredí. Zameral sa na 17 rôznych hrozieb v rámci štyroch kategórií: správanie, reputácia, sexualita a narušenie súkromia. Výsledky ukázali, že najčastejšie sa ľudia stretli v online s piatimi hrozbami: 1) Neželaný kontakt; 2) Nadávky; 3) Trolling; 4) Nevyžiadaný sexting; 5) Online obťažovanie. Dvaja z troch respondentov boli obeťou minimálne jedného z uvedených rizík, pričom toto percento narástlo na 78 %, keď započítali aj skúsenosť svojich priateľov alebo rodinných príslušníkov. Najčastejšie išlo o neželaný kontakt (43 %) a obťažovanie (41 %). Až 51 % ľudí sa stretlo s páchateľmi z internetu aj tvárou v tvár (58 % medzi mladými ľuďmi).
Ďalšie fakty vyplývajúce z prieskumu:
3 z 10 ohrození sa stali za posledný mesiac, takže 30 % opýtaných malo nepríjemný zážitok čerstvo v pamäti.
Dôsledky boli závažné:
- 30 % opýtaných sa vyjadrilo, že stratili dôveru v ľudí (aj v offline svete).
- 23 % ľudí pociťovalo väčší stres či depresie (15 %)
- 18 % opýtaných prišlo o priateľa.
Ľudia zvýšili ochranu svojho súkromia:
- 42 % respondentov si po nepríjemnom zážitku zmenilo nastavenie súkromia na sociálnych sieťach, zatiaľ čo rovnaké percento obmedzilo zdieľanie osobných informácií.
Mnohí netušia, kde hľadať pomoc:
- 62 % opýtaných hovorí, že nevedeli alebo si neboli istí, kde hľadať pomoc, keď sa ocitli v ohrození.
Mladí vs. dospelí a muži vs. ženy
Prieskum priniesol aj porovnanie vnímania hrozieb medzi dospelými a mladými ľuďmi, z ktorého vyplynulo, že mladí sú viac vystavení trollingu a šikanovaniu, je u nich väčšia pravdepodobnosť, že sa stretli s útočníkom aj v reálnom svete. Zároveň je u nich väčšia pravdepodobnosť, že konfrontujú páchateľa alebo proti nemu podniknú opatrenia bez toho, aby sa obrátili na rodičov. Na druhej strane, s hrozbami sa stretávajú oveľa častejšie dospelí, vo väčšej miere než mladí ľudia, ktorí narážajú najmä na hrozby sexuálnej povahy.
Zaujímavosťou, ktorá vyplynula z prieskumu je aj porovnanie medzi mužmi a ženami. Muži reportovali vyššiu mieru vystavenia voči online rizikám, no ohľadom bezpečnosti v budúcnosti sú väčší optimisti. Prejavuje sa u nich aj vyššia tendencia mstiť sa osobám, ktoré ich ohrozili. Na druhej strane, ženy majú väčšie obavy z online rizík, väčší sklon k strate dôvery v ľudí online, aj offline, čo často vyústi do problémov so spánkom a celkovým zvýšením stresu.
Známe slovenské mamy ponúkajú svoj recept
Deň bezpečného internetu upozorňuje práve na tieto reálne hrozby vyplývajúce z čoraz intenzívnejšej prítomnosti najmä detí a mladých ľudí v online prostredí. Na Slovensku preto Microsoft spoločne so známymi mamami vyzýva k väčšiemu dôrazu na bezpečnosť. „Mám relatívne malé deti, najstarší Dávid má 8, Nátan má 5 a Tamara bude mať 3, a tak sa na internet samé nedostanú. Myslím si, že pre deti v takomto veku nie je vhodné, aby sa voľne pohybovali na internete. Dajú sa nastaviť obmedzenia, ktorými majú zabezpečené aj svoje tablety, ale skôr sa snažím s nimi o všetko rozprávať. Máme nastavené všeobecné pravidlá používania internetu. Technológie máme radi a používame ich, avšak v limitovanom rozsahu a vždy musia byť v rovnováhe s pohybom, čítaním a inými aktivitami, či zážitkami. Rada by som teda vyzvala aj ostatných rodičov, aby apelovali na bezpečnosť našich detí v online prostredí,“ hovorí Lucia Šicková, spoluzakladateľka a manažérka pre vzdelávací program slovenskej firmy Pixel Federation, ktorá je matkou troch detí.
„V rámci svojej práce sa stretávam s rôznymi príbehmi detí, ktoré súvisia aj s ich bezpečnosťou na internete. Niektoré sú pozitívne, iné neskončia tak, ako by sme si želali. Preto by som rada apelovala na všetkých rodičov, učiteľov, aby sme chránili naše deti pred nástrahami v online prostredí v čo najväčšom možnom rozsahu, aby sme dbali o ich bezpečnosť. Vzdelávajme sa, rozprávajme sa, získavajme skúsenosti ako na to,“ pridáva sa Broňa Tarnócy, architektka a organizátorka detského kreatívneho festivalu Kde bolo, tam bolo.
Základné pravidlá „digitálnej zdvorilosti“
V rámci globálnej výzvy Microsoft zároveň apeluje na ľudí, aby sa stali lídrami vo vytváraní lepšieho a bezpečnejšieho internetu, čo možno dosiahnuť dodržiavaním jednoduchých pravidiel:
- Žiť podľa zlatého pravidla. Ku každej interakcii v online svete pristupovať s empatiou a dobrosrdečnosťou a správať sa k iným s úctou a rešpektom.
- Rešpektovať rozdiely. Či už kultúrne alebo názorové. Nesúhlas s názormi iných možno vyjadriť aj bez urážok či osobných invektív.
- Odpovedať s odstupom času. Dopriať si pauzu na premyslenie odpovede, ak s niečím nesúhlasíme. Vyhneme sa tým ublíženiu iným či poškodeniu vlastnej reputácie alebo ohrozeniu vlastnej bezpečnosti či bezpečnosti iných.
- Zastať sa seba a iných. Poprosiť o pomoc blízkych, ak sa cítime ohrozený, ponúknuť podporu tým, ktorí sú cieľom online šikany, nahlasovať aktivity, ktoré ohrozujú bezpečnosti iných a uchovávať dôkazy o neprimeranom či nebezpečnom správaní.
Každý, kto sa chce zapojiť do výzvy, tak môže urobiť aj použitím #challenge4civility alebo #Im4digitalcivility na sociálnych sieťach.
